Politika 19. apríl 2018

Mňa vo vláde neuvidíte ani po najbližších voľbách

Jozef Majchrák Martin Hanus
Jozef Majchrák Martin Hanus
Rozhovor s Borisom Kollárom o tom, či špeciálne cieli na voličov Smeru, o jeho minulosti a mafii a o Sme rodine ako stredo-ľavej strane.
Rozhovor s Borisom Kollárom o tom, či špeciálne cieli na voličov Smeru, o jeho minulosti a mafii a o Sme rodine ako stredo-ľavej strane.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Martin Hanus

Mňa vo vláde neuvidíte ani po najbližších voľbách

Na otázky o podnikaní zo začiatku 90. rokov hovorí, že nemá čo skrývať, ale už o tom nechce viac hovoriť, lebo sa nepotrebuje vyviňovať. O Alojzovi Hlinovi tvrdí, že tak ako on ani šéf KDH nie je pravým kresťanom.

Boris Kollár v rozhovore pre Postoj vysvetľuje, prečo používa voči Smeru značne miernejší jazyk než iné opozičné strany, hovorí, že Sme rodina príde s vlastným prezidentským kandidátom, aj o rezortoch, o ktoré by malo jeho hnutie záujem, ak by vstúpilo do vlády.  

Keď ste sa dostali do parlamentu, mnohí sme si najmä na základe vašich facebookových statusov predstavovali, že budete veľmi hlučnou a protestnou opozíciou, akási iná odroda Igora Matoviča. Lenže posledné mesiace, aj teraz počas krízy niet pokojnejšej a miernejšej opozičnej strany než Sme rodina. Vy budete asi hovoriť, že to zodpovedá vašej predstave o politike, ale nie je za tým veľmi racionálny kalkul, ako cielene oslovovať voličov, ktorí odchádzajú od Smeru a nikdy nebudú voliť SaS či OĽaNO?

Tak ako v lese máte zvieratá, z ktorých každé plní svoju funkciu, tak to funguje aj v politike.

Akým zvieraťom ste vy?

(Smiech.) Takto som sa nechcel zadefinovať. Ale pozrime sa na naše politické spektrum: Igor Matovič tu má svoje miesto, keby tu nebol, musel by ho niekto nahradiť. Nepotrebujeme však dvoch Igorov Matovičov. A ako som povedal, aj v prírode to takto funguje a celkovo to vytvára harmóniu.

Zostaňme teda vo vašej zvieracej ríši: nám momentálne zo všetkých zvierat najviac pripomínate líšku, keďže sa svojím relatívne pokojným tónom voči Smeru aj sociálnymi témami najviac líškate práve voličom tejto strany.

(Úsmev.) Líška nie je mojím vzorom, hoci v detských rozprávkach je to naozaj chytré zvieratko. Ale vy sa pýtate, či sme prefíkaní, akísi špekulanti, a tak to nie je. Myslím, že som dosť priamočiary, nehrám divadlo, čo mám na srdci, to mám na jazyku.

Ale vzhľadom na to, čo sa práve deje, vražda novinára a jeho snúbenice, pád premiéra, dvoch ministrov vnútra, oligarchia prepletená s najvyššími policajnými funkcionármi, pôsobíte veľmi mierne.

My sme sa však vyjadrili veľmi jasne, aj k odstúpeniu Druckera či Gašpara. Ale je pravdou, že to nerobíme teatrálne. Nezvolávame tlačovky, aby sme išli do osobných atakov a častovali vládnych politikov rôznymi prívlastkami.

My nechceme viesť politiku takýmto spôsobom, neprišli sme, aby sme boli hlučnými estrádnymi hviezdami, pretože máme jasnú víziu, čo robiť. Chceme meniť systém tejto mafiánskej oligarchie, napojenej už aj na taliansku ´ndranghetu. Pozadie našej politiky je choré a zvrátené.

Napriek tomu, že pôsobíte ako pokojná strana, s ktorou by malo byť radosť spolupracovať, vyvolávate u viacerých lídrov odpor. Alojz Hlina z KDH nazval váš príbeh v rozhovore pre Postoj zvráteným.

Alojz Hlina má problém s každým a každého kádruje. So Sulíkom si nevie podať ani ruku, nazval ho fašistom, hoci Sulík je všetko možné, len nie fašista. Hlina mu mal povedať ako chlap „sorry“, veď každý robíme chyby. Lenže on to nedokáže, čo ma na ňom štve. Som zdesený, že toto je politika kresťanskej strany, ktorá by mala ctiť isté princípy. Je mi ľúto sympatizantov a voličov KDH, ktorí to musia trpieť.

Alojz Hlina má problém s každým a každého kádruje. So Sulíkom si nevie podať ani ruku, nazval ho fašistom, hoci Sulík je všetko možné, len nie fašista.Zdieľať

Mimochodom, keď sa hrám na toho najväčšieho kresťana, tak by som mal poznať aspoň Bibliu a vedieť, aké dary priniesli traja králi. Lenže pán Hlina v tradičnej novinárskej ankete pred dvomi rokmi oproti mne pohorel, to je predsa hanba na hanbu. Jeden z najväčších hriechov je pýcha, ale to pánovi Hlinovi nič nerobí. Aj Ježiš mal radšej tie zblúdilé ovečky než tie z košiara.

Vidíme, že vaša prípadná povolebná spolupráca s Hlinom je naozaj zábavnou fikciou...

Nie, ja si len myslím, že pán Hlina je bez urážky všetko iné, len nie pravý kresťan. Veď ani ja nie som pravý kresťan, ale vás o tom nebudem presviedčať. Skúste sa opýtať ľudí vonku, čo je dnes pre nich KDH. Budú vedieť, že Hlina vozil nejaké tanky a že robil transparenty pre Mečiara...

... takže medzi vami a KDH je to vybavená vec, môžeme sa posunúť ďalej.

Nie, nie je to vybavené, vo mne nie je žiadna zášť, len hovorím, čo Hlina nerobí správne, keď ostatných stále kádruje. Všimnite si, za dva roky do mňa kopol asi 50-krát, ja som mu nevenoval ani jeden status.

Alojz Hlina hovoril o vás a vašich ženách, Robert Fico, Andrej Danko či Béla Bugár, ktorý vás označil za štartéra mafiána Steinhübela, však na vás útočia ako na mafiána. Zrejme ste pripravený na to, že aj počas predvolebnej kampane budete čeliť tejto pečiatke. Máme však pocit, že ste sa s ňou dostatočne nevyrovnali. Keď pred dvomi rokmi zverejnil denník SME operatívne záznamy bývalého československého Úradu na ochranu ústavy a demokracie, vy ste sa k tomu nechceli osobne stretnúť, hoci vás SME o to opakovane požiadalo.

To nie je pravda.

SME to tak vtedy uviedlo.

To je omyl. Najskôr chcem povedať, že s ľuďmi zo SaS, OĽaNO, Beblavým či Progresívnym Slovenskom som normálne rokoval, ja nemám problém s nimi rokovať ani oni so mnou.

Otázka je, či chcete väčšou mierou otvorenosti čeliť výčitke o svojich kontaktoch s mafiánmi.

Samozrejme, veď ja som sa tým nikdy netajil, pani Tódová z Denníka N ma pred voľbami tri hodiny grilovala kvôli Steinhübelovi a tak ďalej.

Vtedy ešte neboli známe spomínané operatívne dokumenty zo septembra a októbra 1990, ktorých autenticitu potvrdil aj NBÚ. Bavíme sa o záznamoch, podľa ktorých ste mali cez nelegálnu rádiostanicu dohadovať pašovanie počítačov alebo pašovanie heroínu.

V roku 1990 to vypracovali ešte zamestnanci ŠtB, ktorá bola rozkazom zrušená a na chvíľu sa volala Úrad na ochranu ústavy a demokracie. V zásade to však bola ŠtB, ktorá končila.

V poriadku, ale prečo by si hoci aj bývalí zamestnanci ŠtB niečo vymýšľali proti vtedy 25-ročnému a neznámemu Borisovi Kollárovi?

Ale to nebola žiadna nelegálna rádiostanica, bol to obyčajný prenosný telefón.

Nejde ani tak o spôsob komunikácie, ale o to, čo ste si mali dohadovať, teda pašovanie tovaru, konkrétne v tom prvom prípade malo ísť o 20 počítačov, ktoré sa ilegálne priviezli a potom vyviezli. V tejto súvislosti sa spomínate v zázname aj vy. Je to blud?

Samozrejme, že je to blud. Ukážte mi zákon, ktorý v tej dobe zakazoval priviezť počítače.

Ale 20 počítačov? To bola skôr záležitosť podnikov zahraničného obchodu.

Lenže my sa tu bavíme už o druhej polovici roku 1990. Padol režim a to, čo platilo predtým, sa už nerešpektovalo, lebo platili postupne nové zákony. Vzniklo veľa bielych miest, ktoré sa vlastne ešte dodnes zapĺňajú.

Teda hovoríte, že pracovníci úradu vyhodnotili v prípade počítačov to, čo bolo legálnou činnosťou, respektíve využívaním bielych miest, ako pašovanie?

Ja neviem, ako to vyhodnotili, keďže mňa si nikdy nikto nezavolal a nepýtal sa ma na tieto obchody, nikdy ma v tejto veci nevyšetrovali.

Ale teda priznávate, že ste s Deákom obchodovali s počítačmi?

Samozrejme, ten obchod prebehol, počítače sme predali Hydrostavu, kde bol vtedy riaditeľom Ivan Čarnogurský, brat Jána Čarnogurského. Normálne to od nás kúpili na faktúru, lebo to potrebovali. V tej dobe podnik zahraničného obchodu už nemohol kupovať počítače zo zahraničia.

Lenže my sa tu bavíme už o druhej polovici roku 1990. Padol režim a to, čo platilo predtým, sa už nerešpektovalo, lebo platili postupne nové zákony.Zdieľať

Jednotliví občania to robiť mohli, my sme preto situáciu využili a táto firma to od nás kúpila, pretože tie počítače potrebovala. Rakúski či nemeckí colníci nás s tým normálne pustili, slovenský pohraničiar s tým nemal problém. Naopak, Československo vtedy podporovalo dovoz počítačov a ich komponentov, pretože to akcelerovalo konkurencieschopnosť podnikov.



V tých záznamoch úradu sa nehovorilo len o pašovaní počítačov, ale aj o pašovaní drog, konkrétne 6 kíl heroínu, čo mal realizovať Steinhübel a vy spolu s Deákom a ďalšími ste mu mali pomáhať.

Už som povedal, že keď sem donesiete polygraf (ľudovo prezývaný detektor lži – pozn.red.), som ochotný naň ísť a dokázať, že som nikdy žiadne drogy nepašoval.

To ste povedali už pred dvomi rokmi, prečo ste naň nešli?

To si ho mám ja vybaviť? Veď by ste všetci povedali, že som to zmanipuloval. Vy novinári si ten polygraf doneste alebo to vybavte, bez problémov naň pôjdem. V živote som nikdy nepožil žiadnu tvrdú drogu ani som nikdy žiadne drogy nepašoval. Je pravda, že ten záznam je autentický, ale to neznamená, že tá operatívna informácia je pravdivá.

Ak budete chcieť, som ochotný ísť na polygraf a dokázať, že som nikdy žiadne drogy nepašoval.Zdieľať

Takýchto údajných informácií zachytia tajné služby, vtedy ŠtB, neskôr Ústav pre ochranu ústavy a demokracie, dnes SIS, ročne aj 100-tisíc a ukáže sa, že len desať percent z toho je pravdivých. Veď keby to bola pravda – 6 kíl heroínu predsa nie je dáka skladačka – určite by to vyšetrovali aj policajti. Ale nič sa nevyšetrovalo, lebo sa nič také nepotvrdilo. 

Je pravdou, že operatívne informácie nie sú dôkazmi ani nemusia byť správne, na druhej strane vieme, že napríklad aj teraz bola talianska skupina okolo Vadalovcov pomerne podrobne operatívne rozpracovaná, no aj tak ju policajti z nejakých dôvodov nevyšetrovali. Teda nie je to tak, že ak sa nejaká operatívna informácia nezačne procesne vyšetrovať, tak musí byť nevyhnutne nepravdivá.

Rozumiem, ale mňa v tejto súvislosti ani raz polícia nevyzvala na výsluch, proste nič sa nedialo. Navyše sa to malo pašovať z Nemecka či Rakúska, takže ak by to aj Slováci nevyšetrovali, viete si predstaviť, že Nemci a Rakúšania by to nechali tak?

Ale ako to potom vzniklo?

Vysvetlím vám, čo sa stalo. Vozili sme striebro. Legálne som do výkupu doviezol striebro. Predstavte si, že padne režim a vy si prečítate v inzeráte, že keď si kúpite tonu striebra, môžete ju vo výkupe predať so ziskom troch miliónov korún. Tak som to išiel urobiť.

Lenže ako vzniklo, že nemalo ísť o striebro, ale 6 kíl heroínu? To si nemohli operatívci len tak vymyslieť.

Oni to proste zle pochopili, my sme sa vtedy bavili o šiestich tonách striebra. Pozrite sa, my sme si v tom čase kúpili prenosné telefóny, ktoré sa dali kúpiť v Mediamarkte v Nemecku, býval som na Palisádach, mali sme telefóny, ktoré dosiahli na 20 kilometrov. Na strechu som si dal vysielaciu a prijímaciu anténu, a teda som pokryl celé mesto, prijímač som si dal do auta, domácu linku som mal v aute. Tí eštebáci žili ešte v starom svete, oni to vôbec nechápali a brali to ako nejakú rádiostanicu.

Ja sa však za svoj život nehanbím, vôbec sa nepotrebujem vyviňovať. Už príliš dlho sa bavíme o tom, čo proti mne používajú ľudia ako Andrej Danko, ktorý zrazu na mňa vyskočil, lebo som povedal, ako rozkradli eurofondy.

No ak to nie je pravda, je vo vašom záujme to poriadne vysvetliť. Už len preto, že Fico aj Danko o vás nehovoria inak ako o mafiánovi a tieto príklady budú používať aj v kampani.

Ale ak sa v tom budem naďalej rýpať, dostanú ma presne tam, kam chcú. Ja sa naozaj nemám prečo vyviňovať. Nikdy som nepašoval heroín ani nedovážal nelegálne počítače.

Súčasne ste istý čas podnikali s ľuďmi, ktorí sa stali súčasťou organizovaného zločinu.

To platilo o nich až neskôr. Bavíme sa o roku 1990, bol som 25-ročný chlapec, skutočná mafia vznikla až o pár rokov nato, prvý výbuch v Bratislave bol v roku 1995. Ja som mal rovnako za kamaráta kňaza či lekára, ale nie som svätý ani neviem operovať. Proste nemôžem za to, ako sa niektorí ľudia, s ktorými som v roku 1990 podnikal, neskôr rozhodli žiť.

Teda ste sa v roku 1991 rozišli, lebo ste videli, že Steinhübel a Deák sa vydali zlými cestičkami?

Nie, ja som začal podnikať v cestovnom ruchu, takže som sa od nich oddelil a každý si išiel svojou cestou. V roku 1991 som si vydražil vleky a v tomto biznise som pokračoval. A áno, nezmyjem zo seba, že ľudí ako Steinhübel a Deák budem poznať do konca života, tak ako do konca života budem poznať ľudí, ktorých stretávam teraz v parlamente. Možno z nich budú niektorí o dva roky v base.

Pre mňa je dôležité, že som sa s nikým z nich nepodieľal na nelegálnom biznise.

Peter Tóth na svojom portáli zverejnil informácie, že ste boli v druhej polovici 90. rokov cez vaše firmy v obchodnom styku s istým Mirkom Binkom a Michalom Hajtmanom. Obaja však zmizli, sú nezvestní, takže opäť to kladie otáznik, v akom prostredí ste sa pohybovali.

To je opäť len prekrývanie tém, ale vyjadrím sa k tomu. Za svoj život som pôsobil možno v 50 firmách. Buď zakladáte firmy projektové, určené na jeden obchod, alebo vybudujete firmu a predáte ju so ziskom. Takto som predal možno 30 až 40 firiem, s novým vlastníkom som sa veľakrát ani osobne nestretol. 

Poznáte tých dvoch ľudí, ktorí sú nezvestní?

Tých dvoch spomínaných pánov som nepoznal. Naráža sa tu na to, že išlo o bielych koní, na nich sa však prepisujú firmy, ktorých sa chcete zbaviť, ktoré majú dlhy voči štátu alebo dodávateľom. Nikdy som však nepredal firmu, ktoré by mala dlžoby voči štátu alebo dodávateľom.

Mňa môže niekto obviniť aj z toho, že som obchodoval s Vladimírom Poórom, ktorému som predal jednu firmu. Ale ja som sa s ním nikdy nestretol, vybavilo sa to cez právnikov. Oni dali ponuku a tým sa to pre mňa skončilo. Tiež som predal Ski Park Ružomberok a s novým majiteľom som sa nikdy nestretol, rovnako netuším, čo je s ním dnes. Ale kto chce psa biť, palicu si nájde.

To však platí i naopak, aj ľudia zo Smeru, ktorých kritizujete z opozície, majú často podobný charakter kontaktov, ako je to u vás, teda len nepriamy.

Buďte konkrétny.

Keď sa objavila fotografia z oslavy poslanca Madeja s Vadalom, je to niečo podobné ako vaša fotografia s Piťom z Kuby.

Rozdiel je v tom, akým spôsobom vysvetľujú, respektíve nevysvetľujú problémy tohto typu takzvaní štandardní politici. Ja som sa pred problematickými vecami neuhýbal a vždy som ich vysvetlil. Uvedenú fotografiu pána Madeja som nikdy nekomentoval, pričom Fico tieto fotografie proti mne používa.

Ale vy už o fotografiách pána Madeja či iných ani príliš nemôžete hovoriť, keďže aj vy máte svoje fotografie.

Vôbec nie, ja totiž viem, ako takéto veci môžu vzniknúť. Pozrite sa, o mne ste si mohli prečítať už všetko. 30 rokov podnikám, bulvár za ten čas riešil mojich motýlikov, farebné saká, kde som si kúpil a kde predal dom, koľko mám žien, detí, ktoré milenky boli moje a ktoré neboli, aké auto som si kúpil a podobne.

Ale počas týchto 30 rokov ste si nikde o mne neprečítali, že som privatizoval nejaký podnik a nezaplatil štátu alebo som ostal dlžný za nezaplatenie daní či poistného, alebo že som prepustil ľudí a nezaplatil im odstupné. To ste si nemohli nikdy o mne prečítať, lebo som to nikdy nespravil.

Mohli sme si však prečítať o Slovenskom rozvojovom fonde, ktorý kúpil od vášho Fun rádia akcie za 2,9 milióna eur a o sedem rokov ste ich odkúpili späť za 800-tisíc eur...

Ale aj to som už vysvetľoval, nikdy som nikoho nešiel podviesť. Nemám potrebu sa vyviňovať.

Je však vo vašom záujme, aby ste niektoré veci z minulosti vysvetľovali.

Ale ja som ich už stokrát vysvetľoval. Rozvojový fond som podrobne vysvetlil pre Denník N, aj Markízu som zavolal k nám do rádia. Pani Tódová u nás sedela celý deň a dostala všetky šanóny k dispozícii. K tomuto Rozvojovému fondu nemám čo viac povedať. Nebudem sa z ničoho vyviňovať, pretože nemusím.

Môžete si to všetko prečítať. Mne na Ficovi vadí, že z našich daní oddlžil oligarchu Širokého. Za to ho budem napádať, nie za to, že má milenku Troškovú. To ma nezaujíma. Ani Rašiho nebudem riešiť kvôli nejakej komunikácii na facebooku, ktorú tam nakoniec nemusel dať ani on sám, ale jeho admin.

Mne na Ficovi vadí, že z našich daní oddlžil oligarchu Širokého. Za to ho budem napádať, nie za to, že má milenku Troškovú. Zdieľať

Ale vadí mi sprostá zmluva, ktorú podpísal v súvislosti s parkovacou politikou v Košiciach a ktorou ublížil ľuďom.

Prejdime teraz k vašej strane. Keď sa rozhliadnete do zahraničia, ktoré strany sú vám najbližšie?

Blízka je nám každá strana, ktorá sa pozerá na svoj národ a pomoc ľuďom.

To hovoria všetky strany.

Ale my to napĺňame. Chceme chrániť rodiny, zvýhodňovať viacpočetné rodiny, ďalej bojujeme proti imigrácii, nechceme tu multikulturalizmus. Ku komu sa mám utiekať v takom Nemecku, keď tam už aj kresťanskí demokrati kývajú na genderovú ideológiu a o chvíľu tam budú mať tri rody?

Dnes sa už nedá pozerať na ideológiu ľavica a pravica, to sa všetko zotrelo. Musíte hľadieť na to, čo kto konkrétne v tejto chvíli robí.

Musíte mať však aj nejaké dlhodobejšie postoje. Aký je napríklad váš názor na vyhostenie ruských diplomatov kvôli kauze Skripaľ? Alebo na útok v Sýrii?

Myslím, že Milan Krajniak to v diskusiách pomenoval najlepšie. Radšej buďme slovenský čuvač než slovenská ovca. Aj keď chodíme do Bruselu, nemôžeme tam robiť onucu. Lebo potom sa tak k nám budú aj správať. Pokiaľ budeme hrdí, tak si nás budú vážiť.

Je medzi vami a Richardom Sulíkom v otázke európskej politiky nejaký zásadný rozdiel?

Nie je, aj my sme eurorealisti. Jednoznačne hovoríme, že patríme na Západ a utiekanie sa k Rusku považujeme za fantazmagóriu. Rešpektujeme, že sme členmi NATO, ale zároveň hovoríme, že tu nechceme žiadne cudzie vojenské základne. Nechceme ani žiadne sankcie voči Rusku a chceme s Ruskom vychádzať dobre.

Takéto deklarácie sa ľahko hovoria z opozície, ale trochu iné to bude v situácii, keď raz možno budete prijímať rozhodnutia. Keby ste boli vo Ficovej pozícii a museli hlasovať v EÚ o sankciách voči Rusku, boli by ste proti?

Pravdepodobne áno. Nemal by som problém proti nim hlasovať, najmä ak by nás mali poškodiť. Ale vždy sa treba pozerať na kontext. Aké sú to sankcie? Vychádzajú z nejakých reálnych skutkov, podozrení alebo je to iba politikárčenie?

Pýtali ste sa na kauzu Skripaľ. Keby boli na stole relevantné dôkazy, že to urobilo Rusko, tak o tom nebudem debatovať a vyhostím celú ruskú ambasádu.

Čo by mali byť tie relevantné dôkazy?

Nie som expert na zahraničnú politiku, ale to, že sme povolali veľvyslanca z Moskvy, považujem v tejto chvíli za optimálne riešenie.
 

Pred minulými voľbami ste povedali, že ste nová strana a ak by aj vznikla pravicová vláda, tak do nej nevstúpite, ale budete ju podporovať z parlamentu. Platí to aj po najbližších voľbách?

To už neplatí. V posledných voľbách sme boli novou stranou a aj ľudia na mítingoch nám často hovorili, že chceme ísť do politiky kvôli ministerským postom a kvôli tomu, že tam chceme kradnúť.

Sľúbil som im, že tam naozaj ideme kvôli tomu, že chceme veci, ktoré kritizujeme, zmeniť. Napríklad exekučnú amnestiu môžeme pripraviť vo forme zákona a ak ju parlament prijme, minister spravodlivosti ju bude musieť vykonať a minister financií zaplatiť, či sa mu to páči, alebo nie. Nemusím byť minister, aby som dokázal presadiť exekučnú amnestiu.

Stačí mi byť v parlamente a mať dobrú koaličnú zmluvu, v ktorej to mám zakotvené. Toto som ľuďom vysvetľoval a teraz si predstavte, že by sme išli do vlády a ja by som ich hneď na začiatku sklamal. Aj teraz vám vyhlasujem, že mňa osobne vo vláde neuvidíte.

Teda pre vás to stále platí, ale pre stranu už nie.

Ak budeme vo vláde, tak budeme mať aj ministrov.

O aké posty by ste mali záujem?

O pôdohospodárstvo a životné prostredie, sociálne veci, prípadne hospodársky rezort. Na pôdohospodárstvo máme aj silný expertný tím, ktorý vedie Jaroslav Karahuta.

Prečo práve pôdohospodárstvo?

Pretože chceme prebudovať systém aj v pôdohospodárstve. V rámci celej EÚ sme na tom najhoršie v potravinovej sebestačnosti aj zamestnanosti v poľnohospodárstve. Na sto hektárov je u nás zamestnaných o niečo viac ako dvaja ľudia, EÚ ma priemer päť. Poliaci majú až 14 ľudí zamestnaných na sto hektárov.

Pozrite sa tiež, ako sa rozkrádajú agrodotácie. My chceme, aby boli viazané na zamestnanosť a produkciu. Mňa nezaujíma, že niekto pokosí repku olejku alebo trávu. Z toho sa nenajeme.

Takže vy ako mestský človek z bratislavských Palisád túžite po vidieckych rezortoch.

Pretože sú to strategické rezorty. Keď sa niečo udeje, prestanete rozmýšľať nad šperkami či telefónom, ale potrebujete nakŕmiť rodinu. Videl som to na Floride. Valil sa tam hurikán a už dva dni predtým, ako udrel, bol štát ako Florida úplne paralyzovaný. Nebola pitná voda, nedalo sa natankovať a odísť odtiaľ, supermarkety boli vykúpené. Keď nie ste sebestačný, tak to je problém.

Lenže to je ilúzia, malá krajina ako Slovensko nemôže byť nikdy potravinovo sebestačná, vždy bude musieť dovážať aj dôležité potraviny.

My sme však na tom najhoršie v EÚ, musíme to koleso začať točiť späť k čo najvyššej sebestačnosti. Preto treba podporovať našu produkciu, zamestnať našich ľudí. V poľnohospodárstve u nás kedysi pracovalo 200-tisíc ľudí, dnes je to 50-tisíc. Dá sa zamestnať ďalších 50-tisíc, najmä v chudobnejších regiónoch.

Vašou silnou témou je aj zamestnávanie zahraničných robotníkov zo Srbska či Rumunska. Prečo máte s nimi taký problém, keď na Slovensku reálne chýba pracovná sila a títo ľudia prichádzajú z nám kultúrne blízkeho prostredia?

Milan Krajniak bol napríklad v Seredi aj pri Nitre a rozprával sa tam s konkrétnymi ľuďmi. Tí vám povedia, že boli zamestnaní za 700 eur mesačne, ale prišli Srbi, zobrali 500 a ich prepustili. Každý podnikateľ si povie, nebudem dávať Slovákovi 700 eur, keď môžem dať Srbovi 500.

Keď na nich nevytvoríme tlak, tak tie mzdy nikdy neporastú. HDP, ktoré sa na Slovensku vytvorí, je prerozdeľované trochu nespravodlivo. Na mzdy ide približne 40 percent, v Nemecku je to 50 percent, ale aj v takom Chorvátsku či Slovinsku je to skoro 50 percent. Keď to ide v Chorvátsku, prečo to nejde na Slovensku?

Aká je vaša odpoveď? Vari sú naši podnikatelia z nejakého záhadného dôvodu skúpejší než chorvátski?

Nie, systém je zle nastavený. Vláda ho musí prenastaviť.

Nie je problém aj v tom, že v Nemecku alebo Chorvátsku majú inú štruktúru hospodárstva? Neporovnávate hrušky s jablkami?

Nie. Keď aj dám bokom Nemecko, nevidím dôvod, prečo by sme nemohli byť z hľadiska pomeru HDP a miezd aspoň na úrovni Chorvátska.

Problémom je populizmus, s ktorým ste uchopili tému pracovnej migrácie. Či sa vám to páči alebo nepáči, viac pracovnej sily zo zahraničia budeme potrebovať v najbližších desaťročiach už len kvôli veľmi zlému demografickému trendu.

Keď budeme mať päťstoeurové platy, tak je jasné, že naša demografia bude v troskách. Ľudia budú odchádzať do zahraničia. Máme vonku možno až 400-tisíc ľudí. Viete, koľko ľudí nám píše, že keby tu vedeli zarobiť 1200 eur, tak by sa radšej vrátili? Keď budú u nás podnikatelia držať platy dole, nikam sa nedostaneme.

Keď budeme mať päťstoeurové platy, tak je jasné, že naša demografia bude v troskách.Zdieľať

V Jaguári boli sľubované platy cez tisíc eur, dostali 620 miliónov priamych či nepriamych dotácií a úľav a keď tam teraz boli nábory, tak dávali ľuďom 500-600 eur. Keď ich nedonútime, aby splnili ten svoj záväzok, platy neporastú.

Politicky ste si našli veľmi dobrú tému, ktorú vám aj v Smere závidia. Ako podnikateľ však dobre viete, že v prípade Srbov ide zaiste v niektorých prípadoch o lokálny problém, ale nie celoslovenský.

Nie. Počet robotníkov zo Srbska prudko rastie. Už je ich tu určite viac ako 20-tisíc.

Viete, o koľkonásobne viac je zahraničných pracovníkov v Rakúsku a Nemecku a aj tak tam platy rastú?

Lenže tam majú dvetisíceurové platy aj tí Srbi.

Na tom vidieť, že to je nie podstata problému. Aj mzdy u nás v priemere rastú, len možno nie tak rýchlo, ako by sme chceli, a určite nerastú pomalšie kvôli tisíckam pracovníkom zo zahraničia. Nie je to tak, že ste z lokálneho problému politicky šikovne vyrobili celoslovenský politický problém a vytvorili ste tak ilúziu, vďaka ktorej teraz bodujete?

Je to celoslovenský problém, inak choďte to povedať tým ľuďom do Serede.

Nehovoríme teraz o Seredi, ale o skutočných problémoch krajiny ako takej.

My sa však musíme baviť aj o Seredi aj o iných miestach. Nemôžeme ignorovať Sereď len preto, že niekde inde to možno neplatí.

O dvadsať, tridsať rokov poklesne na Slovensku pracovná sila o toľko, že aj keby sa všetci Slováci vrátili zo zahraničia na Slovensko, budeme potrebovať aj pracovnú migráciu z kultúrne blízkych krajín. Vy však teraz vytvárate mentalitu jej odmietania.

Pokiaľ tu budú tisíceurové platy a ľudia budú spokojní, tak s tým nebudeme mať problém. Dnes máme problém s tým, že Slováka so sedemstoeurovým platom vytlačí Srb za päťsto eur. Pokiaľ bude mať Srb tisíc a Slovák tisíc eur, nemám s tým žiaden problém.

Sú však problémy, ktoré budú v istej miere vždy existovať. Aj v oveľa bohatšom Rakúsku v niektorých sektoroch, no najmä takých, o ktoré už Rakúšania nemajú veľký záujem, pracujú ľudia z Maďarska či zo Slovenska, a určite sa dajú nájsť aj jednotlivé príklady, keď sa to deje na úkor miestnych.

Ak je to za tie isté platy, tak s tým nemôžu mať problém.

Ani Rakúsko to nedokázalo vyriešiť tak, že tam miestni a zahraniční pracovníci majú vždy rovnaké platy. Vždy budeme žiť vo svete, kde sú problémy tohto typu a niekto na to aj doplatí.

Hovoríte, akoby ste zastupovali zamestnávateľské zväzy. My sme však politická strana a musíme sa pozerať najmä na ľudí.

Súhlasili by ste s tým, aby sa zjednodušil príchod ukrajinských lekárov, keďže slovenskí chýbajú a asi ešte nejaký čas ich nebudeme môcť zaplatiť tak dobre ako v Nemecku?

S týmto problém nemám. Mal by som ho vtedy, keby boli prepúšťaní slovenskí chirurgovia kvôli tomu, že sem ťaháme ukrajinských chirurgov.
 

Blížia sa prezidentské voľby, máte vlastného kandidáta?

Máme, ale zverejníme ho až v máji.

Bude kandidovať, aj keby sa o prezidentský post opäť uchádzal Andrej Kiska?

Áno, aj v tom prípade. 

Bude vaším kandidátom Milan Krajniak, ktorého meno sa v tejto súvislosti už objavuje?

V máji zverejníme meno.

Bude to človek zo Sme rodina?

Bude to niekto nám blízky.

Možno aj nejaký váš poslanec?

(Smiech.) Zverejníme to v máji.

Budete mať kandidáta v bratislavských primátorských voľbách?

Asi sa pridáme ku koalícii SaS a OľaNO.

Tá ešte nemá ani kandidáta.

Podľa dohody ho má postaviť OĽaNO a my to plne rešpektujeme.

Akú ideálnu vládu by ste si predstavovali po voľbách?

S Kotlebom. (Smiech.) Chcel som len vidieť výraz vašich tvárí.

Len tak ľahko vám zase nenaletíme.

Samozrejme, zatiaľ sa javia ako naši najbližší partneri opozičné strany.

Zatiaľ to však vyzerá tak, že so stranami SaS a OĽaNO by to na vládu nestačilo.

Nerád by som reagoval na špekulácie, ako to teraz vyzerá. Pred voľbami to vyzeralo, že my sa nedostaneme do parlamentu a sme tu. Môžu nastať ešte veľké zmeny. Preto ma nezaujíma, ako to vyzerá dnes. Dôležité je, ako dopadnú voľby.

Na koľko percent si trúfate vo voľbách?

Chceli by sme urobiť dvojciferné číslo, ale budeme vďační za každý výsledok nad päť percent.

Vedeli by ste si predstaviť spoločné vládnutie so Smerom emancipovaného Petra Pellegriniho?

Pred voľbami nebudeme hovoriť s kým áno a s kým nie. Budeme sa rozprávať s každým.

Aj s ĽSNS?

Budeme sa baviť s každým. Keď ma Kotleba zavolá na rokovanie, pôjdem rokovať aj s ním. Opakujem, sadnúť si a rozprávať sa. To neznamená, že budeme spolu aj vládnuť.

Budete ochotný s ním rozprávať aj vtedy, keď to nikto iný nebude chcieť urobiť?

Keď ma zavolá na rokovanie politický partner, ktorý prejde regulárnymi voľbami do parlamentu, tak rešpektujem jeho voličov. Budem sa rozprávať s každým politickým partnerom, ktorý ma k tomu vyzve. Aj s Kotlebom, Hlinom či Pellegrinim.

S Pellegrinim by ste boli ochotný aj vládnuť?

To sa teraz nedá povedať. V prvom rade si viem predstaviť vládu s niektorými opozičnými stranami, napríklad s pánom Sulíkom. Ale viem si to predstaviť s každou politickou stranou, ktorej cieľom nebude okrádať tento národ. Toto je pre nás alfa a omega.

Chceli by sme urobiť dvojciferné číslo, ale budeme vďační za každý výsledok nad päť percent.Zdieľať

Zbytočne za nami bude chodiť niekto s gloriolou, keď budem vidieť, že za ním je ďalší oligarcha. Môže sa postaviť aj na hlavu, ale nepôjdem s ním. Radšej pôjdem do opozície. Nebudem vo vláde, kde môj partner dostane tri ministerstvá, ale za ním už budem vidieť naštartovaného oligarchu, ktorý sa bude chystať kradnúť.

Politika je aj snaha meniť veci. Keď nie ste vo vláde, tak sa to dá len ťažko.

To chcem robiť. Myslíte si, že je správne ísť do vlády, v ktorej budú zlodeji?

Aj veľa voličov, ktorí sú proti tejto vláde, má pochybnosti o tom, či opozícia dokáže postaviť funkčnú alternatívu. Čo má byť touto alternatívou?

Hocičo. Dva roky nám hovoria, akú tu máme vládu stability. Pozrite sa však, čo sa deje. Nebojte sa, my sa zachováme zodpovedne. Všetci od nás čakali, že budeme krikľúni, vulgárni, nezodpovední. My sme to všetko popreli.

Dá sa povedať, že Sme rodina je ľavicová strana pre bývalých voličov Smeru?

Takto by sme sa určite nedefinovali.

Ale vaše témy sú trochu doľava.

Povedal by som, že sme stredo-ľavá strana, ale máme silné konzervatívne videnie sveta. Nenájdete u nás nezmysly typu gender ideológie.

Uveria vám ľudia ten dôraz na témy obyčajných ľudí, keď dvaja najviditeľnejší ľudia vo vašej strane sú podnikatelia?

Ja sa za svoje peniaze nehanbím. Nie je dôležité, čo vlastním a na akom aute jazdím, ale to, čo hovorím a ako v politike konám. Ľudia si určite všimli, že držím slovo a z toho, čo som sľúbil, som ich v ničom neoklamal.

V opozícii sa to dá ťažko.

Nešiel som s Ficom.

Ale to zas nebola veľká obeta, pretože keby ste s ním išli, Sme rodina by už dnes asi neexistovala.

To je jedno, ale nešiel som. Boli ľudia, ktorí povedali, že s ním nepôjdu, a išli.

Foto: Andrej Lojan



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0