NÁZOR VLADIMÍRA PALKA: Bezák, Kajfáš, Dreyfus

„Neprerečieš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.“ Tak sme sa to učili takmer pred polstoročím, vrátane archaického skloňovania a slovosledu. Ale obsah archaický nie je, je aktuálny i dnes. Ako vieme, je to ôsme prikázanie z Desatora a ako veríme, je to príkaz Boha.

Odvolanie arcibiskupa Róberta Bezáka sa udialo pred rokom a diskusia okolo neho neutícha. V tej diskusii sa síce objavuje všeličo, čo nie je v poriadku, ale jedno sa mi javí ako podstatné. Ak by sa okolo Bezákovho odvolania iba rozhostilo jedno veľké ticho, potom by naše katolíctvo bolo divné. Znamenalo by to, že sa nevieme zastať človeka, ktorý bol krivo obvinený. A také katolíctvo by až také katolícke nebolo.

Róbert Bezák bol ohovorený. Bol ohováraný pred odvolaním i po ňom. Bol ohovorený v mnohých nesúvisiacich veciach a všetky stáli na vode. Obvinenia sa šírili po Slovensku a aj v Európe. A tak sa na poľských internetových médiách dočítame, že bol prívržencom homolobby a na talianskych weboch čítame, že mal ekonomické delikty na arcibiskupskom úrade. A šírilo sa, že je posadnutý, že mal vážny delikt v minulosti. Nič sa nepotvrdilo.

"Katolícke spoločenstvo na Slovensku prejavuje slabosť v tom, že nevie jasne povedať: 'Tento človek je nevinný.' Vie to povedať český kardinál Duka i slovenský bulvár. Nie však slovenské vrcholné katolícke verejne činné osoby."

Zdieľať

Katolícka morálka pozná i tzv. „cudzie hriechy“. Jedným je napríklad mlčať pri hriechu iných. Ak tu je niekto ohováraný a my mlčíme, tak sa dopúšťame takéhoto hriechu. Katolícke spoločenstvo na Slovensku prejavuje slabosť v tom, že nevie jasne povedať: „Tento človek je nevinný.“ Vie to povedať český kardinál Duka i slovenský bulvár. Nie však slovenské vrcholné katolícke verejne činné osoby.

Zastať sa nevinného nie je kompromitácia pápeža

Treba rešpektovať rozhodnutie pápeža, hovoria. Ale veď ja ho rešpektujem. Pre mňa Róbert Bezák odvolaním už nie je trnavským arcibiskupom, diecézu právoplatne spravuje biskup Ján Orosch. Ani nežiadam, aby sa Róbert Bezák vrátil na miesto trnavského arcibiskupa. Veď v spoločenstve slovenských biskupov sa niečo vážne stalo, padli určité zásadné slová a neviem si predstaviť, ako by mohli spolu fungovať i s Róbertom Bezákom vo vzájomnej dôvere. Problém nespočíva v tom, že arcibiskupovi sa siahlo na úrad. Na miesto arcibiskupa neexistuje právny či morálny nárok. Problém spočíva v tom, že arcibiskupovi sa siahlo na jeho česť. „Každý má prirodzené právo na česť svojho mena, na svoju dobrú povesť a na úctu,“ píše sa v Katechizme Katolíckej cirkvi.

Preto len pripomíname, že ten človek bol ohovorený a očakávame, že niekto dá veci na pravú mieru. Kto? Tí, čo na to majú úrad.

Znamená vari rešpektovanie rozhodnutia pápeža, že máme mlčať k tomu, aké vzťahy vládnu v katolíckom spoločenstve a že sa tam porušovaním ôsmeho prikázania likvidujú ľudia? Myslím si, že nie. A keď o tom hovoríme, tak ideme proti pápežovi? Pápež Benedikt XVI bol a je skvelý muž. Keď hovorí pápež ex cathedra vo veciach viery a mravov, veríme, že je neomylný. To však neznamená, že každé ním odobrené rozhodnutie, pripravené kúriou, je šťastné. Žiadna nová dogma o neomylnosti kúrie v personálnych otázkach nebola do katolíckej viery pridaná.

"Problém nespočíva v tom, že arcibiskupovi sa siahlo na úrad. Na miesto arcibiskupa neexistuje právny či morálny nárok. Problém spočíva v tom, že arcibiskupovi sa siahlo na jeho česť."

Zdieľať

Pripomeňme udalosti roku 2009, kedy Benedikt XVI sňal exkomunikáciu zo štyroch biskupov Bratstva Sv. Pia X. Vzápätí priniesli médiá správy o bizarných, neprijateľných názoroch jedného z nich, Richarda Williamsona, na holokaust. Proti pápežovi sa strhla celosvetová vlna obviňovania z antisemitizmu. Štátny sekretariát nato vydal vyhlásenie, v ktorom označil Williamsonove názory za neprijateľné a v ktorom sa uvádzalo, že pápež o Williamsonových názoroch nevedel. Čím iným je toto vyhlásenie, ak nie priznaním, že kúria je nie vždy schopná pripraviť dostatočné množstvo informácií pre pápeža potrebných pre rozhodnutie? Nespomínal nedávno honduraský kardinál Maradiaga, dnešný blízky spolupracovník pápeža Františka, že informačný tok z nunciatúr do Vatikánu má slabiny? Vatikán je i ľudská inštitúcia, ktorá môže robiť chyby. Preto, keď tisíce veriacich zdúpnejú a volajú, tak to nie je podrazenie pápeža, ale snaha informovať pápeža. A myslí si niekto, že i samotný pápež sa považoval za neomylného v personálnych otázkach? Ten pápež, ktorý bezprecedentným spôsobom pokorne odstúpil z Petrovho stolca pre úbytok síl?

Katolícka neistota

Všetci katolíci mali možnosť oboznámiť sa s falošnými udaniami, ktoré šli na Bezáka zo Slovenska do Vatikánu. Počul som o kňazovi, ktorému vošli slzy do očí potom, čo si prečítal tie legendárne otázky Bezákovi. Samozrejme, že si všetci želáme mať našu Katolícku cirkev bez nešvárov, ale nemôžeme si zakrývať oči pred pravdou. Katolíci s tým ale mali problém. Často som sa stretával od prvých dní Bezákovho odvolania s túžbou, možno iba podvedomou, niektorých katolíkov nájsť na Bezákovi niečo, čo by im umožnilo s upokojením povedať: Áno, je správne, že bol odvolaný. Ale toto upokojenie je vratké. Nemožno nájsť pokoj na ohovorení a vylúčení nevinného človeka. Presne o to sa pokúsil pred dvetisíc rokmi, dokonca vedome, veľkňaz Kajfáš, keď usúdil, že „je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ.“ Ako vieme, pokoj to neprinieslo.

Kto sú jeho zástancovia?

Áno, zástancovia Róberta Bezáka tvoria zvláštnu spoločnosť. Okrem katolíkov sú tam protestanti, agnostici, liberálni kaviarenskí kresťania, liberálne médiá, heretici, kacíri, rozvedení, i extrémni liberáli, ktorých konflikt s kresťanstvom je až neuhasiteľný. Mnohí katolíci to vidia a hovoria: Tak keď sa ho títo zastávajú, tak viem, že ja sa ho zastávať nemám.

Tento argument býva obvykle pravdivý. Bohužiaľ, okrem niektorých výnimiek, keď pravdivý nie je a pridŕžanie sa ho má vtedy pre katolíkov zdrvujúce následky. Pred stodvadsať rokmi sa nechali francúzske katolícke kruhy vtiahnuť do kampane proti dôstojníkovi delostrelectva Alfredovi Dreyfusovi, ktorého armádne špičky obvinili zo špionáže pre Nemecko. Dreyfus bol na základe falošných dôkazov odsúdený na doživotné väzenie na Diabolských ostrovoch. Jeho hlavným obhajcom na verejnosti bol protikatolícky liberál Emile Zola, autor známeho článku „Žalujem“. Za kritiku protidreyfusovských manipulácií zo strany armády bol aj Zola odsúdený na rok väzenia. Lenže napokon po rokoch podvod vyšiel najavo a Dreyfus bol rehabilitovaný. „Pravda je na pochode a nič ju už nezastaví,“ povedal Zola krátko pred rehabilitáciou.

Teda liberáli, socialisti a slobodomurári sa zastali nevinného a katolíci ho uvrhli do väzenia. Dreyfusova aféra bola určujúcou udalosťou pre duchovný vývoj Francúzska (a Európy) v 20. storočí. Katolícke zlyhanie znamenalo vietor do plachiet francúzskych protikatolíckych síl, ktoré presadili v rokoch 1901 – 1906 proticirkevné zákony. Tieto znamenali zrušenie tisícov katolíckych škôl a rušenie mníšskych rádov. Desiatky tisíc rehoľníkov muselo odísť do exilu. Za Dreyfusovu aféru platia katolíci dodnes. Ešte pred pár rokmi pri storočnici Dreyfusovej rehabilitácie sa katolícky týždenník La Croix ospravedlňoval za protidreyfusovské články spred sto rokov. Nikoho nezaujíma brutálna masová protikatolícka represia, ktorá po dreyfusiáde prišla. Ale Dreyfus sa pripomínať bude. Taká je logika sveta a katolíkov by to nemalo prekvapovať. Toľko k argumentu „pozrite, kto sa ho zastáva“.

Sprevádzajte ho so záujmom

"Katolíci, ktorí argumentujú pápežom, majú zmysel len pre mocenské rozhodnutie o odvolaní. Pápežovu výzvu o duchovnom sprevádzaní nepociťujú ako reálny duchovný príkaz, ale ako ornamentálnu frázu."

Zdieľať

Pápež Benedikt XVI napísal v októbri 2012 list slovenským biskupom, v ktorom ich vyzýval, aby odvolaného arcibiskupa sprevádzali so záujmom, v pravde. Primerane platí táto výzva pre všetkých katolíkov. Lenže realita je taká, ako keby pápež nič také nepovedal. Katolíci, ktorí argumentujú pápežom, majú zmysel len pre mocenské rozhodnutie o odvolaní. Pápežovu výzvu o duchovnom sprevádzaní nepociťujú ako reálny duchovný príkaz, ale ako ornamentálnu frázu, ktorú sa patrí občas povedať. Reálne sa však okolo Bezáka vytvára prázdno, je vytláčaný na okraj a vylúčený. Na jeho vytlačení má vzniknúť kajfášovský pokoj.

Čo je na tom katolícke? Neostáva nič iné len povedať to, čo povedal katolícky podporovateľ Dreyfusa Charles Péguy o útokoch na Dreyfusa: „Nie je na tom katolícke nič.“ Je to také prastaré ľudské, a tentoraz to slovo „ľudské“ nemá kladný význam. Nájsť si obetného baránka, ktorý bude vylúčený.

Odmietol krivo obviniť sám seba

Vysokí predstavitelia katolíckej cirkvi na Slovensku nikdy nepovedali, že Róbert Bezák je neprávom osočovaný. Povedali, že „Bezákom sa očistili“. Potom sami pridali ďalšie nepravdivé obvinenie proti nemu. Dva mesiace po výzve pápeža, aby „svojho brata Bezáka sprevádzali v modlitbách, v pravde, so záujmom“, biskupi vyhlásili, že Bezák porušil prísahu vernosti a poslušnosti pápežovi tým, že odmietol výzvu pápeža, aby odstúpil z funkcie.

Toto vyhlásenie biskupskej konferencie z 18. decembra 2012 je tragické. Kódex kanonického práva hovorí, že na vzdanie sa postu biskupa musí existovať vážny dôvod. Keďže vzdanie sa je aktom vôle biskupa, tak ten biskup musí vidieť onen dôvod. A keď ho nevidí a chce rešpektovať kódex (ktorého znenie je tiež vyjadrením vôle pápežov), tak odstúpiť nielenže nemusí, ale ani nemá, lebo v opačnom prípade by ho porušil.

Navyše Róbert Bezák by vzdaním sa priznal, že obvinenia, ktoré proti nemu prúdili zo Slovenska do Vatikánu, a ktoré videl z oných otázok, ktoré mu položila kúria na zodpovedanie, sú pravdivé. Pripomeňme, že medzi obvineniami boli i obvinenia zo sexuálnej úchylnosti. Róbert Bezák odmietol krivo obviniť sám seba. Pretože ako hovorí katechizmus, mal právo na česť svojho mena. Slovenskí biskupi ho za to odsúdili.

Kedy hovorí cirkev najtvrdšie?

Kedy sa za dvadsaťštyri rokov od Novembra 1989 vyjadrili predstavitelia katolíckej cirkvi najtvrdšie o nejakom konkrétnom človeku? Žijeme v dobe, kedy sa zakoreňuje kultúra smrti, ničí sa nenarodený život každoročne po tisícoch a ničí sa  zdravá rodina. Za tie roky sme i v politike videli veľa zápasov, ktoré s tým súvisia. Uveďme príklad. V roku 2003 sa hlasovalo v slovenskom parlamente o návrhu strany ANO, ktorá navrhovala legálnosť potratu až do šiesteho mesiaca tehotenstva v prípade poškodenia plodu, kam spadá i obyčajný Downov syndróm. Zákon bol schválený a účinnosť nenadobudol len vďaka tomu, že ho prezident nepodpísal. Riskovali vari poslanci ktorí za to hlasovali, nejaký závažný konflikt s cirkvou? Riskovali vari predsedovia strán hlasujúcich za potrat, že ich cirkev osobne a konkrétne tvrdo odsúdi? Nie, všetci vedia, že na Slovensku na dobrý vzťah s cirkvou stačí prejavovať voči cirkvi formálne prejavy úcty. Zdvorilo osloviť, poďakovať, stretnúť sa, ukloniť sa. Ale v hlasovaniach v parlamente môžu politici pokojne pošliapavať veci, ktoré sú pre kresťanstvo tými najposvätnejšími. Jeden z tých poslancov pokojne ďalej chodil na sväté prijímanie.

"Nie zápas za hlavné civilizačné témy, o ktorých stále hovoria pápeži, najviac mobilizuje predstaviteľov cirkvi. Viac ich mobilizuje zápas o prestíž vo vlastných radoch."

Zdieľať

Nie že by cirkev jasne nehlásala ochranu ľudského života a inštitúcie manželstva a rodiny. Vo všeobecnosti tak robí. Ale kanonáda voči konkrétnym politikom, ktorí podporujú kultúru smrti, nehrozí. Kanonáda sa objaví vtedy, keď sa veriaci stále ľudsky zastávajú jedného z biskupov, a keď treba toto zastanie sa eliminovať. Vyhlásenie KBS proti Bezákovi bolo najtvrdším vyhlásením KBS od Novembra 1989 proti konkrétnemu človeku.

Teda nie zápas za hlavné civilizačné témy, o ktorých stále hovoria pápeži, najviac mobilizuje predstaviteľov cirkvi. Viac ich mobilizuje zápas o prestíž vo vlastných radoch.

Kariérizmus kresťanov

Prečo sa mnohí kresťania, predstavitelia verejného života či radoví občania, nevyjadrujú k osočovaniu Bezáka? Nemožno ich hodiť do jedného vreca. Niektorí majú dosť vlastných starostí, niektorí nemajú dosť informácií, niektorí nechcú uveriť, že by sa v cirkvi mohlo niekomu ubližovať, niektorí hovoria, že je to jedno, lebo podľa nich Bezák nebol dobrým biskupom. Niektorí preto, lebo nesúhlasia s Bezákovým správaním po odvolaní. A niektorým v tom bráni kariérizmus. Starajú sa o svoju kariéru.

V jednom zo svojich posledných vystúpení pred skončením pontifikátu hovoril pápež Benedikt XVI o rivalite a o pozičných bojoch, ktoré vládnu v cirkvi. Pred nedávnom hovoril o kariérizme kresťanov pápež František. Áno, aj medzi slovenskými kresťanmi je ho dosť.

Úškľabok sveta

Už aj Nový Čas píše do Vatikánu. Bezák a nahotinky sú vedľa seba. Isteže je Bezák zaujímavý pre bulvár len vtedy, keď predstavuje konflikt v cirkvi. Môžeme sa na tom zabávať. Nový Čas, ten sekulárny svet, sa zase môže zabávať na katolíkoch: „Nevedia sa zastať ohovoreného človeka. O čo sú teda lepší od nás? Veď my aspoň neťaháme každý deň Pána Boha za nohu...“ Cítite úškľabok sveta?

Čo je podstatné

Kauza Bezák rozdeľuje ľudí, všimol som si, ako sa na nej rozchádzajú priateľstvá a ukončuje sa spolupráca, a to aj v mojom vlastnom okolí. Ale zdá sa, že škody možno len umenšovať, nedá sa im celkom zabrániť. Pán Boh zaplať za každé priateľstvo, ktoré sa kvôli tomu nerozpadne a za každú spoluprácu, ktorá napriek kauze bude pokračovať.

"Pokojne môžeme diskutovať, či bol Bezák dobrý biskup alebo nie, či sa mal po odvolaní správať tak alebo onak. Za podstatné však dnes považujem, že sa nemožno prizerať na olúpenie katolíckeho biskupa o jeho česť, pričom tí, čo lúpia, sú katolíci."

Zdieľať

Treba však hovoriť celú pravdu. Pokojne môžeme diskutovať o tom, či bol Bezák dobrý biskup alebo nie, či sa mal po odvolaní správať tak alebo onak. Či sú jeho názory správne alebo nie. Nevieme, či nás v budúcnosti sklame alebo nesklame. Za podstatné však dnes považujem, že sa nemožno prizerať na olúpenie jedného katolíckeho biskupa o jeho česť, pričom tí, čo lúpia, sú katolíci. Isté veci by sa v katolíckej cirkvi nemali diať. Na ich zamlčaní sa nedá vybudovať pokoj a rast. Je to ilúzia. Tak ako bolo ilúziou, keď si niektorí francúzski katolíci mysleli, že obranu štátneho záujmu možno postaviť na obvinení nevinného Dreyfusa. Kajfášovská ilúzia.

Čo treba robiť?

Treba sa vyzbrojiť trpezlivosťou a miernosťou. Voliť prostriedky, ktoré boli zvolené na modlitebnom stretnutí pred nunciatúrou. Žiadny hnev a nenávisť. Ako povedal František Mikloško, toto je historicky overená cesta. Veľa záleží od samotného Róberta Bezáka. I v jeho kauze platí, že pre jednu krivdu nekončí celý poriadok v cirkvi. Je dôležité, aké slová a tón Róbert Bezák volí. V zásade sa snaží dodržiavať zákaz styku s médiami, ale nie vždy úspešne. Nemyslím si, že je na tie výnimky odkázaný. Málokto sa teší takej podpore mnohých ľudí, ktorí ho na verejnosti očisťujú, ako on. To by mu malo byť oporou.

Čo sa vlastne od Róberta Bezáka očakáva?

25. januára 1895 na Marsových poliach v Paríži prebehla ceremónia verejnej degradácie odsúdeného kapitána Alfreda Dreyfusa. Prítomné boli tisíce ľudí, nastúpené vojenské jednotky a dav civilov, ktorý žiadal pre Dreyfusa smrť. Štyria dôstojníci predviedli Dreyfusa pred generála, ktorý prečítal Dreyfusovi rozkaz o degradácii. Potom Dreyfusovi postupne strhol lemovanie z čiapky, epolety, dôstojnícke označenie z límca a gombíky z kabátca. Napokon zlomil jeho šabľu. Vtedy francúzsky Žid Dreyfus zvolal: „Som nevinný! Nech žije Francúzsko! Nech žije armáda!“

Od Róberta Bezáka sa očakáva, že taký vzťah, ako Dreyfus vo chvíli svojho poníženia preukázal voči vlasti a armáde, preukáže Róbert Bezák voči Katolíckej cirkvi. Neviem ako by to malo konkrétne vyzerať, ale to by malo z Róberta Bezáka vyžarovať, tak by to ľudia mali cítiť.

Ak by sa to Róbertovi Bezákovi nepodarilo, mohla by z toho byť väčšia tragédia ako to, čo sa stalo doteraz. Ak sa mu to podarí, bude to väčšie víťazstvo ako prípadná rehabilitácia.

Vladimír Palko
Autor je bývalý minister vnútra, autor knihy Levy prichádzajú.

Ilustračné foto: isifa.com (Tomáš Benedikovič), allposters.co.uk.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo