ROZHOVOR: Cyril a Metod sa vzopreli moci

Zahraničnopolitický analytik a odborník na občiansku spoločnosť. Bývalý minister medzinárodných vzťahov SR. Fotograf. Autor výstavy Po stopách sv. Cyrila a Metoda. Pavol Demeš. 

Čo práve vás viedlo napísať desiatky článkov na cyrilo-metodskú tému?
Pred troma rokmi som sa rozhodol uskutočniť fotografický projekt mapujúci životy dvoch výnimočných byzantských Grékov, Metoda a jeho mladšieho brata Konštantína-Cyrila. Slovenská tlačová agentúra TASR prejavila záujem o pravidelné zverejňovanie mojich fotografií z ciest, doplnených o text na svojom webe teraz.sk. Tento portál má špeciálnu časť, venujúcu sa jubilejnému cyrilo-metodskému roku.

Vďaka čomu ste si vytvorili očividne intenzívny vzťah k „spolupatrónom Európy“?
Historické témy majú zásadný vplyv na medzinárodné vzťahy a budovanie vzťahu ľudí k svojmu štátu, regiónu, či obci. Na Slovensku sa svätí Cyril a Metod dostali v ostatných rokoch na veľmi vysoký piedestál, no vieme o nich pomerne málo. Škola, či neformálne vzdelávanie nám neposkytli o živote solúnskych bratov dostatok informácií. Ako samouk sa snažím niečo s tým urobiť a zároveň sa podeliť s výsledkami môjho skúmania s našou i medzinárodnou verejnosťou.

"Škola, či neformálne vzdelávanie nám neposkytli o živote solúnskych bratov dostatok informácií. Ako samouk sa s tým snažím niečo urobiť a podeliť sa s mojím skúmaním s verejnosťou."

Zdieľať

V súčasnosti prebieha na Bratislavskom hrade aj vaša výstava fotografií, ktorá je pokusom o curriculum vitae slovanských vierozvestcov. Vydaril sa tento pokus?
Považujem za poctu, že výstava sa koná vďaka Historickému múzeu Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade, na miestach bývalého veľkomoravského hradiska s bazilikou. Vernisáž i ohlasy na výstavu sú dobré, čo ma ako autora samozrejme teší. Výstava potrvá ako súčasť Bratislavského kultúrneho leta až do 9. septembra a budem podrobne zbierať reakcie domácich i zahraničných návštevníkov, čo zohľadním v pripravovanej knižnej publikácii. Keďže o výstavu prejavili záujem vo viacerých krajinách, v druhej polovici roka by mala byť v Grécku, USA, Nemecku a Rusku. Rád by som ju prezentoval i v ďalších slovenských mestách.

Ako ste pristupovali k fotografovaniu takejto témy?
V minulosti som uplatnil metódu fotografického curriculum vitae, z čoho vznikla výstava Pavol z Tarzu v Bratislave a Ríme. Jednoducho si naštudujem život človeka, pozháňam mapy a vydám sa na cesty. Pred cestou sa samozrejme snažím dozvedieť čo najviac o danej lokalite z literatúry, cez internet a ľudí čo tam boli, aby som zhotovil zábery autentických miest. Keď už som na mieste, tak si ako fotograf púšťam fantáziu na špacír a nechám sa osloviť silou miesta.

Byzantský Chrám sv. Demetra, patróna Solúna (Thessaloniki) zo 6. storočia. V tomto gréckom meste sa v rodine vysokého úradníka (drungarios) Leva a jeho manželky Márie narodili bratia Metod (okolo r. 815) a Konštantín (okolo r. 827), ktorý pred smrťou prijal mníšske meno Cyril. Miesto ich rodného domu je neznáme.

Tehlový špirálovitý minaret (52 m) pri Veľkej mešite, bol postavený v polovici 9. storočia v Samarre (Irak). Do tohoto hlavného mesta Arabskej ríše prišiel Konštantín Filozof ako člen cisárskej misie okolo roku 852, keď mal asi 24 rokov. Bola to jeho prvá zahraničná misia.

Zdieľať

Dočítal som sa, že pri cestovaní po stopách Cyrila a Metoda ste spolupracovali s veľvyslanectvami. Ako prijali váš projekt?
Toto je môj súkromný projekt, na ktorý som nezískal grant, no pomohlo mi mnoho ľudí rôznym spôsobom. Najviac diplomati, s ktorými externe spolupracujem. Navštívil som počas putovania za svätým Cyrilom a Metodom doposiaľ desať krajín a naši diplomati mi boli vždy nápomocní. Buď mi pomohli s informáciami, kontaktmi, doprovodom, ubytovaním a podobne. Pozvali ma po mojich vystúpeniach pre diplomatov v Bratislave a Devíne prednášať o cyrilometodskej téme do Ríma, Solúna a Viedne. Všeličo zaujímavé som zažil. V Iraku som napríklad musel chodiť v nepriestrelnej veste. Náš rezort diplomacie venoval v tomto jubilejnom roku zvýšenú pozornosť šíreniu cyrilometodského dedičstva vo svete prostredníctvom prednášok, výstav a pomocou pri inštalácii umeleckých diel na autentických miestach. V niekoľkých textoch som sa tomu venoval.

