Na jednej strane pápežov dokument potvrdzuje tisícročné volanie cirkvi po svätosti, na druhej strane dokument obsahujúci 22 000 slov venuje relatívne malú pozornosť základnému prostriedku na obdržanie svätosti, ktorým sú v prvom rade sviatosti. Eucharistia sa spomína iba päť krát a objavuje sa až v paragrafe 110, čiže až po dvoch tretinách zmieneného textu. Takisto zmienka o spovedi sa objavuje iba šesť krát a to tiež až v paragrafe 110.
Anderson cituje sv. Augustína: „Vyznanie zlých skutkov je prvým krokom činenia dobra“. Uvádza slová emeritného pápeža Benedikta XVI. vychádzajúce z teológie sv. Pavla: „v eucharistii sa nadväzuje také spojenie ako vo zväzku muža a ženy v manželstve. Tak ako sa manželia stávajú sviatosťou „jedno telo“, tak v eucharistii sa všetci stávame „jedným duchom“ spojení v Kristovi.
Preto všetky v exhortácii zmienené „malé gestá“ svätosti, ako je život podľa blahoslavenstiev, boj proti diablovi, rozlišovanie, môžu sa efektívne zavŕšiť a prinášať ovocie iba pomocou milosti obdržanej v Sviatosti oltárnej a ďalších sviatostiach.
Anderson hovorí, že je veľa charitných inštitúcií a rôznych filozofických postojov zameraných na dosiahnutie prirodzených čností. Čo však stavia cirkev nad všetky ostatné humánne snahy, je dar tela a krvi, duše a božstva nášho Pána Ježiša Krista a účasť na milosti božieho života, ktorá cez sviatosti pôsobí. Je to najvzácnejší dar, ktorý cirkev ponúka svetu.
Nedostatočná zmienka o potrebe sviatostí na ceste ku svätosti v pápežovej exhortácii, ktorú uviedol Anderson, oprávnene môže budiť dojem, že exhortácia nevypovedala všetko, čo by na svojej ceste ku svätosti chcel laik počuť. Možno bude potrebné opierať sa o aj osvedčené rady a praktiky, ktorých v dejinách cirkvi nie je núdza. Možno bude pre laika najlepšie budovať si svoj vlastný vzťah k Sviatosti oltárnej. Možno si bude treba vypočuť jednoduché svedectvá ľudí, ktorí v eucharistii stretli Ježiša Krista a s ním sa na cestu k svätosti vydali.
Za zmienku stojí aj vyznanie Caviezela počas natáčania filmu „Pavol, apoštol Krista“. „Svätá omša je v mojej hereckej činnosti skutočným prínosom. Viem, že eucharistia je telo a krv Krista, nie je to obyčajný chlieb. Keď kňaz láme Jeho telo, On zomiera. Je obetným baránkom a zomiera za každého z nás. Keď ho prijímam, moje telo ho konzumuje, preniká do mojej DNA. Kristus je doslovne v mojej DNA a v mojej duši. Čím viac chodím na sv. omšu, tým viac je vo mne. Tým viac chce, aby som sa zmenil“.