Dnes sa síce skôr hovorí o francúzskych stíhačkách nad Sýriou, no za povšimnutie stojí aj iný „nálet“ prezidenta Emmanuela Macrona. Na sekularizmus vo svojej krajine.

Pondelok 9. apríla organizovala Francúzska biskupská konferencia na College des Bernardins v Paríži konferenciu o aktuálnych spoločenských témach. Na podujatí bolo okolo 400 hostí, zúčastnilo sa na ňom aj niekoľko vysokopostavených osobností štátu.

Akcia bola historickým precedensom. Ako uvádza portál Cruxnow, išlo o prvé podujatie katolíckeho kléru, na ktoré prijal pozvanie prezident republiky. Emmanuel Macron na ňom dokonca vystúpil s prejavom, ktorý potešil mnohých katolíkov a zároveň rozzúril ľavičiarov.

Hovorí francúzsky prezident

Prezident Macron vo svojom vystúpení zdôraznil dôležitosť katolíckeho hlasu v politickej debate, obzvlášť v bioetických otázkach. 

„Dnes večer by som vás chcel vyzvať, aby ste sa politicky zapájali do národnej a tiež európskej debaty, pretože vaša viera je súčasťou zodpovednosti, ktorú táto diskusia potrebuje,“ cituje Macrona Catholic News Agency. 

Miestami sa mohlo zdať, že sa biskupom neprihovára francúzsky prezident, ale emeritný pápež Benedikt XVI. 

„Našu krajinu neničí len ekonomická kríza, ale aj relativizmus a nihilizmus,“ povedal Macron. „Ľudia dnes, či veriaci, alebo neveriaci, potrebujú počuť o človeku aj z inej perspektívy než len z materialistickej,“ pokračoval. „Potrebujú uhasiť aj iný smäd, smäd po absolútne,“ uviedol najmladší prezident vo francúzskych dejinách. 

Macron, pokrstený katolík, sa dotkol aj priamo sekularizmu. 

„Sekularizmus nemá funkciu vykoreniť z našej spoločnosti duchovno, ktoré živí mnoho našich spoluobčanov,“ vyhlásil. „Nevidieť duchovný rozmer, ktorý katolíci vkladajú do svojho morálneho, intelektuálneho, rodinného, profesionálneho, spoločenského života, by spôsobilo, že by som mal skreslený pohľad na Francúzsko, znamenalo by to, že by som ignoroval krajinu, jej históriu, občanov; a takouto ľahostajnosťou by som sa odchýlil od svojho poslania,“ povedal víťaz vlaňajších volieb.

Stretnutie cirkevných lídrov a predstaviteľov štátu je vo Francúzsku vskutku raritné. Striktnú neutralitu štátu v náboženských otázkach zaručuje zákon z roku 1905. Podľa Macrona bol však vzťah medzi Cirkvou a štátom narušený a treba ho napraviť. 

Chce počuť Cirkev? 

Macronov prejav odznel v období, keď francúzsky parlament pripravuje reformu bioetickej legislatívy. Ešte v januári Macron spustil Generálny program bioetiky, ktorého súčasťou má byť polročná diskusia o vzťahu medzi spoločnosťou a technológiami. Výsledkom kampane môžu byť legislatívne zmeny v citlivých oblastiach. 

„Nový zákon pravdepodobne umožní dve veci, proti ktorým bojuje väčšina francúzskych katolíkov: eutanáziu a oplodnenie in vitro pre single ženy a lesbické páry,“ tvrdí pre CNA Guillaume de Thieulloy, šéfredaktor francúzskeho katolíckeho blogu Le Salon Beige. 

Thieulloy zdôraznil, že Macron počas svojej prezidentskej kampane nehovoril verejne o svojom názore na eutanáziu, zato však podporil rozšírenie legislatívy o umelom oplodnení. Tá ho v súčasnosti povoľuje len pre heterosexuálne páry.  

Francúzska poradná komisia pre etiku si zaumienila pozvať do diskusie o týchto témach občanov, organizácie aj náboženské spoločnosti. Katolícki biskupi na to reagovali iniciatívou, ktorá spočívala vo zverejnení série textov, ktoré prízvukujú dôležitosť toho, keď deti vyrastajú s otcom, a tiež význam paliatívnej starostlivosti o pacientov. 

Zároveň 118 biskupov podpísalo deklaráciu s názvom „Koniec života: áno naliehavosti bratstva“, ktorú predstavili v marci v Lurdoch.

Prezident Macron na minulotýždňovom podujatí odmietol, že by vláda mala „skrytú agendu“, teda už nachystané závery celospoločenskej debaty, a tiež odmietol, že zapojenie Cirkvi do diskusie by bolo účelové. 

K bioetickým témam sa pred biskupmi vyjadril spôsobom, že uznáva pohľad cirkvi, podľa ktorej má štát úlohu chrániť život, najmä tých najzraniteľnejších. „Medzi životom nenarodeného dieťaťa, životom na prahu smrti alebo životom utečenca, ktorý prišiel o všetko, vidíte spoločný rys biedy, nahoty a absolútnej zraniteľnosti,“ vravel Macron. „Verím v politický záväzok, ktorý slúži dôstojnosti človeka,“ dodal. 

Na podujatí nerečnil iba prezident. Macron a ostatní hostia si vypočuli aj prejav arcibiskupa Georgesa Pontiera z Marseille, predsedu Francúzskej biskupskej konferencie. Ten sa v príspevku venoval najmä eutanázii. Po rozsiahlej citácii encykliky Benedikta XVI. Caritas in Veritate sa vyjadril: „Ako môže niekto opisovať akt usmrtenia ako starostlivosť?“ A dodal, že „spoločnosť musí ponúknuť možnosti pre život, priateľstvo, súcit a solidaritu“.

Pobúrená ľavica

Macronov prejav bol síce bezprecedentným krokom a viaceré jeho vyjadrenia kresťanov pozitívne prekvapili. Pri potlesku prezidentovi však treba zostať realistami. 

Americký kňaz pôsobiaci v Paríži Joseph Koczera pre CNA uviedol, že Macronov prejav bol z viacerých hľadísk pozoruhodný. „Je to jasná výzva štýlu, akým funguje sekularizmus vo Francúzsku, podľa ktorého štát musí zostať neutrálny a postoje inšpirované náboženstvom nemôžu zaznieť v politickej debate,“ hodnotí prejav Koczera. 

Podľa neho však až čas ukáže ovocie Macronovej reči. „Hoci veľa francúzskych katolíkov privítalo prezidentove slová, uvidí sa, aký bude ich praktický efekt,“ dodal. 

Kým teda katolíci zostali po Macronovom prejave buď nadšení, alebo opatrní, ľavičiari boli nahnevaní. 

„Macron v metafyzickom delíriu. Pobúrenie. Človek by čakal prezidenta, a vidí kňaza,“ písal na Twitteri líder krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon. 

Prezidenta nešetril ani predseda Skupiny nová ľavica Olivier Faure: „Sekularizmus je klenot v našej korune. Prezident republiky by ho mal ochraňovať,“ napísal. 

Bývalá ministerka pre rodinu a práva žien Laurence Rossignol na margo Macronovej výzvy na zapojenie katolíkov do verejnej debaty sarkasticky reagovala, že „sa už veľmi politicky zapájajú“. Podľa nej tým, že sú proti kondómom, núdzovej antikoncepcii, umelému oplodneniu, asistovanej reprodukcii či právu zomrieť dôstojne.

Macrona sa musel po prejave zastať aj minister vnútra Gérard Collomb, pod ktorého rezort spadajú aj vzťahy s cirkvami. „To, o čom hovoril, bolo o ľudských bytostiach, že tu nie je len hmotný svet, ale aj túžba po absolútnych hodnotách, za duchovnom, za zmyslom života,“ uviedol podľa Daily Tepegraphu. „Možno je to nový tón, ale žiadnym spôsobom nenarúša tradíciu sekularizmu,“ uisťoval minister Collomb.

Čo „nový tón“ prinesie, zistia Francúzi už pri hlasovaní o nových bioetických zákonoch. 

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!