KOMENTÁR: Pri Bezákovej kauze treba aj pravdu aj trpezlivosť

Tohoročná Pohoda bola zrejme posledným vystúpením Róberta Bezáka na verejnosti pred jeho odchodom do zahraničia. Je to smutný koniec, v celom kontexte slovenského prostredia, odkiaľ mladí odchádzajú a málokto sa vracia, je to ako symbol dosť tragické. 

Ťažko povedať, či si napr. ostatní slovenskí biskupi uvedomujú, aký dopad to bude mať na mnohých mladých ľudí, ktorých Bezák stelesňuje. Podobne smutné je, že jeho finančné zabezpečenie rieši Konferencia biskupov Slovenska až teraz, po roku od jeho odvolania, s tým, že naďalej platí jeho vylúčenie z ich spoločnosti.

Ak máte zmysel pre spolupatričnosť mladej generácie, tak Bezákov súhlas prísť na Pohodu sa dá pochopiť. Áno, má zákaz vystupovať, ale platí aj list pápeža, aby bol sprevádzaný v pravde a so záujmom. Ako vieme, je odstrčený na okraj.

Ale pre poctivosť treba povedať aj to, že priebeh debaty na Pohode nebol zvolený práve šťastne.

Vo štvrtok sme zverejnili obsiahlu obhajobu Róberta Bezáka od Vladimíra Palka. Je to tvrdý a presný text, mnohým ľuďom sa určite nečíta ľahko. Každá veta má svoju váhu - aj tie posledné na konci. Ale pri nich sa žiaľ nezdá, že by si ich niekto vzal k srdcu. „Čo treba robiť? Treba sa vyzbrojiť trpezlivosťou a miernosťou. Žiadny hnev a nenávisť. (...) Veľa záleží od samotného Róberta Bezáka. I v jeho kauze platí, že pre jednu krivdu nekončí celý poriadok v cirkvi. Je dôležité, aké slová a tón Róbert Bezák volí. V zásade sa snaží dodržiavať zákaz styku s médiami, ale nie vždy úspešne. Nemyslím si, že je na tie výnimky odkázaný. Málokto sa teší takej podpore mnohých ľudí, ktorí ho na verejnosti očisťujú, ako on. To by mu malo byť oporou.“

"Priebeh debaty na Pohode nebol zvolený práve šťastne. Kiežby sa trpezlivosť a miernosť darila ľuďom viac."

Zdieľať

Od „trpezlivosti a miernosti“ mala sobotná debata ďaleko. Štefan Hríb je výborný moderátor, ktorý sa nebojí ťažkých a nepopulárnych tém, vie ich podať zrozumiteľne, vie ustrážiť hostí pred odbiehaním od podstaty, atď. Ale konfrontačne kladené otázky teraz na prospech veci neboli. „Existuje peklo aj v Katolíckej cirkvi?“ „Nezastali sa ťa tvoji vlastní, najbližší. Prišla horkosť?“ „Oni vážne riešia, či ťa podporujú židoboľševici?“ Ešte viac vyhrocovať napäté osobné vzťahy medzi Bezákom a ostatnými slovenskými biskupmi predsa nemôže nikomu osožiť. Vypočuť trápeného človeka je dobrá vec, ale verejne ho spovedať a žiadať od neho žaloby je niečo iné. Ak má byť cieľom Bezákova rehabilitácia, tak už len z čisto logického pohľadu bolo neustále podpichovanie k ostrejším vyjadreniam veľmi zle zvoleným prostriedkom.

Navyše je dosť škoda, že ani Róbert Bezák sa tomu prístupu príliš nebránil. Určite mu nepomôže, že sa napr. nepriamo oprel aj do kardinála Tomka, o ktorom sa hovorilo ako o jeho významnom podporovateľovi. Tomko sa pri výčitkách k posielaniu pohľadníc do Vatikánu mýlil, ale naozaj to od Bezáka stálo za verejné napomenutie?

Bezák spravil aj chyby, ale urobil aj veľa dobrého, prebudil mladšiu generáciu, odvážne stúpil na otlaky vplyvným skupinám zvyknutým sa v Trnave finančne nabaliť, ukázal ústretovú Cirkev (máločo potrebujeme viac), a keď ho anonymovia začali masovo ohovárať, padol. Rok sa tu prepierala jeho údajná špinavá povesť a nikto zo slovenských biskupov nevystúpil a nepovedal: „Ok, nerozumeli sme si s ním, ale tie ohováračky sú úplná hlúposť, stopnite to.“ Je to smutný príbeh, veľa hovorí o slovenskej Cirkvi, aj o nás všetkých všeobecne. Vyjsť z neho okrem hovorenia pravdy ale znamená aj život s ňou, čiže aj to vyzbrojenie sa trpezlivosťou a miernosťou. Kiež by sa to ľuďom darilo viac.

Lukáš Obšitník

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo