Drucker prišiel na ministerstvo vnútra s povesťou viac-menej dobrého manažéra nezaťaženého korupčnými škandálmi a otvoreného diskusii s kritikmi. Aj preto prezident Kiska prijal jeho meno spolu s nomináciou celej Pellegriniho vlády a aj preto ho viac-menej prijali desaťtisíce protestujúcich na námestiach. Podmienkou bolo, že okrem iného bude Tibor Gašpar odvolaný. Drucker dnes svoju rezignáciu obhajuje tak, že ani na začiatku sa necítil byť pre túto funkciu vhodný a voči Gašparovi nemá veľké výhrady. No keďže nedokázal situáciu upokojiť, odstupuje. Jeho súčasný postoj ku Gašparovi však nemusí sedieť k tomu z minulého týždňa.
Z kuloárov totiž presakovali informácie, že k odvolaniu Gašpara zo strany Druckera naozaj smerovalo. Drucker mal podľa týchto zdrojov uzavretú dohodu so Smerom, že Gašpar vo funkcii skončí. Na minulý piatok už mal aj verejne ohlásenú tlačovú konferenciu, kde mal oznámiť Gašparovo vzdanie sa funkcie, resp. svoje rozhodnutie odvolať ho, ak by tak neurobil sám. Takéto informácie prichádzali z dobre informovaných zdrojov. Drucker dnes tieto kroky síce popiera, ale vzhľadom na absurdnosť jeho odchodu sa dá pýtať, ktoré verzie sú pravdivejšie.
Drucker však od minulého pondelka čelil intenzívnemu tlaku otázok smerujúcich k jeho finančnému pozadiu a k podnikaniu jeho manželky. Igor Matovič, svojimi (možno aj jemu neznámymi anonymnými) zdrojmi zjavne podrobne informovaný, venoval tejto téme počas celého týždňa niekoľko tlačoviek, kde Druckera obvinil z podvodov a úplatkov vo výške niekoľko stotisíc eur. Počas mediálnych prestreliek si následne vzájomne ohlásili podanie trestných oznámení. Druckera škandalizácia, samozrejme, musela zasiahnuť. Navyše to zjavne nie je človek s hrošou kožou, ktorý by sa voči tomu vedel ľahko obrniť. Zdá sa preto celkom logické, že pri jeho rezignácii hrali tieto útoky veľkú úlohu.
Ak Drucker a jeho rodina naozaj získali spomínané pozemky korupčne, nech za to platia. Ale komu prospieva zverejňovanie takých informácií práve teraz, keď sa majú robiť zmeny na mocensky absolútne kľúčovom ministerstve?Zdieľať
Keď sa pritom na Matovičove tlačovky minulý týždeň pozeral bežný účastník demonštrácií, nemohol sa nepýtať klasické ‚Qui bono?‘. OK, ak Drucker a jeho rodina naozaj získali spomínané pozemky korupčným spôsobom, nech za to platí. Ale komu prospieva zverejňovanie takýchto informácií práve teraz, v tomto čase, keď tento minister ide odvolať policajného prezidenta, resp. má robiť ďalšie zmeny na mocensky absolútne kľúčovom ministerstve?
Otázka, či by sa informácie o podnikaní Druckerovej manželky skôr alebo neskôr neprevalili samy, by mohla byť oprávnená, ale Drucker bol ministrom zdravotníctva už dva roky. Prečo to niekto zaslal Matovičovi až dnes (a, samozrejme, dobre vedel, ako s tým tento poslanec naloží)? A navyše, Drucker sa dnes síce usilovne snaží byť nekonfliktný voči Smeru, ale to, že tieto materiály mohli na neho zasielať nespokojné štruktúry tejto strany, nepoprel ani on sám („tak ich dávajú, a?“).
Nie je cieľom tohto článku Druckera veľmi obhajovať. Mal rátať s tým, že ak chce naozaj „upokojiť situáciu“, do konfliktu na ministerstve bude musieť ísť. Ani jeho návrh na vytvorenie komisie pre voľbu policajného prezidenta nemusí znamenať žiadnu zmenu k lepšiemu, pretože následná zodpovednosť za nomináciu policajného funkcionára sa rozloží na viac osôb. Teda oproti dnešnej jasnej zodpovednosti ministra vnútra bude neadresnejšia a policajného prezidenta vo funkcii v dôsledku ešte viac zabetónuje. Dnes je však výsledok taký, že za dianie na ministerstve vnútra už nebude zodpovedný Drucker, ktorého meno sa spájalo s nádejou na zmenu. Bude to robiť nový človek, ktorého meno už nie je blokované s vytvorením celej vlády. Napriek turbulenciám je to pre Smer pohodlnejšia pozícia oproti tej spred troch týždňov.
Včerajšie Gašparovo odstúpenie sa preto bude dať hodnotiť ako ústretový krok až po oznámení nového policajného prezidenta, ale je otázne, či tomu ešte niekto verí. Platí tiež to, že padla aj nádej vkladaná do Druckera a na nejakú zmysluplnú náhradu sa zatiaľ nikto ani nepýta. Čo je o poznanie horší stav, ako čakal bežný účastník desaťtisícových demonštrácií. O to viac, keď jeden z lídrov opozície je pre svoju momentálnu mediálnu pozornosť ochotný hodiť za hlavu záujmy demonštrantov a hrať hry svojho politického oponenta.