Na Slovensku nesie veľa miest, chrámov či inštitúcií meno po sv. Cyrilovi a Metodovi, ale žijeme naozaj ich odkaz?
Slovensko prestalo byť teenagerom len v januári, keď ako štát dovŕšilo dvadsiatku. Mnohé sa nám podarilo, po mnohom zatiaľ len túžime, z niečoho sme znechutení a zneistení. Vo svetskom i náboženskom živote. Faktom zostáva, že nikdy sme nemali taký priestor na objavovanie samých seba, vrátane dejinných súvislostí a zdrojov našej identity ako dnes. S cyrilometodským dedičstvom sa vysporadúvali generácie pred nami a teraz je na nás, ako toto dávne a hlboké dedičstvo spracujeme, ako sa ním necháme osloviť a ovplyniť.

"Navštívil som počas putovania za svätým Cyrilom a Metodom doposiaľ desať krajín a naši diplomati mi boli vždy nápomocní. V Iraku som napríklad musel chodiť v nepriestrelnej veste."

Zdieľať

V čom vôbec spočíva cyrilo-metodské duchovné dedičstvo?
Vnímam ho v rovine duchovnej, kultúrnej, vzdelanostnej a právnej. Svätí Cyril a Metod prekonávali etnické bariéry a nabádali k premýšľaniu a porozumeniu životných právd, nie k automatickému prijímaniu dogiem. Sú príkladom osobnej zodpovednosti a statočnosti, o plnom nasadení v zápase o pravdu a vieru. Nebáli sa popasovať s nositeľmi svetskej či cirkevnej moci, ak porušovali zákony a dobré mravy.

Môžu všetky púte, celonárodné oslavy a veľkolepé spomienky priniesť naozaj niečo osobné a blízke pre človeka? Nebolo by lepšie sa radšej venovať šíreniu ich odkazu v malom, v menších skupinkách, jednotlivo, vo farnostiach?
Teší ma, ako sa pri príležitosti 1150. výročia príchodu Konštantína-Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu zodvihol záujem o ich život a dielo. Núti nás to pochopiteľne rozmýšľať i o sebe, dnešku, o našej krajine i Európe, ktorej sú vďaka Jánovi Pavlovi II. od roku 1980 spolupatrónmi Európy. Foriem ako si to pripomíname je veľa – od veľkých celonárodných zhromaždení až po komorné stretnutia. Záleží od nás, čo si vyberieme, čo zorganizujeme, čo nás viac osloví.

Hrad Devín, ležiaci na sútoku Dunaja a Moravy, patril medzi najvýznamnejšie sídla Veľkomoravskej ríše, kam v roku 863 prišli na pozvanie kniežaťa Rastislava bratia Konštantín-Cyril a jeho brat Metod. V pozadí rieka Morava.

Hrad v starobylej Nitre (v pozadí) bol sídlom veľkomoravských kniežat. V hradnej Katedrále sv. Emeráma je relikvia sv. Cyrila. Dočasné, takmer 6m pieskové súsošie sv. Cyrila a Metoda od Radovana Živného (inštalované v r. 2011). Na tomto námestí sa konali hlavné oslavy 1150. výročia príchodu solúnskych bratov na naše územie.

Ako hodnotíte priebeh tohtoročných cyrilo-metodských osláv?
Bolo ich nepreberné množstvo. Doma i v zahraničí. Veľmi oceňujem napríklad odhaľovanie bronzovej sochy sv. Cyrila a Metoda v maďarskom Zalavári, bývalom Blatnohrade, po ktorom bola slovensko-maďarská bohoslužba v základoch baziliky sv. Hadriána z roku 850, ktorú dal postaviť Pribina. Páčilo sa mi celonárodné stretnutie na Svätoplukovom námestí v Nitre. Po slávnostej bohoslužbe tu guvernér Národnej banky uviedol dvojeurovku s podobizňou solúnskych bratov, ktorým po drobných prekážkach napokon svätožiara zostala. Milión mincí, vyrazených v takmer sedemstoročnej kremnickej mincovni, už koluje po eurozóne. Mohol by som menovať mnoho ďalších akcií, kde som sa dozvedel nové veci, alebo stretol zaujímavých ľudí. V mojej pripravovanej knihe i článkoch ich spomeniem.

Je niečo, čo vás na nich vyrušilo?
Spomeniem tri veci. Prvá, kresťanskí predstavitelia sa mohli dohodnúť a osláviť výročie na jednom mieste. Takto slávili katolíci 5. júla v Nitre a protestantské cirkvi na Hrade Branč a v Brezovej pod Bradlom. Druhá, na národnej púti v Nitre mi chýbal Róbert Bezák, aj keď len v pasívnej role, bývalého arcibiskupa Sokola som tam videl. Viditeľná prítomnosť rómskeho kňaza by bola veľkým gestom voči tomuto etniku. No a napokon na záverečnej štátnej oslave na Devínskom hrade v nedeľu 7. júla malo participovať oveľa širšie spoločensko-politické spektrum. Premiér Fico mohol namiesto nabádania k zastaveniu šarvátok v priamom prenose zabezpečiť účasť kolegov z iných politických zoskupení.

Denník SME publikoval anketu, ktorá preukazuje neznalosť cyrilo-metodského odkazu medzi politikmi. Prekvapilo Vás to?
Nie, neprekvapilo. Prekvapili ma však niektoré odpovede, v ktorých politici prekrývali svoju nevedomosť až necitlivosťou v komentovaní cyrilometodského dedičstva.

Matúš Demko

Foto: Pavol Demeš (fotografie z výstavy Po stopách sv. Cyrila a Metoda použité so súhlasom autora)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo