RECENZIA: Bergoglio chce Cirkev pokornú a s vyhrnutými rukávmi

Predstavte si staršieho kňaza z odľahlej dedinky, ktorý vás pokorne vypočuje a s veľkým prehľadom a múdrosťou vám odpovie na otázky a ukáže cestu. Asi takto môže na Európana pôsobiť nový pápež František.

Po slovenských saleziánoch prináša vydavateľstvo Kumran na slovenský trh druhú knihu rozhovorov s pápežom Františkom - O nebi a zemi. Pápež František o viere, rodine a Cirkvi v 21. storočí. Kniha vznikla v roku 2010 spísaním rozhovorov kardinála Bergoglia s jeho priateľom, židovským rabínom v Buenos Aires Abrahamom Skorkom.

Aj keď sú tvorcovia knihy predstaviteľmi dvoch veľkých náboženstiev, nejedná sa veľmi o medzináboženský dialóg, skôr je hlbokou diskusiou o rôznych témach týkajúcich sa človeka ako takého. A keďže je Argentína kultúrne v mnohom podobná Európe, mnohé z tém rozhovoru sú blízke aj európskemu čitateľovi. Hovoria napr. o Bohu, modlitbe, ateistoch, fundamentalizme, komunizme či homosexuálnych manželstvách.

"Kým predošlý pápež Ratzinger veľmi správne zdôrazňoval rozum proti relativizmu súčasného sveta, Bergoglio akoby prišiel s posolstvom väčšieho zapojenia srdca."

Zdieľať

Kým predošlý pápež Jozef Ratzinger veľmi správne zdôrazňoval rozum proti relativizmu súčasného sveta, Jorge Bergoglio akoby prišiel s posolstvom väčšieho zapojenia srdca. Bergoglio nie je univerzitný profesor ako Ratzinger, možno nehovorí o veciach s takou šírkou. Je však človekom z bežného prostredia pastorácie, vyhľadáva kontakt s obyčajnými ľuďmi a sú mu bližšie viac spoločenskejšie, sociálnejšie témy, do ktorých vie načrieť s podobnou hĺbkou a múdrosťou.

Cirkev s vyhrnutými rukávmi

Keď so Skorkom spolu hovoria o náboženských vodcoch, obaja pripomínajú dôležitosť tradície, na druhej strane aj potrebu jej spresnenia pre danú dobu. Bergoglio: "Vo svedectve otcov sa uchováva to podstatné. V každom prípade náboženstvá postupom času spresňujú a zdokonaľujú niektoré vyjadrenia, hoci je to pomalý proces pre posvätné puto, ktoré nás viaže s prijatým dedičstvom. Tento rešpekt je taký veľký, že si musíme dať pozor, aby sme rýchlym postupovaním niečo nepokazili. Sú veci, o ktorých sa dá diskutovať, ale, opakujem, o dedičstve sa nevyjednáva."

Zdieľať

Bergoglio viac krát aj počas svojich už pápežských kázní zdôrazňuje potrebu práce a vyjdenia Cirkvi medzi ľudí. Inak sa stáva zahľadenou do seba a upadáva. Podobne v knihe hovorí aj rabín Skorka, keď upozorňuje na to, že náboženské obrady sú iba časťou toho, čo tvorí náboženstvo. Bergoglio mu na to odpovedá: "Nepochybujem, že si treba zašpiniť ruky. Dnes už kňazi nenosia reverendy. Ale jeden čerstvo vysvätený kňaz ju nosil a niektorí kňazi ho za to kritizovali. Opýtal sa teda istého múdreho kňaza: 'Je to nesprávne, že nosím reverendu?' Múdry kňaz mu odpovedal: 'Problém nie je v tom, či ju budeš nosiť, ale či si na nej vyhrnieš rukávy, aby si pracoval pre druhých.'"

Dôležitou témou sú pre Bergoglia chudobní, chorí alebo akokoľvek vyčlenení na okraj. Spomína tu Izaiášov verš „Ak vidíš nahého, zaodeješ ho“ (Iz 58, 7), aj stať z Nového zákona "...Bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma“ (Mt 25, 31 – 46). V tom vidí veľkú úlohu a zodpovednosť kresťanov, a dáva príklad z Buenos Aires, kde v okrajových štvrtiach, podobne ako kedysi Don Bosco, vybudovali kňazi pre chudobných učňovské a remeselnícke školy. "Treba im pomôcť, aby si zarobili na živobytie. Chudobného ponižuje, keď nemá olej, ktorý ho pomaže dôstojnosťou: prácu. Netreba sa štítiť chudobných, treba sa im pozrieť do očí. Niekedy je to nepohodlné, ale musíme sa o nich postarať. Veľké nebezpečenstvo alebo veľké pokušenie, keď pomáhame chudobným, spočíva v tom, že upadneme do ochranného paternalizmu, ktorý im v konečnom dôsledku neumožní rásť. Povinnosťou kresťana je začleniť tých najúbohejších do spoločnosti – akýmkoľvek možným spôsobom, ale rozhodne ich začleniť."

Moderné etické spory sú často antropologické

"Netreba sa štítiť chudobných, treba sa im pozrieť do očí. Niekedy je to nepohodlné, ale musíme sa o nich postarať."
Jorge Bergoglio

Zdieľať

Keď sa Bergoglio v knihe vyjadruje k niektorých moderným etickým sporom, často hovorí, že nie sú ani tak primárne náboženské, ako skôr antropologické. Keď hovorí o homosexuáloch, upozorňuje, že na svete vždy boli, niekedy boli tolerovaní, niekedy nie, ale až teraz sa ich zväzok stavia na úroveň manželstva. "Považujem to za antropologickú antihodnotu a regresiu." Zdôrazňuje, že keď sa takýto zväzok stáva manželstvom, prestáva byť súkromným a zasahuje tretiu stranu a spoločnosť. Napr. aj tým, že "dostane právo na adopciu a môžu tým byť postihnuté deti. Každý človek potrebuje za otca muža a za matku ženu, ktorí mu pomôžu utvoriť si vlastnú identitu." Ak sa argumentuje lepším prostredím pre deti medzi homosexuálnymi pármi ako su detské domovy, Bergoglio to nepovažuje za správne a hovorí, že pri detských domovoch sa treba zamerať na zjednodušenie procesu adopcie, pretože je prehnane byrokratický.

Bergoglio: "Súčasťou veľkého dobrodružstva je vzájomne sa dešifrovať. Istý kňaz hovorieval, že Boh nás stvoril ako muža a ženu, aby sme milovali jeden druhého a navzájom sa potrebovali. V kázni o manželstve zvyknem povedať ženíchovi, že má urobiť nevestu ženskejšou, a neveste, že má urobiť ženícha mužskejším."

Podobne hovorí aj pri potrate: tento problém má prednáboženský, vedecký charakter, keďže genetický kód je zapísaný v osobe už v momente počatia. "Brániť ďalšiemu vývinu bytosti, ktorá má už celý genetický kód ľudskej bytosti, je neetické. Právo na život je prvým z ľudských práv. Potrat je zabitie niekoho, kto sa nemôže brániť."

O celibáte

Pri otázke celibátu Bergoglio rozpráva vlastnú skúsenosť, ako ho už ako seminaristu na svadbe jeho strýka očarilo jedno dievča. „Prekvapila ma jej krása, jasnosť jej intelektu... a tak mi celý čas nevychádzala z hlavy. Keď som sa po svadbe vrátil do seminára, celý týždeň som sa nedokázal modliť, pretože keď som sa o to pokúsil, vynorilo sa mi v hlave dievča. Znova som sa musel zamyslieť nad svojou voľbou. Znova som si vybral alebo som sa nechal povolať na kňazskú cestu. Bolo by nenormálne, keby sa takéto veci nestávali.“ Bergoglio hovorí, že ak za ním nejaký seminarista príde s rozhodnutím zmeniť svoju cestu, pomôže mu „odísť v pokoji, aby bol dobrým kresťanom, a nie zlým kňazom.“

Následne porovnáva západné a východné kresťanstvo, kde je otázka celibátu riešená inak, o východných kňazoch hovorí ako veľmi dobrých a s humorom dodáva: „Niekedy si ich doberám. Hovorím im, že majú doma ženu, ale neuvedomujú si, že si zadovážili aj svokru.“ Neskôr priznáva, že celibát je skôr ľudským rozhodnutím, ktoré môže byť upravené, ale sám by ho radšej pre jeho pozitíva ponechal. „Ak by, hypoteticky, západný katolicizmus zrevidoval tému celibátu, podľa mňa by to urobil z kultúrnych dôvodov (ako vo východnej Cirkvi), ale nie ako všeobecne platnú možnosť. Zatiaľ som za to, aby sa zachoval celibát s kladmi aj zápormi, ktoré má, pretože to bolo desať storočí skôr dobrých skúseností ako zlých.“

Pri celibáte sa často spomínajú pedofilné škandály, tu však Bergoglio hovorí dosť jasne: „Môžeme vylúčiť, že by pedofília bola dôsledkom celibátu. Viac ako 70 % prípadov pedofílie sa deje v rodinnom prostredí a v susedstve: starí otcovia, strýkovia, nevlastní otcovia, susedia. Problém nie je spojený s celibátom. Ak má nejaký kňaz pedofilné sklony, mal ich už skôr, ako sa stal kňazom.“ Samozrejme však priznáva, že pedofília je ťažký problém, ktorý sa nikdy nesmie podceniť. „Nemôžete byť v pozícii moci a zároveň ničiť život druhého človeka.“ Hovorí svoju skúsenosť, keď ho jeden biskup požiadal o radu s prípadom pedofilného kňaza. Bergoglio mu poradil, aby mu nedovolil ďalej vykonávať kňazskú službu a začal s ním riadny kanonický proces. „Neverím v postoje, ktoré navrhujú, aby sa zachoval určitý druh spolupatričnosti a tak sa predišlo poškodeniu obrazu inštitúcie. Myslím si, že v Spojených štátoch navrhovali ako riešenie vymeniť kňazov vo farnosti. Je to hlúposť, pretože takto si kňaz odnesie svoj problém so sebou. Nedávno v Írsku odhalili prípady staré možno dvadsať rokov a súčasný pápež jasne povedal: ‚Nulová tolerancia pre takýto zločin.‘ Obdivujem odvahu a priamosť Benedikta XVI. v tejto záležitosti.“

Kardinál Bergoglio v televíznych rozhovoroch s rabínom Skorkom (v španielskom jazyku).

Pred tromi mesiacmi nikto z nás nevedel, kto je Bergoglio. Po jeho zvolení za pápeža svet zaplavuje veľa jeho fotografií, väčšina z nich je skôr marketingovo usmievajúcich a o ňom samotnom veľa nehovorí. Viac vie povedať napr. táto – arcibiskup Buenos Aires v dôstojnom, ale obyčajnom tmavom oblečení sedí vo vagóne metra uprostred ľudí cestujúcich do práce, do školy, za rodinou a pod. Mnohí o prítomnosti svojho arcibiskupa asi ani netušia. Toto je jeho prostredie – medzi obyčajnými ľuďmi, nepozorovaný, v rozhovore s prísediacim, nezdôrazňujúci seba, ale pokorný vo svojej službe. Ak o takomto Bergogliovi chcete vedieť viac, kúpte si knihu jeho rozhovorov.

Lukáš Obšitník

Ilustračné foto: youtube.com, kumran.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo