Ako kresťanskí Hmongovia žijú v pohraničnom napätí medzi Čínou a Vietnamom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako kresťanskí Hmongovia žijú v pohraničnom napätí medzi Čínou a Vietnamom

Čínsko-vietnamský hraničný priechod v provincii Lao Cai. Foto: wikimedia.org

Nestabilné vzťahy medzi Čínou a Vietnamom vplývajú aj na miestnych kresťanských Hmongov, niekedy celkom prekvapivo.

Plány na otvorenie spojených hraničných priechodov medzi Čínou a Vietnamom v máji 2018 vytvorili klamlivú predstavu o vyriešení sporov medzi týmito krajinami. Napriek tomu, že projekt na podmorskú ťažbu ropy v spornej oblasti bol po čínskych hrozbách zrušený, Hanoi (hlavné mesto Vietnamu, pozn. prekl.) trvá na svojich právach na „Východné more“ (ako to volá Vietnam) – resp. Juhočínske more (ako to nazýva Čína). Spor viedol k protičínskym sentimentom v hlavných vietnamských mestách.

Vietnamskí občania žijúci v severných pohraničných oblastiach ďaleko od mestských zón sú s Čínou úzko spojení. Takmer celá 1 280 km dlhá hranica medzi Čínou a Vietnamom leží najmenej 500 metrov nad morom, niekde dosahuje aj 2 000 metrov. Tieto vysočiny sú domovom mnohých menšinových skupín s rôznou históriou a kultúrami, ktoré nie sú ani etnickými Han (Číňanmi), ani Kihn (Vietnamcami), ale žijú na oboch stranách hranice.

Významnou skupinou žijúcou v týchto pohraničných oblastiach sú Hmongovia. V Číne ich žijú dva milióny, vo Vietname milión a ďalší milión ďalej v Laose, Thajsku a v komunitnej diaspóre v USA. V súčasnosti sa ich nadnárodná identita zakladá na vzájomne zrozumiteľných dialektoch jazyka Hmongov, ako aj na zdieľaní rovnakých rodových priezvisk.

Vietnamské štátne médiá často obviňujú „vonkajšie sily“, že cez konverzie Hmongov podnecujú „ilegálnu emigráciu“ a v hornatých oblastiach „vytvárajú vnútornú nestabilitu“. Následkom je silné náboženské prenasledovanie Hmongov. Zdieľať

Hmongovia tradične praktizovali striedavé obhospodarovanie – tiež známe ako „zoťať a spáliť“ – a boli veľmi mobilní. V 60. rokoch 20. storočia počas útrap kultúrnej revolúcie Hmongovia migrovali z Číny do Vietnamu. No od 90. rokov 20. storočia, keď sa podmienky života v Číne začali zlepšovať, sa viac Hmongov vracalo späť.

Čínska invázia a kresťanské konverzie

V roku 1979 prekročilo hranicu 80-tisíc čínskych vojakov, aby Vietnamu „udelili lekciu“ za napadnutie Kambodže a prepadnutie Čínou podporovaných Červených Khmérov. Vojna trvala iba šesť týždňov, no keď sa boje preniesli do hôr, obe strany utrpeli veľké straty.

Väčšina Hmongov utiekla pred bojmi do lesov a hôr, no čoskoro nato boli komunity z pohraničných oblastí násilne premiestnené. V niektorých regiónoch boli nútené presťahovať sa dole z hôr len tí s čínsky znejúcim priezviskom, zatiaľ čo tým s vietnamským bolo dovolené zostať.

Takáto politika sa zakladala na nedôvere vlády k hmonským nadnárodným sieťam a k ich migrácii, čo spôsobovalo obavy, že nebudú lojálni k vietnamskému štátu. Mnohé hmonské rodiny boli po roku 1979, nanešťastie, umiestnené do rovinatých málo úrodných a neveľmi zalesnených oblastí, kde trpeli podvýživou a chorobami, na ktoré si nevyvinuli obranyschopnosť.

Hmongovia na cirkevnom stretnutí. Foto: archív autora

Od konca 80. rokov 20. storočia stovky tisíc vietnamských Hmongov konvertovali na protestantské kresťanstvo, čo je zložitý a pozoruhodný fenomén s hlbokým dosahom na hmonskú spoločnosť a etnickú politiku. Odborníci odhadujú, že medzi Hmongami vo Vietname je dnes asi tretina kresťanov, hoci tento trend nie je medzi Hmongami v Číne a inde až taký významný.

Cirkevní lídri v 90. rokoch 20. storočia vycestovali do Číny študovať teológiu, pretože dovtedy im to vo Vietname nebolo umožnené. Zdieľať

Vietnamské úrady boli voči kresťanstvu vždy extrémne podozrievavé, označovali ho za západné náboženstvo napojené na ich bývalú koloniálnu mocnosť (Francúzsko) a imperialistov (USA). Štátne médiá často obviňujú „vonkajšie sily“, že cez konverzie Hmongov podnecujú „ilegálnu emigráciu“ a v hornatých oblastiach „vytvárajú vnútornú nestabilitu“. Miestne úrady ich preto brutálne nábožensky prenasledujú od bitiek cez väznenie po konfiškáciu majetku a pozemkov v mene toho, aby Hmongov „podporili“ vzdať sa svojej novej viery.

Hmonskí kresťania napriek tomu rastú v počte aj v sile. Cirkevní lídri v 90. rokoch 20. storočia vycestovali do Číny študovať teológiu, pretože dovtedy im to vo Vietname nebolo umožnené. O niečo neskôr hmonskí misionári z americkej diaspóry cez Čínu vstúpili do Vietnamu, nelegálne tadiaľ pašovali Biblie v hmonskom jazyku a kázali v cirkevných skupinách.

Znaky väčšej spolupráce

Keď som v polovici roku 2014 vo vietnamskej severnej vysočine viedol terénnu prácu, čínska ropná plošina sa presunula do sporných vôd a vypuklo ďalšie kolo konfliktu o Juhočínske more. Hraničné priechody sa uzavreli a hrozivé správy hovorili o „nekonečných prúdoch“ čínskych ozbrojených síl pochodujúcich k vietnamským hraniciam.

Pre spory o Juhočínske more a v obave z čínskej invázie vietnamské socialistické úrady v roku 2014 požiadali hmonských kresťanov o pomoc a dokonca o modlitby za blaho krajiny. Zdieľať

V okrese provincie Lao Cai boli cirkevní lídri predvolaní na ústredie miestnej samosprávy, kde očakávali prísne varovanie pred obracaním na vieru, prípadne aj zadržanie. Miestni úradníci však pastorov prekvapivo požiadali o podporu národnej veci, o poskytnutie informácií svojim kongregáciám o evakuačných procedúrach (ak by Čina podnikla inváziu) a varovali ich pred prekračovaním hraníc. Zdá sa, že socialistické úrady ich dokonca vyzvali na modlitby za blaho Vietnamu.

Cirkevné skupiny so spoluprácou súhlasili a tri dni sa nepretržite modlili za mier. Keď Čína neskôr svoju ropnú plošinu stiahla a napätie sa v júli zmiernilo, niektorí kresťania to pripísali zásahu zhora a tvrdili, že Boh zoslal tajfún Rammasun, aby Čínu prinútil stiahnuť sa a opustiť sporné teritórium.

Popis udalostí pri stiahnutí čínskej ropnej plošiny. Zdroj: wikimedia.org, popisky: autor

Nečakaný dôsledok sporov z roku 2014 priviedol niektoré hmonské cirkvi a vietnamské miestne úrady do bližšej spolupráce, hoci v iných pohraničných provinciách náboženská diskriminácia stále pretrváva.

V posledných piatich rokoch stále viac vietnamských Hmongov sezónne migruje do Číny za lepšie platenou prácou, no často skončia zneužití alebo zobchodovaní do vynúteného manželstva. Vietnamská vláda bude na Hmongov naďalej nazerať s podozrením pre ich cezhraničné siete a zjavný nedostatok patriotizmu, no väčšina z tých, s ktorými som sa rozprával, neuprednostňuje ani čínske podrobenie.

Pôvodný text: How Hmong Christians navigate the border tensions between China and Vietnam. Publikované v spolupráci s The Conversation, preložil L. Obšitník.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo