Tlačovka, na ktorej Tomáš Drucker oznámil svoju demisiu, sa už od prvých chvíľ zmenila na frašku. Nie kvôli prekvapeným novinárom, ktorí sa vždy inými slovami pýtali to isté, ale kvôli odstupujúcemu ministrovi vnútra, ktorý počas svojho najdôležitejšieho vystúpenia v živote pôsobil ako trápno-smiešna figúrka, akú je ťažké aj ľutovať.
Na jednej strane povedal, že po troch týždňoch rozhovorov s policajným prezidentom Tiborom Gašparom, ľuďmi na generálnej prokuratúre či policajnej inšpekcii nenašiel objektívny dôvod, aby Gašpara odvolal. Vraj by to nebolo správne, on nechce byť politikom, ktorý ním chce byť za každú cenu. „Chcem si zachovať svoju integritu,“ povedal ešte Drucker a tváril sa pritom celkom vážne.
Na druhej strane trochu krkolomne vyhlásil, že na ministerstvo vnútra prišiel preto, aby znížil polarizáciu v spoločnosti, a on sám vníma dôvody polarizácie, ktoré „priamo súvisia s jeho osobou (Tibora Gašpara – pozn. aut.) a s jeho zotrvaním, pre ktoré prezident policajného zboru mohol ponúknuť svoju funkciu“.
Drucker sa teda podľa vlastných slov necítil na to, aby odvolal Tibora Gašpara, súčasne sám čakal, že policajný prezident kvôli upokojeniu situácie odstúpi, ďalej ešte odstupujúci minister verejnosť ubezpečil, že „keby som chcel odvolať Tibora Gašpara, tak by som ho odvolal“. Už len chýbalo, aby to celé dopovedal pointou: „Keby Gašpar chcel, tak by odstúpil, ale on nechcel odstúpiť, tak som odstúpil ja“.
Tomáš Drucker sa nám teraz snaží nahovoriť, že odchádza z dôvodu, že Gašpar svojím zotrvávaním vo funkcii neznižuje polarizáciu, ale on ho nechcel odvolať sám, lebo by ho hrýzlo svedomie pri pomyslení, že sa správal ako politik, ktorý podlieha davom.
Ak by to bolo naozaj takto, vyzeralo by to u nás ako u bláznov. Lenže za Druckerovým rozhodnutím bola zjavne dráma väčšieho rozmeru. Samozrejme, Drucker vedel, že aj keby Gašpar odstúpil, on sám sa už medzičasom menil na náhradného Gašpara či dokonca Kaliňáka – jeho predtým pomerne čistý imidž sa každou tlačovkou Matoviča a každým investigatívnym článkom o pozemkoch jeho manželky rúcal tak, že organizátori iniciatívy Za slušné Slovensko by nabudúce zvolávali demonštrácie s požiadavkou Druckerovej demisie.
V skutočnosti však za Druckerovým odstúpením je niečo iné. Sám to naznačil, keď na otázku novinárov, či rokoval o policajnom prezidentovi aj s koaličnými lídrami, povedal, že s Dankom ani Bugárom sa o tom ani raz nerozprával, hovoril len s Petrom Pellegrinim a Robertom Ficom.
Rozumieme tomu správne: dôvod, prečo Gašpar nebol odvolaný, ani dosiaľ sám pod obrovským verejným tlakom neodstúpil, je ten, že ho drží Robert Fico.
Pre premiéra Petra Pellegriniho máme v týchto ťažkých chvíľach jediný konštruktívny návrh: novým kandidátom na ministra vnútra by sa mal stať priamo Tibor Gašpar. Jednak by takéto čítanie situácie potešilo Miroslava Bödöra a spriatelených oligarchov, no a ľudia z námestí by konečne ocenili, že premiér má reálnu vôľu odsunúť Gašpara z funkcie policajného prezidenta.