Za tretiu svetovú Sýria nestojí

Za tretiu svetovú Sýria nestojí

Zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o situácii v Sýrii 9. apríla 2018. FOTO: TASR/AP

Azda si to uvedomujú aj vo Washingtone a Moskve.

Keby Donald Trump dal výnimočne pokoj svojmu účtu na Twitteri, mohli byť správou dňa pre Američanov informácie o vypočúvaní šéfa Facebooku Marka Zuckerberga pred senátom. A pre Slovákov zase posledné zistenia ku kauzám s nitkami na politikov vládnej strany.

Namiesto toho prezident Spojených štátov na Twitteri potvrdil svoj úmysel vykonať odplatu za údajný chemický útok v sýrskom Dúmá.

„Rusko sľubuje, že zostrelí akékoľvek a všetky rakety vypálené na Sýriu,“ napísal Trump na sociálnej sieti. „Prichystaj sa, Rusko, lebo prichádzajú, pekné a nové a ,bystré´! Nemali by ste byť partnerom s plynom vraždiacim zvieraťom, ktoré zabíja svojich ľudí a vychutnáva si to.“

Trump takto reagoval na slová ruského vyslanca v Libanone, Alexandra Zasypkina, podľa ktorého ruské sily zostrelia prípadné americké rakety a zamerajú sa aj na ich odpaľovacie základne. Toto je z oboch strán už veľmi nepriateľská rétorika.

Vojnu medzi dvomi najsilnejšími svetovými veľmocami zatiaľ nemáme. No už dávno sme vo vojne slov.

Za koľko nám stojí Sýria?

Otto von Bismarck raz povedal, že mu „celý Balkán nestojí za zdravé kosti jediného pomoranského granátnika“. A napriek tomu hynul o jednu generáciu neskôr, keď už železný kancelár nebol v úrade, výkvet Európy vo vojne, ktorej iskierka bola zapálená práve na Balkáne.

Sýrska občianska vojna, do ktorej zvonku zasahuje aj rad ďalších krajín, je strašná. Trvá už sedem rokov a rôzne odhady hovoria, že v nej medzičasom zahynulo štvrť až pol milióna ľudí.

No natíska sa otázka, či Sýria stojí za hrozbu rozpútania tretej svetovej vojny, aj s následným možným koncom ľudskej civilizácie. Lebo presne k tomu by mohlo dôjsť, ak by americké rakety zabili príslušníkov ruských ozbrojených síl v Sýrii alebo naopak, Rusi by zaútočili na vojnové plavidlá Spojených štátov v Stredomorí.

Sýria je sud s pušným prachom. Rusko i Spojené štáty si to, samozrejme, uvedomujú a na jej území sa snažia operovať tak, aby medzi ich silami nedošlo k priamej konfrontácii.

Lenže k incidentu môže dôjsť aj neúmyselne, nešťastnou náhodou alebo ak niekomu dole rupnú nervy. Bez toho, aby si to Biely dom alebo Kremeľ želali.

Chýba dosiahnuteľná stratégia

Toto nie je obhajoba Asadovho režimu ani ruskej politiky v Sýrii. Pokojne je možné, že k chemickému útoku skutočne došlo a spáchali ho Asadovi kati.

No ak Američania a Európania zvažujú vojenskú odpoveď, mali by mať pripravený nejaký dlhodobý plán. Nielen zase vystreliť pár rakiet, aby uspokojili svoje morálne rozhorčenie. Mali by mať nejakú konzistentnú sýrsku politiku a tej sa potom držať.

Nezdá sa, že by Donald Trump niečím takým disponoval. Ešte nedávno sľuboval, že chce veľmi rýchlo stiahnuť americké jednotky zo Sýrie domov.  

Možno z hľadiska Spojených štátov ide o to najrozumnejšie, čo by mohli urobiť. Nech sa s Asadom, Rusmi a Iráncami v Sýrii naťahuje Turecko a Saudská Arábia. Nech sa títo hráči oslabujú navzájom. 

To najhoršie, do čoho môže Západ na Blízkom východe zabŕdnuť, je vojenská operácia bez jasne definovaných a dosiahnuteľných vojenských i politických cieľov. Navyše, bez krytia adekvátnymi prostriedkami – či už v podobe vojakov, peňazí, politickej vytrvalosti i ochoty prinášať obete alebo riskovať eskaláciu konfliktu.

Čím z toho dnes vo vzťahu k Sýrii disponujeme?



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo