Zločinec na úteku a Harabinove počty

Zločinec na úteku a Harabinove počty

Prílet vládneho špeciálu s Mišenkom 7. februára 2013. Foto: TASR – Michal Svítok

Rozhodnutím senátu Š. Harabina sa dostal z väzby na slobodu človek neskôr odsúdený na 23 rokov. Polícia po ňom pátra.

Bol to údajne Krištof Kolumbus, kto ako prvý Európan vkročil na karibský ostrov Margarita vo Venezuele. Biely piesok, krištáľové more či karibský rum lákajú nejedného dovolenkára stráviť niekoľko dní na najväčšom ostrove Venezuely. 

Podobne to mohlo byť aj v prípade Slováka Viliama Mišenku, ktorý na konci roku 2010 odišiel po narodeninovej oslave z domu na dovolenku. Karibik si užíval zhruba dva roky. V noci 2. januára 2013 ho na jednej z pláží ostrova Margarita zatkla venezuelská protidrogová jednotka. V tom čase bol na neho vydaný zatykač pre obvinenia z účasti na piatich vraždách. 

Hoci Slovensko nemalo s Venezuelou zmluvu o vydávaní zločincov, Mišenku sa podarilo dostať do vlasti. Hoci hľadaný Slovák tvrdil, že vo Venezuele bol na pracovnej návšteve a vydali ho s jeho súhlasom. Polícia si jeho návrat užívala, vtedy 56-ročného rodáka z Topoľčian vítali na bratislavskom letisku po zuby ozbrojení policajti. 

O to paradoxnejšie pôsobí správa z konca marca tohto roku. Polícia prosila verejnosť o pomoc pri vypátraní Viliama Mišenku, ktorého medzičasom právoplatne odsúdili na 23 rokov prísneho väzenia za objednávku vraždy. 

Napriek tomu Mišenka nesedí vo väzení, ale podľa všetkého sa opäť niekde ukrýva. Čo sa vlastne stalo?

Mišenkov register

Najprv pár slov o hlavnej postave nášho príbehu. 

Viliam Mišenka (1956) pochádza z Topoľčian, kde podľa Plusky od roku 1991 podnikal. Údajne boli jeho parketou podvody s DPH, vďaka ktorým sa dostal k väčšej sume peňazí. 

Do pokútnych biznisov mal zasvätiť aj synovca Jozefa, ktorý sa stal časom bohatým a vplyvným. A to až tak, že sa napokon dostal so strýkom do sporu. Podľa policajtov a prokuratúry konflikt vyústil do toho, že Viliam dal synovca zabiť. Rozstrieľali ho v luxusnom mercedese v júli 2010. Súdy však Viliamovi Mišenkovi podiel na tomto skutku nedokázali. 

Meno Viliam Mišenka sa tiež objavilo v skupine sýkorovcov na tzv. mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli v roku 2011 z polície. V čase, keď Mišenku eskortovali z Venezuely, mal na krku niekoľko závažných obvinení. Postupne sa však zrútili ako domček z karát. 

Ešte v januári 2013, teda v čase, keď ho zadržali venezuelské orgány, Mišenku oslobodili v kauze vraždy synovca Jozefa. O pol roka ho súdy oslobodili v prípade lúpeže nitrianskej pobočky VÚB banky z januára 1996. V decembri 2013 Mišenku zbavili aj obvinenia v kauze vraždy bossa Petra Čongrádyho zo septembra 2004. 

Neskôr polícia zastavila stíhanie proti Mišenkovi aj v prípade vraždy Jána Krišku z jesene 2001. Obvinený bol tiež za vraždu Františka Marka z októbra 1996, kde polícia taktiež prerušila trestné stíhanie. Viliam Mišenka bol oslobodený aj v kauze vraždy policajta Jozefa Gudábu. 

Jediný prípad, ktorý policajné a justičné orgány doviedli do úspešného konca, je kauza výbuchu v topoľčianskej firme Euromont z leta 2009. 



Za čo polícia stíhala Viliama Mišenku: 


vražda Jozef Mišenka – oslobodený
lúpež VÚB – oslobodený
vražda Peter Čongrády – trestné stíhanie zastavené (1. väzba po úteku vo Venezuele)
vražda František Marko – trestné stíhanie zastavené
vražda Ján Kriška – trestné stíhanie zastavené
vražda Jozef Gudáb – oslobodený (2. väzba)
vražda a výbuch v Euromonte – právoplatne odsúdený na 23 rokov (3. väzba)

Foto TASR  Henrich Mišovič: Viliam Mišenka prichádza na súd v Nitre 13. februára 2015, kde má padnúť rozsudok v kauze Jozefa Gudábu. 


Cenová ponuka 

Bol augustový deň roku 2009 okolo poludnia, keď do firmy na výrobu plastových okien a dverí Euromont TO v Topoľčanoch prišiel istý Peter Hertel so škatuľou pod pazuchou. V kancelárii žiadal vyhotoviť cenovú ponuku, keď mu zazvonil telefón. Vtom nastal rozsiahly výbuch, ktorý na mieste zabil „kuriéra“ a vážne zranil ďalších ľudí. 

Medzi ťažko poranenými bola aj Zuzana Mišenková, matka Jozefa Mišenku, s ktorým mal jeho strýko Viliam spory. Mišenková mala byť podľa súdov terčom tohto útoku, ktorý sa však nevydaril podľa predstáv organizátorov. 

V čase výbuchu totiž sedel Mišenkovej syn Jozef vo väzbe, pričom jeho matka mala podľa výpovede nachystanú kauciu na jeho prepustenie. Podľa súdu mohlo byť preto zlikvidovanie Mišenkovej aj signálom pre Jozefa Mišenku, aby sa nepokúšal spolupracovať s políciou a nezačal vypovedať v neprospech svojho strýka Viliama. 

Podľa rozsudku Špecializovaného trestného súdu si vraždu Zuzany Mišenkovej objednal Viliam Mišenka za 20-tisíc eur. Vykonať ju mal Ján Krajčík, ktorý napokon vypovedal proti Mišenkovi v tejto a tiež ďalších kauzách. Krajčík však v iných prípadoch aj zavádzal, odsúdili ho preto na osem rokov za krivú výpoveď. 

V prípade výbuchu však súd označil Krajčíkovu výpoveď za dôveryhodnú, dopĺňali ju ďalšie svedectvá a dôkazy. 

V júni 2016 tak Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici odsúdil Viliama Mišenku na 25 rokov väzenia za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu. Trest si má odsedieť vo väzení s maximálnym stupňom stráženia. 

Najvyšší súd 20. marca tohto roku tento verdikt potvrdil, mierne len upravil trest na 23 rokov, keďže sa nepreukázalo, že zločin spáchal Mišenka ako súčasť organizovanej skupiny. Krajčík, ktorý nálož na diaľku odpálil, dostal doživotie, keďže je odsúdený aj za iné zločiny. 

V topoľčianskom závode Euromont došlo 25. augusta 2009 k výbuchu, pri ktorom sa zranilo päť osôb. Tlaková vlna rozbila všetky okná a budova fabriky na plasty začala horieť. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Kilogram TNT 

K uznaniu viny prispela tiež výpoveď svedka Milana Pavloviča, ktorý si vo väzení odpykáva 25-ročný trest za vraždu Jozefa Mišenku. Pavlovič robil medzi Viliamom Mišenkom a Krajčíkom akúsi spojku a odovzdával odkazy, aby ich spolu nedávali dokopy, hoci vraj Topoľčany a okolie vedelo, že „Krajčík robí pre Mišenku špinavú robotu, že je to jeho človek“. 

Bolo údajne len na vykonávateľovi, akým spôsobom Mišenkovú zlikviduje a on sa rozhodol pre nálož. Išlo o kilogram TNT. Do priestorov predajne nálož doniesol Hertel, pričom netušil, čo má v rukách. Krajčík bombu odpálil na diaľku. 

Podľa senátu len zázrakom pri explózii nezahynulo viac ľudí. Súd prirovnal tento zločin k teroristickému činu, keďže boli ohrození nevinní ľudia, ktorí sa náhodou nachádzali v budove.  

„Nemal som dôvod dať zabiť Zuzanu Mišenkovú. Už som bol obvinený z vrážd, lúpeží, krádeží, ale ani jeden skutok sa nepotvrdil,“ vyjadril sa podľa TASR na hlavnom pojednávaní Viliam Mišenka, ktorý bol už v tom čase z väzby na slobode.

No kým prvostupňový rozsudok si Mišenka vypočul ešte osobne, na potvrdzujúci verdikt Najvyššieho súdu sa pozrieť neprišiel. Polícia tak vyhlásila po ňom koncom marca pátranie. Na Mišenku sa pýtal Postoj aj jeho obhajcu Igora Cibulu. „Nie som s ním v kontakte a neviem, kde je,“ povedal.   

Z väzby do väzby

Teraz je na mieste otázka, prečo obvinený, ktorého priviezli z cudziny kukláči, počúva z pozície človeka na slobode rozsudok na 25 rokov? A ako je možné, že po tom, čo Najvyšší súd tento verdikt de facto potvrdzuje, po ňom pátra polícia? 

Viliama Mišenku po prílete z Venezuely vzali do väzby v prípade vraždy Čongrádyho. Keďže trestné stíhanie voči nemu zastavili, museli ho z väzby pustiť. Následne ho hneď vzali do väzby za vraždu Jozefa Gudábu, kde bol však oslobodený a prepustený. Policajti si ho znovu počkali a vzápätí vzali do väzby pre obvinenie v kauze Euromont. 

Ide o typický príklad tzv. reťazenia väzieb, ktorý naše orgány využívajú v podobných kauzách. Teda v prípadoch, v ktorých hrozí, že sa obvinený dostane z väzby von, majú v zálohe ďalšie obvinenia, pre ktoré môžu žiadať nové väzobné stíhanie. 

Toto si uvedomoval aj sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli, ktorý bral Mišenku do väzby v kauze Euromont.

Vo svojom uznesení, ktoré má Postoj k dispozícii, prihliada aj na nález Ústavného súdu SR, ktorý vyčíta takýto postup, keďže by sa mohlo teoreticky stať, že by bol takto obvinený držaný vo väzbe do konca života. 

Sudca Giertli sa však s nálezom Ústavného súdu vyrovnal konštatovaním, že ak by hrozilo, že bude v prípadoch Mišenku prekročená maximálna zákonná lehota väzby – a to vrátane kauzy Euromont –, tak by ho do väzby nevzal.

V tom čase Mišenka sedel vo väzbe za oba predchádzajúce prípady 28 mesiacov, pričom zákonný strop bol 60 mesiacov. Sudca Giertli počítal s tým, že proces bude čoskoro uzavretý, keďže vyšetrovateľ v tom čase už podal návrh na obžalobu. 

A videl dôvody na to, aby si Mišenka počkal na rozsudok vo väzbe. 

„Obvinený sa preukázateľne dlhodobo zdržiaval mimo územia SR aj po tom, čo bol trestne stíhaný. Obvinený bol vyhostený z územia Venezuely pre nezákonný pobyt a zatiaľ nebol preukázaný opak. Preto v prípade jeho prepustenia z väzby je dôvodná obava, že môže pobyt na slobode využiť na odchod z územia Slovenska do iného štátu z dôvodu hrozby uloženia vysokého trestu za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin,“ uviedol sudca Giertli. 

Mišenka podal voči vzatiu do väzby sťažnosť, o ktorej rozhodoval 15. júla 2015 na Najvyššom súde SR senát Štefana Harabina. Ten uznesenie sudcu Giertliho zrušil a rozhodol o prepustení Viliama Mišenku na slobodu. 

Mišenka počas pojednávania v kauze Euromont na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici 13. apríla 2016. Foto: TASR/Branislav Račko

Harabinova matematika

Keď v júli 2015 opustil Mišenka brány väznice v Nitre, Štefan Harabin médiám vysvetľoval, že jeho senát nemohol rozhodnúť inak. Dôvodom boli vraj lehoty väzby. 

Mišenka bol vo väzbe dokopy 29 mesiacov pre separátne trestné stíhania. Harabinov senát sa odvolával na ustanovenie trestného poriadku, že na prípravné konanie je lehota väzby maximálne 25 mesiacov.

To je síce pravda, ale lehota 25 mesiacov pre prípravné konanie (čas po prijatie obžaloby) sa počíta z celkovej lehoty väzby, ktorá je v prípade obzvlášť závažného zločinu 48 mesiacov a môže byť predĺžená na 60 mesiacov. 

Tento argument by platil, ak by Mišenka bol celý čas vo väzbe počas prípravného konania. Lenže z 29 mesiacov, čo strávil dokopy vo väzbe, bolo len 16 mesiacov v prípravnom konaní a 13 mesiacov v súdnej väzbe.

Denník Postoj oslovil s otázkami aj Štefana Harabina, odpoveď sme doteraz nedostali.

Zaujímavé však je, že v samotnom uznesení o prepustení Mišenku z väzby Harabinov senát explicitne netvrdí, že bola prekročená maximálna lehota väzby. 

Podľa Harabinovho senátu sudca Giertli pri vzatí Mišenku do väzby „nezohľadnil dĺžku predchádzajúcich väzieb a nepostrehol okolnosti, za ktorých bolo o nich rozhodované…“ Na mysli má tzv. reťazenie väzieb, ktoré považuje za účelové. 

Harabinov senát tiež uvádza, že lehotu väzby treba posudzovať, ako keby sa všetky formálne vylúčené trestné veci na samostatné konanie viedli v spoločnom konaní. 

Lenže ak by sme aj spočítali dokopy všetky tri prípady, pre ktoré sedel Mišenka vo väzbe, v čase Harabinovho rozhodnutia to bolo stále menej (29 mesiacov), ako je maximálna lehota väzby (60 mesiacov). 

Senát Najvyššieho súdu však pri Mišenkovom prepustení videl aj ďalšie veci inak ako sudca Giertli, napríklad jeho pobyt v Karibiku nevyhodnotil ako útek. 

„Pobyt obvineného v cudzine nie je možné hodnotiť ako útek a skrývanie sa pred spravodlivosťou, pretože k takémuto záveru chýbajú adekvátne dôkazy,“ uviedol Harabinov senát. 

Dovidenia v Karibiku? 

Mišenkov prípad ukazuje, aká márna môže byť niekedy snaha polície a súdov. 

Reťazenie väzieb možno zrejme naozaj považovať za konanie „na hrane“ zákona, no treba tiež povedať, že „zbrane“, ktorými bojujú obžalovaní, nie sú vždy menej účelové než tri väzby po sebe. Čo však vyvoláva ešte horšiu emóciu ako prepustenie Mišenku z väzby Harabinovým senátom, je výzva polície na pomoc pri jeho vypátraní. 

Natíska sa logicky otázka, či si polícia nevie ustrážiť monitorovaním takéto človeka, na ktorého transport z druhej strany sveta a väzbu sa minuli z peňazí daňových poplatníkov desaťtisíce eur. A to všetko zvlášť v období, keď tisíce ľudí na námestiach po celej krajine volajú po obnovení dôveryhodnosti v políciu a spravodlivosť.

Ale ktovie, možno sa všetko dobre skončí a karibské slnko raz zasvieti aj nad Ilavou. 



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo