K VECI: Spoločnosti sa nerozpadajú, ak majú zdravé rodiny

Moji synovia vyrástli v bohatej komunite vzdialenej od najväčšieho amerického mesta polhodinu cesty vlakom. Školy sú tu dobré, no so ženou sme sa veľmi rýchlo zhodli, že nepresunieme zodpovednosť, ktorá po práve patrí nám, výlučne na učiteľov. Dalo by sa povedať, že naši chlapci boli vzdelávaní v domácej aj vo verejnej škole.

Na začiatku svojej redaktorskej kariéry som pracoval na skvelej knihe o rodičovskej výchove, ktorá bola sčasti útokom na výchovu v štýle skupín typu Filadelfský inštitút pre lepšie bábätko presadzujúcich akcelerované vzdelávanie bábätiek, ktoré sa nezaobíde bez veľkého tlaku (a samozrejme vystresované deti väčšinu zabudli). Základným tvrdením knihy, ktorú som redigoval, bolo: vychovajte svoje deti s láskou, aby boli šikovné.

40 percent newyorských tehotenstiev končí potratom

Ak je to pravda, naznačuje to, že pre stabilných, verných a milujúcich ľudí je rodina nevyhnutná, a naopak, rozpad rodiny môže mať za následok nestabilných, naivných, nahnevaných ľudí – ako aj spoločnosť na ich obraz.

Aj keď to nie je základným tvrdením novej knihy od Mary Eberstadtovej How the West Really Lost God: A New Theory of Secularization (Ako západ v skutočnosti stratil Boha: Nová teória sekularizácie), asi by s tým, čo som zatiaľ napísal, v podstate súhlasila. Tak už len pridám jednu, no dobre, katastrofickú poznámku, a potom sa pustím do obsahu pozoruhodnej, silnej a jasnozrivej knihy od pani Eberstadtovej.

"Moderný skepticizmus ohľadne Boha bol stáročia tlejúcim ohňom a súčasná ľahostajnosť voči rodine vyšplechuje na tento oheň benzín."

Zdieľať

V roku 2011 sa vyše 40 percent všetkých živých detí narodilo nevydatým ženám. Medzi afroamerickými ženami to bolo vyše 72 percent [Child Trends Data Bank]. (V roku 1950 sa celonárodná miera pohybovala okolo 5 percent, čo je číslo, ktoré historicky platí o väčšine predmoderných spoločností.) Možno si spomínate, že v tom istom roku zvolal kardinál Timothy Dolan a ostatní náboženskí lídri v New Yorku tlačovú konferenciu, na ktorej lamentovali, že takmer 40 percent všetkých tehotenstiev v tomto meste končí potratom a miera potratovosti medzi Afroameričanmi presahuje 60 percent.

Žiaden rozumný človek sa nemôže pozerať na tieto údaje bez toho, aby v nich nevidel symptómy veľkej katastrofy v dotknutých komunitách.

Rast etatizmu ide súčasne s úpadkom rodiny

No ako ukazuje Eberstadtová, tieto údaje sú len symptómy, nie príčiny, a hoci krízu v spoločnosti ovplyvňujú mnohé faktory („urbanizácia, industrializácia, viera a nevera, technológia, zmenšujúca sa populácia...“), najdôležitejším z nich je určite úpadok stabilného rodinného života, ktorý viac-menej presne kopíruje rozklad viery v Boha.

Tieto dve, viera a rodina, tvoria základ civilizácie a civilizovanosti, silných kultúr a silných ľudí, ktorí dokážu obstáť v ostatných spoločenských krízach, no ak zoslabnú, hrozí kolaps všetkého.

Eberstadtová tento špirálovitý pád stručne sumarizuje jedinou mrazivou vetou: „Inými slovami, zmena rodiny bola motorom, ktorý poháňal etatizmus – a etatizmus bol zasa motorom, ktorý poháňal úpadok rodiny.“

Moderný skepticizmus ohľadne Boha bol stáročia tlejúcim ohňom a súčasná ľahostajnosť voči rodine vyšplechuje na tento oheň benzín.

Eberstadtovej tvrdenie je rozumné, hoci problém, či bolo skôr vajce alebo sliepka, stále zostáva. Očividne je presvedčená, že úpadok rodiny (čiastočne meraný číslami: počtom sobášov, rozvodov, potratov, mierou užívania antikoncepcie, atď.) sa zaslúžil o stratu viery väčšmi, než mu odborníci v spoločenských vedách obvykle pripisujú.

Viere sa darí v rodinách, ktoré ju podporujú

Celú kapitolu venuje argumentácii, že tvrdenia o rastúcom sekularizme – o zmenšovaní viery (zvlášť kresťanskej) – nevysvetľujú pozorovania, že viera nie je mŕtva – určite nie podľa očakávaní, ktoré prezentovali známe Kasandry moderny, Nietzsche a ostatní.

"Môžu sa rozpadnúť aj spoločnosti, ktoré vyznávajú vieru v Boha, a aj sa rozpadajú – až na tie, kde sú zdravé rodiny."

Zdieľať

Viera pretrváva, lebo je pravdivá. Predsa len sa však môžu rozpadnúť aj spoločnosti, ktoré vyznávajú vieru v Boha, a aj sa rozpadajú – až na tie, kde sú zdravé rodiny.

Najjednoduchšia formulácia, ktorú Eberstadtová uvádza, je táto: „Viac Boha znamená viac detí; menej Boha znamená detí menej.“ Jadrom jej argumentu je, že viera ochabuje, kde ochabujú rodiny, nie naopak. Nič nie je skôr ako Boh, no rodina je skôr ako viera, aspoň z pohľadu každého nového člena rodiny.

Je však príčinou viery naozaj rodina? Intuitívne cítime, že je to naopak: že viera vedie k dôrazu na plodenie detí a údaje určite ukazujú, že najnábožnejšie spoločenstvá majú najväčšie, najstabilnejšie rodiny.

A Eberstadtová ani netvrdí, že viera je vždy druhotným faktorom pre zdravie a šťastie jednotlivcov a spoločenstiev. Jednoducho tvrdí, že viere sa často darí v rámci rodiny, ktorá vieru podporuje a posilňuje, a tu aj nachádza primeraný vplyv.

Preto sú medzi protestantskými fundamentalistami, katolíkmi dbajúcimi na tradíciu, ortodoxnými Židmi a nábožnými moslimami normou skôr väčšie rodiny, avšak – ako Mary rada hovorí, keď sa blíži k záveru – no a čo?

Úpadok rodiny a viery je možné zvrátiť

"Náš americký liberalizmus, ktorý tkvie v našej podstate, nás možno zaslepuje pred démonickou silou poháňajúcou hnutie za zmenu tradičného manželstva."

Zdieľať

Nuž, rodinný faktor (matka-otec-dieťa) vytvára minimálne v kresťanstve prvotné puto lásky – ktoré je vlastne jadrom viery: v Trojicu a v Ježišom založenú Cirkev. Bez takéhoto puta sa viera oslabuje a spoločnosť je ohrozená.

Myslím, že by sme si mali dávať veľmi veľký pozor – dokonca oveľa viac, než doteraz – na tie sily v spoločnosti, ktoré sa snažia zničiť tradičné manželstvo. A v podstate si pozor aj dávame, no náš americký liberalizmus, ktorý tkvie v našej podstate, nás možno zaslepuje pred démonickou silou poháňajúcou toto hnutie za zmenu.

Dobrou správou je, ak je to teda dobrá správa, že rodina a viera mali v celých dejinách svoje vzostupy a pády a že súčasný úpadok v rodení detí a vo viere je možné zvrátiť. V krátkodobom horizonte zmení uvedomenie si tejto nádeje málo, no prvou lastovičkou jasnejšej budúcnosti môže byť meniaci sa postoj k potratom.

Napokon sa vďaka Mary Eberstadtovej diskusia zmenila. Hovoríme, že dobrú nehnuteľnosť identifikujú tri veci: „lokalita, lokalita, lokalita.“ Teraz povieme, že mierou skutočne požehnanej budúcnosti pre kultúru je: rodina, rodina, rodina.

Brad Miner
Autor je zástupca šéfredaktora The Catholic Thing, člen Faith and Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) a člen správnej rady Aid to the Church in Need USA (Pomoc Cirkvi v núdzi). Napísal šesť kníh a býval literárnym redaktorom v National Review. Je autorom knihy The Compleat Gentleman (Ako byť dokonalým gentlemanom).

Pôvodný text: “How the West Really Lost God”, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo