Turecko potrebuje v Sýrii súhlas Ruska

Turecko potrebuje v Sýrii súhlas Ruska

Foto: archív autora

Rozhovor s Guneyom Yildisom o tom, ako zmenila situáciu turecká agresia na severe Sýrie.

Guney Yildis je analytikom prestížneho think tanku European Council on Foreign Relations, kde sa venuje najmä téme vývoja v Sýrii po páde Islamského štátu. Študoval na Univerzite v Cambridgi a na London School of Economics. Bol poradcom zahraničného výboru britského parlamentu pre otázky Turecka. Priamo v teréne spolupracoval s viacerými investigatívnymi novinármi najmä na témach, ktoré sa týkali Turecka, Kurdov a Islamského štátu. Ako expert dlhodobo spolupracuje s televíziou BBC, viacerými britskými vládnymi inštitúciami a diplomatickou komunitou v Londýne. Hovorí turecky, kurdsky a arabsky.

Rozhovor s ním vznikol na konferencii o budúcnosti Sýrie ( A Future for Democracy in Syria), ktorú v Bruseli spoluorganizoval slovenský europoslanec Branislav Škripek z OľaNO. 

Stretli sme sa na konferencii venovanej regiónu Rojava, čo je oblasť západného Kurdistanu obývaná Kurdmi, asýrskymi kresťanmi, jezídmi a Arabmi, ktorí si vybudovali vlastnú demokratickú samosprávu a chcú si ju udržať. Postavili sa proti ISIS, majú rešpekt Asadovej vlády, situácia sa ale prudko zmenila po útoku Turecka na sýrsku časť Kurdistanu. Aké šance dávate tomuto regiónu, že si udrží samostatné postavenie?

Tento región čelí lokálnym a regionálnym výzvam, musia sa napríklad pokúsiť o porozumenie s miestnou arabskou populáciou. Keď som nedávno tento región navštívil, mal som veľmi dobré dojmy, kvôli atmosfére medzi ľuďmi, boli príjemní a nehovorili v etnickej terminológii, nehovorili, že nám vládnu Kurdi, vystupovali akoby všetci boli Sýrčania. Etnické rozdiely a rozpory nie sú v tomto regióne také veľké, ako by sa mohlo zdať z Európy. Je to pozitívna vec.

A regionálne problémy?

Región čelí istému embargu a izolácii od počiatku, jeho hranice sú síce na niektorých bodoch priechodné aj do irackého Kurdistanu alebo Turecka, ale inak nie je región veľmi otvorený. Snažia sa prežiť bez významnejšej politickej podpory, zaujímavé je, že majú nejakú vojenskú podporu, ale v podstate žiadnu politickú podporu spoza hraníc Rojavy.

Pokiaľ ide o budúcnosť, veľmi to závisí od toho, ako sa budú správať Američania. Ak sa stiahnu zo severu Sýrie, ako o tom v poslednom čase hovorili, Rojava bude čeliť tlaku zo strany Turecka, prípadne zo strany Sýrie s podporou Ruska, čo by mohlo viesť k rozdeleniu dnešnej jednoty medzi rôznymi etnikami v tomto regióne. Rojava nemá dostatočné kapacity, aby sa dokázala sama brániť, najmä pri použití letectva.

Realisticky vzaté vidíte ich budúcnosť skepticky.

Áno, systém, ktorý vybudovali, trvá len niekoľko rokov, systém administratívy, volieb, ktorý tam funguje, stále možno ľahko zničiť a pomery rýchlo zmeniť.

V poslednom období vidíme snahu Ruska, Iránu a Turecka rozdeliť si vplyv a organizovať pomery v Sýrii. Môže to viesť k pokoju a stabilite?

Zaujímavé je, že za stolom pri týchto rokovaniach nesedia Sýrčania. Doteraz tento prístup znamenal, že Turci začali kontrolovať región Afrínu, že bola zničená východná Gúta blízko Damasku a niektoré ďalšie miesta. Milície napojené na Irán signalizujú, že nie sú otvorené voči sekulárne založeným Arabom a kresťanom. Problém je v tom, že pokus o stabilitu a mier, ktorý vylučuje významné skupiny obyvateľstva, ako sú napríklad Kurdi, sekulárni Arabi alebo kresťania, nemusí byť úspešný.

Ako vnímate prítomnosť Turecka, čo chce dosiahnuť na severe Sýrie?

Turecko potrebuje súhlas Ruska na každý jeden deň pobytu v Afríne. Turecko-ruské vzťahy majú teraz strategickú úroveň, lenže Turecko potrebuje aj tichý súhlas Západu, čo je hľadanie pomerne delikátnej rovnováhy. Turci ale musia zabezpečiť obidve veci naraz, ak chcú v Sýrii zostať. Turecko chce v regióne vytvoriť a udržať nejakú podobu stálej prítomnosti, to znamená vytvoriť militárne zóny a obchodné vzťahy.

Môžu to Turci dosiahnuť?

Myslím, že Turecko bude mať problém dlhodobejšie sa udržať v severnej Sýrii v takom rozsahu, ako je tam prítomné teraz. Turci sa pravdepodobne pokúsia vybudovať silné vojenské základne v oblasti v podobe, ako ich majú v irackom Kurdistane. Ich snahou bude, aby svoje záujmy v regióne zabezpečovali cez miestne zástupné sily („proxies“), aby tam mali vojenskú prítomnosť. Problém je, že tieto skupiny sú veľmi rozdelené a bojujú medzi sebou. Zjednocuje ich jediná vec – turecký tlak. Politicky to bude veľmi náročné, osobitne v Afríne, kde je kurdská väčšina. Bude to pre Turecko veľmi náročné.

Možno z doterajšieho vývoja povedať, či budú Rusi akceptovať tureckú prítomnosť na severe Sýrie, ich vojenské základne a zástupné sily?

Do istej miery sa to už deje a Rusi to akceptujú. Povedal by som, že Turecko je ďalším klientom Ruska v Sýrii. Zaujímavé je, že Rusi dovoľujú Turkom de facto rozdeliť Sýriu. Otázka samozrejme znie prečo to robia. Idú tým totiž proti záujmom Asada, ktorého Rusi chránia, ale reálne tým získavajú Turecko na svoju stranu, čo je pochopiteľne omnoho dôležitejšie. Môže to byť výhodné aj pre Irán, pretože Turecko môže účinne kontrolovať radikálne islamské skupiny napojené na Saudskú Arábiu. Ale aj to je snaha o veľmi delikátnu rovnováhu. Možno ale povedať, že Rusi zjavne chcú, aby bolo Turecko „in“, ale nechcú aby bolo priveľmi silné. Pre Irán aj Rusko je Turecko vítané aj preto, že vytláča Západ z hry o budúcnosť Sýrie, len Turecko nesmie byť príliš silné.

Zdá sa, že je úplne vylúčené, aby mohol vzniknúť kurdský štát.

Nielen to, v skutočnosti žiadna kurdská skupina o to ani neusiluje. Ani generál Barzání, ktorý je na čele irackých kurdských jednotiek, ani sýrski Kurdi nechcú vyhlásiť nezávislý štát. Chcú žiť naďalej v hraniciach dnešných štátov, ale chcú aby boli pluralitnejšie. Je to realistická úvaha, predstava, že by dokázali vytvoriť kurdský štát a vyhnať Arabov, ktorí žijú na zmiešanom území, je mimo reality a znamenalo by to obrovské humanitárne dôsledky. Pokus dosiahnuť  pluralitnejšie usporiadanie spoločnosti, je viac reálny, ale aj tieto pokusy narážajú na záujmy Iránu a Turecka, ktoré majú vlastné kurdské menšiny a kurdský problém na svojom území a preto sa stavajú proti takýmto snahám Kurdov v Iraku aj Sýrii.

Situácia v Sýrii na začiatku februára tohto roku. Foto: archív autora

Izrael stále výraznejšie upozorňuje na nebezpečenstvo, že Sýria sa stáva predĺženou rukou Iránu, čo považuje za priame ohrozenie bezpečnosti židovského štátu. Do akej miery ide o propagandu a do akej miery reálnu hrozbu pre Izrael?

Iránsky vplyv v Sýrii je pre Izrael reálna hrozba. Irán má v Sýrii svoje milície, ale nemyslím si, že ich snahou bude podporovať konverzie tamojšieho sunitského obyvateľstva na šiítsky islám.  Iránu ide o politický vplyv, na to využívajú Hizballáh a ďalšie skupiny. Súvisí to s tým, že Irán je dnes výrazne silnejší geopolitický hráč, ako tomu bolo pred 5-6 rokmi. V Sýrii má dnes Irán námornú základňu, ktorú predtým nemal, je vplyvný v Iraku aj Libanone, jeho význam narástol naprieč celým regiónom. Jordánsko sa s podporou Američanov usiluje vyblokovať Irán a ich milície z južnej Sýrie, čo je momentálne oblasť, na ktorú dohliadajú Američania.

Sú Izraelčania dlhodobo schopní dosiahnuť vytlačenie Iránu a udržať nejakú podobu nárazníkovej zóny v južnej Sýrii?

Izrael sám o sebe na to nemá silu. Potrebuje na to podporu USA a spolieha sa na americké záväzky voči Izraelu. Dôležitý význam môže zohrať aj Rusko, ktoré môže vyvažovať Irán v tejto oblasti, pretože Rusko nie je proti-izraelské, Putin má okolo seba viacero proizraelských poradcov a s Netanjahuom pestujú zaujímavé vzťahy. Izraelčania preto potrebujú pomoc USA a Ruska.

Izraelčania tiež spoliehajú na nejaký vplyv demokratickej samosprávy na severe Sýrie, keďže jej postoje sú priaznivé ku kresťanom a sekulárnemu obyvateľstvu a nie sú spriaznené s iránskymi milíciami ani inými islamistami. Viem si predstaviť, že by sme mohli byť svedkami významnejšej podpory týchto skupín zo strany Izraela v budúcnosti. Čím väčšie ohrozenie bude Izrael cítiť, tým odhodlanejšie môže byť ochotný podporiť tieto skupiny.

Nehovorili sme ešte o Asadovi a jeho režime. Znamená vývoj, ktorý ste opísali, že Asad je menej suverénny ako v minulosti?

Áno, je to tak, ale prítomný je aj opačný vplyv. Asad sa mohol doteraz spoliehať buď na Irán alebo na Rusko, s tureckým útokom na severe Sýrie sa situácia zmenila. Asad by s podporou Kurdov dokázal vojensky čeliť tureckej prítomnosti na severe Sýrie. Žiadali ho o to Kurdi a chcel to aj sám Asad, zabránilo mu v tom ale Rusko. Preto súhlasím s tým, čo hovoríte, Asad je v dôsledku nedávneho vývoja menej suverénny. Irán, Rusko aj Turecko má svojich vojakov na území Sýrie, ale platí aj opak, tieto krajiny potrebujú Asada, vďaka jeho vláde môžu legitímne pôsobiť na území Sýrie. Irán podporuje Asadovu vládu, Rusi tiež, ale vedia si predstaviť aj iné možnosti, ako jeho zotrvanie pri moci.

Ako vidíte budúcnosť kresťanských komunít v Sýrii?

Sú dve skupiny, ktoré sú naklonené kresťanom v Sýrii, prvou je Asadova vláda, druhou je kurdská samospráva v Rojave. Tieto dve skupiny prinajmenšom vytvárajú nejaký priestor pre kresťanov. Problém je, že obidve tieto skupiny sú oslabené po intervencii Turecka. Stačí sa pozrieť na situáciu v Afríne, aj tam existuje malá kresťanská komunita, ale oblasť kde žije, bola kompletne zničená. Ak sa Turkom podarí získať kontrolu nad týmto územím v spolupráci s islámskymi skupinami, budúcnosť kresťanov vyzerá bezútešne. Problém tiež je, že kresťanom sa nedostáva významnej politickej podpory zo zahraničia.  

Rozhovor vznikol pred eskaláciou napätia medzi USA a Ruskom.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo