Prečo Rusko pri arménskej revolúcii nehovorí o Majdane

Prečo Rusko pri arménskej revolúcii nehovorí o Majdane

2. máj 2018. Opozičný pochod v Jerevane. Foto: TASR/AP

Aktuálne udalosti v Arménsku trochu zanikajú v našej aktuálnej pene dní. Čo sa však v tejto krajine deje?

Ostatné udalosti v Arménsku pripomínali hojdačku. Davy demonštrantov v Jerevane a ďalších mestách najskôr po jedenástich dňoch revolúcie oslavovali veľký úspech. Autoritatívny premiér Serž Sargsjan v pondelok 23. apríla oznámil, že odstupuje z funkcie. Jeho nástupcom sa mal stať vodca opozície Nikol Pašinjan.

Včera ráno však už boli ľudia v uliciach opäť. K obnoveniu protestov došlo po tom, ako parlament, v ktorom má väčšinu Sargsjanova Republikánska strana Arménska, nezvolil Pašinjana do funkcie premiéra. Ten už večer vyzval na prerušenie demonštrácií s tým, že vládnuca Republikánska strana naznačila, že jeho voľbu nakoniec podporí.

Dôvody hnevu

Poďme sa teda bližšie pozrieť na to, čo vyvolalo revolúciu, ktorú jej líder Pašinjan podľa vzoru Československa označuje za „zamatovú“.

Bezprostredným spúšťačom masových protestov bol očividný pokus najvplyvnejšieho arménskeho politika Serža Sargsjana o uzurpáciu moci. Ten po desiatich rokoch v úrade prezidenta presadil zmenu politického systému z prezidentského na parlamentný. Keď sa napriek sľubu, že odíde z politiky, nechal kontrolovanou väčšinou v parlamente potvrdiť do funkcie premiéra, ľudia vyšli do ulíc.

Sargsjan sa dostal k moci v roku 2008 po krvavých udalostiach, počas ktorých podľa oficiálnych údajov zomrelo desať ľudí. Bol veteránom vojny o Náhorný Karabach, ministrom obrany a človekom silových zložiek. Vo funkcii prezidenta bol desať rokov a jeho ústavou vymedzené funkčné obdobie na čele štátu sa malo tento rok skončiť.

Vodca arménskej opozície Nikol Pašinjan.

To, čo ľudí v Arménsku vyhnalo do ulíc, však nebolo len Sargsjanovo porušenie sľubu o odchode z politiky, ale pestrý koktail dôvodov. Najmä ekonomických a sociálnych. Počas ostatných desať rokov sa v krajine prudko znížila životná úroveň, zdvojnásobil sa štátny dlh a narástol počet ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia. Celý štát zároveň ovládol jeden politický klan.

Keď sa reportér ruského opozičného denníka Novaja Gazeta v uliciach Jerevanu pýtal demonštrantov, prečo žiadajú Sargsjanov odchod, dostal v rôznych variáciách tú istú odpoveď. Ľudia mu hovorili o svojom hneve na to, že krajinu ovládajú biznismeni a mafiáni v politických oblekoch, ktorí sa zdiskreditovali a nemajú žiadnu verejnú podporu. Teda okrem štátnych zamestnancov a ich rodín. „Sargosjan je už politická mŕtvola, len to ešte nepochopil, tak ako jeho celá zločinecká banda. Všetko sú to mafiáni,“ ventiloval pred ruským reportérom svoj hnev jeden z demonštrantov.

Ruské ticho

Na udalostiach v Arménsku je zaujímavá aj ďalšia vec. Keď v krajinách, ktoré Rusko považuje za svoju sféru vplyvu, dochádza k výbuchom ľudového hnevu, ktorý by mohol destabilizovať panujúce pomery, Kremeľ zvyčajne reaguje veľmi razantne. Príkladom je nielen Ukrajina, ale aj konštantný ruský nepriateľský postoj k rôznym typom „farebných“ revolúcií v postkomunistickom priestore.

V prípade Arménska však Rusko zatiaľ vystupuje zdržanlivo. Hovorca prezidenta Putina Dimitrij Peskov označil úvahy o možnej ruskej intervencii za nepatričné a vyhlásil, že ide „o výlučne arménsku záležitosť“.

Dôvodom tohto ruského postoja je, že pohyb v Arménsku, na rozdiel od Ukrajiny, nepovažuje za svoje geopolitické ohrozenie.

Cieľom arménskych protestov totiž nie je pretrhanie väzieb s Ruskom. Na demonštráciách nie sú protiruské plagáty ani heslá. Nikto z lídrov revolúcie tiež nežiada odklon od Ruska a primknutie sa k Západu.

Takéto požiadavky by v arménskej realite ani neboli možné. Spoločnosť je kultúrne tradične proruská a Jerevan s Moskvou spájajú okrem ekonomických aj silné geopolitické vzťahy. Vo vojne s Azerbajdžanom o enklávu Náhorný Karabach bolo Rusko arménskym spojencom. Stále je tiež garantom arménskej bezpečnosti najmä voči Azerbajdžanu a jeho silnému spojencovi Turecku.

Rusi majú v arménskom Gjumri svoju vojenskú základňu s tritisíc vojakmi. Spor s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach stále žije a v tomto priestore pravidelne dochádza k prestrelkám a ostreľovaniu. EÚ ani NATO nemá žiadne možnosti, ako garantovať územnú celistvosť Arménska. Aj preto Arménsko odmietlo asociačnú dohodu s EÚ a stalo sa členom Ruskom vedeného Euroázijského ekonomického zväzu.

V ruských prokremeľských médiách sa navyše v poslednom čase objavilo viacero článkov kritických voči Seržovi Sargsjanovi. Server pravda.ru napríklad uverejnil rozhovor s prezidentom Jerevanského geopolitického klubu Armanom Bošjanom s titulkom: „Ako Sargsjan predal Arménsko a čo z toho vzišlo.“ Analytik v ňom tvrdí, že štát sa pod Sarsjanovým vedením stal najprozápadnejším vo svojej histórii. Argumentuje napríklad tým, že podpísal Istanbulský dohovor, ktorý odmietli podpísať aj niektoré krajiny EÚ, či zmluvu o partnerstve EÚ, na základe ktorej má dôjsť k útlmu jadrovej energetiky a miestny celosvetovo známy koňak sa má premenovať na brandy.

Na protiruské postoje medzi demonštrantmi nenarazil ani reportér už spomínanej Novej gazety. „Rusko je náš priateľ a ak zistím, že tu niekto niečo hovorí proti Rusku, tak odídem,“ tlmočil ruskému novinárovi svoj postoj jeden z demonštrantov.

Denník priniesol aj obsiahly rozhovor s riaditeľom Kaukazského inštitútu Alexandrom Iskandarjanom. Ten na otázky, či aktuálne udalosti môžu zmeniť zahraničnopolitickú orientáciu krajiny, odpovedal: „Nie, to sa jednoducho nestane. Zahraničnopolitický kurz Arménska nezávisí od vnútropolitických konfigurácií, ale od geopolitickej reality. Súvisí s konfliktom v Náhornom Karabachu so susedstvom s Tureckom, s vklinením medzi Gruzínsko a Irán či s tým, že nemáme prístup k moru. Na tejto pozícii sa nič nezmení, pokiaľ sa k moci nedostane blázon. Líder revolúcie Pašinjan ním však nie je.“

Odpoveď na otázku, či sa demonštrácie v Arménsku upokoja alebo, naopak, budú ďalej gradovať, môže dať už budúci týždeň. O novom premiérovi by sa malo v parlamente hlasovať 8. mája. Pašinjan už avizoval, že ak sa ním stane, jeho „zamatová“ revolúcia sa skončí a do niekoľkých týždňov sa uskutočnia predčasné voľby.

Foto: TASR/AP

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo