Prečo sa konzervatívci nemusia báť konca tejto vlády

Prečo sa konzervatívci nemusia báť konca tejto vlády

Foto: TASR/Jakub Kotian

Odpoveď niektorým mojim konzervatívnym kamarátom.

V ostatných týždňoch som sa aj v súvislosti s možnosťou predčasných volieb v konzervatívnych kruhoch opakovane stretol s obavou, že koniec spoločného vládnutia Smeru a SNS by viedol k posilneniu progresivistického prúdu v slovenskej politike. A tým aj k vysokému riziku, že sa progresivistom podarí presadiť ich kultúrne a gender témy, ako sú napríklad registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia či ratifikácia Istanbulského dohovoru.

Treba povedať, že v konzervatívnom prostredí určite nejde o dominantný hlas, ale narazil som naň opakovane. Preto cítim potrebu napísať k nemu niekoľko viet.

Tento typ argumentácie, ktorý okrem postojov SNS vychádza najmä z toho, že Smer počas svojho vládnutia citlivé kultúrno-etické témy neotváral, má však niekoľko slabín.

Nie presvedčenie, ale účelovosť

Tou prvou je, že za touto politikou Smeru nie je presvedčenie, ale účelovosť. V Smere pôsobí niekoľko politikov s autentickými kresťanskými alebo konzervatívnymi názormi, nikdy však v strane nepatrili k určujúcim ľuďom. To, že strana sa po prvých rokoch ideového hľadania správala v týchto témach konzervatívnejšie alebo zdržanlivo, pramení z pragmatického uvedomenia si toho, že takýto názor na tieto témy má aj väčšina jej voličov. Jednoducho na Slovensku existuje veľká skupina voličov, ktorí sú v ekonomických témach naľavo, ale kultúrne majú skôr konzervatívne názory.

Práve tento faktor účelovosti je silným dôvodom, prečo sa konzervatívci na Smer nemôžu v kultúrnych témach dlhodobo spoliehať. To, že Smer nie je ich prirodzeným spojencom, nakoniec už v minulosti viackrát preukázal.

Keď sa v roku 2009 v parlamente objavila poslanecká novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá obsahovala podmienku trojdňového odstupu medzi poučením a výkonom interrupcie, poslanci Smeru ju nepodporili a hlasovania sa zdržali. Tento návrh, ktorý zavádzal aj kvalifikované poučenie o rizikách potratu, vtedy podporili poslanci za KDH, HZDS, SMK, SNS a SDKÚ.

Alebo ešte jeden starší príklad. Keď v roku 2003 strana ANO Pavla Ruska navrhla možnosť interrupcie z genetických dôvodov až do 24. týždňa tehotenstva, okrem Ruskových liberálov a komunistov to podporilo aj 24 poslancov strany Smer.

Europoslanci za Smer Monika Flašíková Beňová, Vladimír Maňka a Katarína Neveďalová zase v roku 2014 v Európskom parlamente podporili takzvanú správu Lunacek. Tá okrem iného hovorila o potrebe uznania existujúcich registrovaných partnerstiev a manželstiev homosexuálov a ďalších príslušných predpisov aj v krajinách, ktoré takéto inštitúty vo svojom práve nemajú uzákonené.

Tlak na status quo

Poďme však teraz k novej vláde, ktorá by tu po konci súčasnej koalície mohla vzniknúť. Ak by to bola vláda bez Smeru, s veľkou pravdepodobnosťou by išlo o koaličnú zostavu. Jej fungovanie by malo množstvo veľkých rizík, nástup progresívnej agendy k nim však nepatrí.

Dnes to vyzerá tak, že najsilnejšou stranou v takejto vláde by bola SaS. V tejto strane určite je viacero ľudí s kultúrne liberálnymi a progresivistickými názormi, zároveň však platí, že pre samotného Richarda Sulíka toto nie sú témy, kvôli ktorým by išiel do boja na život a na smrť.

Navyše SaS by na vytvorenie takejto vlády určite nestačila iba podpora Progresívneho Slovenska (ak sa vôbec dostane do parlamentu), ale celkom určite by jej súčasťou museli byť OĽaNO, Sme rodina, KDH a možno aj SNS. Tieto strany by si do koaličnej zmluvy presadili minimálne to, aby v kultúrno-etických otázkach zostal zachovaný status quo.

Liberálna kultúrna agenda sa tu, samozrejme, bude tlačiť inými cestami, prostredníctvom európskych inštitúcií či rôznych aktivistických a lobistických zoskupení, to sa však deje aj teraz. Zdieľať

 

Liberálna kultúrna agenda sa tu, samozrejme, bude tlačiť inými cestami, prostredníctvom európskych inštitúcií či rôznych aktivistických a lobistických zoskupení, to sa však deje aj teraz. Podobne ako doteraz jej však bude chýbať výrazná politická podpora.

Dôvod súvisí s tým, čo bolo spomenuté v úvode. Slovensko je stále kultúrne skôr konzervatívnejšou krajinou a politici tento fakt musia brať do úvahy.

Tento stav nemusí, samozrejme, platiť naveky a kultúrne a politické parametre krajiny sa môžu v budúcnosti meniť. V časovom horizonte, o ktorom sa bavíme, teda po najbližších predčasných alebo riadnych voľbách sa však táto zmena celkom určite neudeje.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo