Sedem divov Izraela

Sedem divov Izraela

Žena sa usmieva počas osláv Dňa nezávislosti, spomienky pri príležitosti 70. výročia vyhlásenia nezávislého židovského štátu v roku 1948. Tel Aviv, 19. apríla 2018. FOTO TASR /AP

Jeden za každé desaťročie, ktoré ubehlo od založenia židovského štátu.

Hoci podľa gregoriánskeho kalendára vyhlásil Izrael nezávislosť 14. mája 1948, s ohľadom na hebrejský kalendár oslavoval židovský štát 70. výročie tejto udalosti už minulý týždeň, 19. apríla.

Izrael je malý štát, no mnohými spôsobmi vyniká. A nielen každodennými tragickými správami o nekonečnom blízkovýchodnom konflikte. 

Má menej ako polovicu rozlohy Slovenska. Avšak z niečo vyše 800-tisíc obyvateľov v roku 1948 narástla populácia Izraela na 8,8-milióna v súčasnosti.

V nejednom ohľade je tento štát zaujímavým experimentom, ktorý má zmysel podrobne študovať. Zvlášť pre porovnateľne malé krajiny. Vrátane Slovenska.

Tu je jeho sedem divov:

I. Demografia

O tejto téme som sa zmienil už vo svojej poznámke zo soboty. S tromi deťmi, ktoré pripadajú na jednu ženu, má Izrael najvyššiu mieru plodnosti medzi vyspelými krajinami (priemer OECD je 1,7 dieťaťa na ženu, na Slovensku pripadá na ženu 1,4 dieťaťa).

Izrael má životnú úroveň krajín Európskej únie. No mieru plodnosti približne na úrovni svojich oveľa chudobnejších susedov ako Egypt alebo Jordánsko.

Asi 75 percent obyvateľov Izraela tvoria Židia, 21 percent Arabi. Pritom miera plodnosti izraelských Židoviek a izraelských Arabiek je takmer rovnaká. A hoci tú židovskú dvíha najmä ultra-ortodoxná komunita (pripadá v nej skoro 7 detí na ženu), aj pri sekulárnom židovskom obyvateľstve sa plodnosť pohybuje nad úrovňou 2,1, ktorá je nutná, aby populácia zachovala svoju početnosť.

V súvislosti s kresťanmi stojí za zmienku ešte jedna vec: Tí izraelskí majú plodnosť takisto nad úrovňou 2,1, čo je viac, než vo väčšine kresťanských krajín Európy.

Okrem plodnosti obyvateľov zvyšuje populáciu Izraela aj imigrácia Židov do svojho národného štátu z celého sveta. Od roku 1948 sa sem prisťahovalo 3 až 3,5-milióna ľudí. Kým pri vzniku Izraela žilo na jeho území len 6 percent svetového židovstva, v súčasnosti tam žije asi 43 percent všetkých Židov.

II. Voda

Viac ako polovicu izraelského územia zaberá púšť. Ak mal teda židovský štát zvládnuť rast svojej populácie, zabezpečiť vodu pre všetkých týchto ľudí bolo od začiatku nevyhnutné.

V roku 2016 vyšla aj u nás pozoruhodná kniha Setha Siegela s názvom Budiž voda. Je o stratégiách a technologických riešeniach, ktoré Izrael vyvinul, aby pokryl svoju spotrebu vody. Dnes ňou dokonca zásobuje nielen palestínske územia, ale tiež susedné Jordánsko.

Ako sa Izrael dokázal stať vodohospodárskou veľmocou? Podľa Siegela sa židovskému štátu darí skoro 90 percent svojej odpadovej vody recyklovať a využiť v poľnohospodárstve. Je to viac než v mnohých iných krajinách.

Izrael je navyše domovom takzvanej kvapkovej závlahy, keď sú malé množstvá vody cielené priamo na korene jednotlivých rastlín. Vďaka tomu sa dajú zvyšovať výnosy pri úspore vody.

Metóda umožňuje tiež adresnejšie použitie hnojív. Tým sa minimalizuje znečistenie spodných vôd. Poľnohospodári sa snažia pestovať rastliny, ktoré si vystačia s minimom vody.

Väčšinu spotreby vody izraelských domácností pokrýva päť veľkých odsoľovacích zariadení na brehu Stredozemného mora. Aj tu sa Izraelčania snažili o sústavné vylepšovanie použitých technológií. Premeniť slanú morskú vodu na pitnú je vďaka tomu finančne čoraz menej nákladné.

Izraelu sa tiež podarilo znížiť straty vody pri jej transporte vďaka technológiám, ktoré sú schopné detekcie trhlín v potrubí, vďaka čomu možno včas pristúpiť k ich oprave. Voda navyše nie je dotovaná. Spotrebitelia platia trhovú cenu, čo ich núti k hospodárnosti.

Podľa Siegela vodohospodárska spolupráca môže byť nádejou pre blízkovýchodný mierový proces. Viacerí susedia Izraela by pri využití jeho skúseností mohli svoje vlastné púštne oblasti premeniť na kvitnúce záhrady.

III. Veda

Úspechy Izraela by neboli možné bez dôrazu tejto krajiny na vedu a výskum. V pomere k HDP židovský štát do tejto oblasti dáva dlhodobo najviac medzi krajinami OECD. V roku 2016 to bolo asi 4,3 percenta HDP. Len v posledných rokoch je Izrael dobiehaný Južnou Kóreou.

Priemer krajín OECD je 2,3 percenta. Slovensko dáva na vedu a výskum 0,8 percenta svojho HDP.   

Z 12 izraelských nositeľov Nobelových cien ich polovica dostala toto ocenenie za chémiu. V krajine funguje osem univerzít. Hebrejská univerzita v Jeruzaleme, Izraelský technologický inštitút (Technion) a Weizmannov vedecký inštitút boli založené ešte skôr, ako vôbec vznikol židovský štát.  

Podľa Dana Senora a Saula Singera, autorov knihy Start-up národ, boli izraelské univerzity medzi priekopníkmi komerčného využívania nových poznatkov.

IV. Silicon Wadi

Kým centrum amerického technologického priemyslu prezývajú Silicon Valley, Izrael si vďaka svojim start-upom vyslúžil prezývku „Silicon Wadi“.

Keď pred pár rokmi Senor a Singer zverejnili svoju knihu, startupový status židovského štátu podčiarkli aj tým, že na internetovej burze NASDAQ sa nachádza najviac mimoamerických firiem práve z Izraela a bolo ich viac než z celej Európy.

Veľa izraelských technologických firiem je aktívnych v oblasti IT-bezpečnosti. No v Silicon Wadi sa usadili aj mnohé spoločnosti z USA a preniesli sem časť svojich vývojových aktivít, aby mohli čerpať zo židovského akademického talentu.

Izraelská ekonomika sa dlho po založení štátu vyznačovala socialistickými prvkami. No v posledných desaťročiach zaznamenala aj trhové reformy a istú dereguláciu. V Indexe ekonomickej slobody sa dnes Izrael nachádza na 31. mieste (Slovensko je na 59. mieste).

V. Politici za mrežami

Kým slovenská verejnosť si počas posledných mesiacov vynucovala elementárne skladanie účtov politikmi na námestiach, Izrael má impozantný zoznam vrcholových politikov, ktorí boli za trestné činy nielen obžalovaní a odsúdení, ale dokonca sa dostali aj za mreže.

Moše Kacav, ktorý bol prezidentom Izraela v rokoch 2000 až 2007, bol v roku 2011 odsúdený za dvojnásobné znásilnenie a z väzenia bol prepustený až na konci roka 2016.

Ehud Olmert, ktorý bol izraelským premiérom v rokoch 2006 až 2009, si v rokoch 2016 až 2017 odpykával 16-mesačný trest odňatia slobody za korupciu.

Ani vysoká funkcia neznamená nutne imunitu. Len v marci sa objavila správa, že súčasný izraelský premiér Benjamin Netanjahu bol vypočúvaný políciou v súvislosti s údajnou korupčnou kauzou, do ktorej mal byť zapletený. Tých káuz, ktoré ohrozujú jeho politickú budúcnosť, je viac.

Izrael sa v Indexe vnímania korupcie Transparency International nachádza na 32. mieste (Slovensko je na 54. mieste).

VI. Originálne prístupy k obrane

Dan Senor a Saul Singer vo svojej knihe Start-up národ píšu, že Izraelu chýbajú štyria „generáli“: generál územie, generál ľudské zdroje, generál čas a generál rozpočet. V skutočnosti to však nie je také zlé.

Podľa rebríčka Global Firepower má Izrael 16. najsilnejšie konvenčné ozbrojené sily na svete a predbieha mnohé oveľa väčšie krajiny. Irán, jeho rival, sa síce nachádza v rovnakom rebríčku na 13. mieste, no židovský štát pravdepodobne disponuje navyše aj jadrovými zbraňami.

Lenže nie je to ani atómová bomba, ani mobilný systém protivzdušnej obrany, známy ako „železná kupola“, čo je na izraelských ozbrojených silách najzaujímavejšie. Je to skôr originálny prístup k vojenským záležitostiam.

Vojenská služba je dôležitá ako integrujúca sila pre viac ako 70 národností, z ktorých sa izraelská spoločnosť skladá. Zároveň je veliaca štruktúra plochá. Veľa zodpovednosti sa deleguje na nižšie šarže.

Hierarchie sú relatívne flexibilné. Izraelskí vojaci dokážu dosiahnuť odvolanie veliteľa, ku ktorému stratili dôveru. Veliaci post si vyžaduje zaslúženú autoritu, nielen hodnosť. Izraelská vojenská kultúra pestuje taktickú i strategickú vynaliezavosť pri riešení problémov.

Ak majú Senor a Singer pravdu, izraelské ozbrojené sily sa menej snažia vygumovať svojich brancov a skôr majú sklon prostredníctvom základnej vojenskej služby sprostredkovať mladým ľuďom aj určité zručnosti, ktoré sú použiteľné v civilnom živote. Napríklad v manažmente alebo v IT.

VII. Inštinkt prežitia

Asi najväčším divom Izraela je jeho životaschopnosť. Pred sedemdesiatimi rokmi by ani mnohí jeho priatelia nestavili na dlhodobé prežitie židovského štátu na Blízkom východe.

No Izrael je stále tu. A dokáže udivovať ešte aj kreativitou svojich plánov pre budúcnosť.

Napríklad už pred rokmi sa objavili návrhy začať pred pobrežím Izraela budovať umelé ostrovy alebo využiť skúsenosti Holandska s vytrhnutím súše moru a rozširovať židovské osídlenia na západ, do dnešného Stredozemného mora namiesto do palestínskych území. A hoci to dodnes znie ako sci-fi, ukazuje to pripravenosť Izraelčanov prekračovať hranice konvenčného myslenia pri uvažovaní o riešení svojich spoločenských problémov.

S čím to súvisí? Pri rozhovoroch s Izraelčanmi prekvapí našinca závažnosť, ktorú prikladajú existencii svojho štátu. Je pre nich nesamozrejmý, tvrdo zaplatený, a preto vzácny.

My sme za samostatnosť Slovenska od Česka nemuseli krvácať a nikto našu republiku ani existenčne neohrozuje. Možno preto sme si nekládli niektoré bytostné otázky v súvislosti s vlastnou štátnosťou, ktoré si Izraelčania museli zodpovedať ako jednotlivci i ako národ a musia tak robiť s každou generáciou nanovo:

Akú cenu sme ochotní zaplatiť za vlastný štát, za jeho existenciu a aby sa v ňom ľuďom dobre žilo? Čo s nezávislosťou chceme vo svete dosiahnuť, keď ju už raz máme?

Skôr než začneme študovať izraelské podnety v oblasti start-upov, vodohospodárstva či demografie, by sme si pre začiatok mali klásť podobné jednoduché otázky. O vlastnej štátnosti.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo