Spoločnosť 27. marec 2018

Joachim Gauck: Demokracia vädne, ak ju občania nenapĺňajú životom

Joachim Gauck
Joachim Gauck
Príhovor bývalého nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, ktorý odznel v Bratislave 25. marca 2018 pri príležitosti 30. výročia Sviečkovej manifestácie.
Príhovor bývalého nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, ktorý odznel v Bratislave 25. marca 2018 pri príležitosti 30. výročia Sviečkovej manifestácie.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Joachim Gauck

Joachim Gauck: Demokracia vädne, ak ju občania nenapĺňajú životom
Bývalý prezident Nemecka Joachim Gauck v Bratislave pri príležitosti 30. výročia Sviečkovej manifestácie. FOTO: TASR – Marko ERD

Vážený pán prezident,

vážený pán arcibiskup,

vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

excelencie,

vážené dámy a páni,

dnes som tu u Vás, aby som si spoločne s Vami pripomenul deň, keď tisíce ľudí prekonali strach pred tými, ktorí ich utláčali, pretože ich túžba po slobode bola väčšia ako tento  strach. Spomíname si na odvážnych ľudí, ktorí sa podieľali na tom, aby sa do strednej a východnej Európy vrátila sloboda. Spomíname si na významnú kapitolu slovenskej a európskej histórie slobody. 

Pán prezident, pán arcibiskup, ďakujem Vám za Vaše pozvanie do Bratislavy, aby sme spolu oslávili odvahu žien a mužov, ktorí 25. marca 1988 na námestí pred touto budovou so sviečkou v ruke pokojne demonštrovali za náboženskú slobodu a za svoje ľudské práva. To, že sa Vám tu dnes smiem prihovoriť, považujem za pekný symbol súdržnosti ľudí v strednej a východnej Európe: pred tridsiatimi rokmi nás spájal protest proti komunistickému režimu a túžba po slobode a demokracii. Dnes sa spájame proti akýmkoľvek pokusom zničiť demokraciu a oživiť starý model nacionalizmu.  

Vážené dámy a páni,

pri spomienke na roky 1988/89 sa nám v hlavách premietajú celkom odlišné obrazy; aj mená, ktorými sme nazvali rôzne hnutia, sa môžu líšiť, tak hovoríme dnes o zamatovej, spievajúcej, mierovej alebo o „Nežnej revolúcii“, no predsa existuje čosi zjednocujúce medzi ľuďmi v mojom rodnom meste Rostock a v Bratislave. Je to desaťročia trvajúca skúsenosť s neprávom a utláčaním, skúsenosť so zdanlivo nekonečnou mocou jednotlivcov a zdanlivo nekonečnou bezmocnosťou väčšiny. Ale je to aj skúsenosť, že z viery sa môže zrodiť sila vedúca k vyslobodeniu sa z tejto bezmocnosti. V NDR, tak ako aj na Slovensku, boli kresťanky a kresťania evanjelickej, respektíve katolíckej cirkvi, centrálnou súčasťou verejného protestu. A napokon nás zjednotil ten neopísateľný pocit šťastia, že sme si vytúženú slobodu skutočne vydobyli.

Tí, ktorí tu v Bratislave pred tridsiatimi rokmi stáli, aby sa spoločne s ostatnými veriacimi modlili ruženec a zapálili sviečku, tí prekonali svoju bezmocnosť a strach a vyslali signál tým, ktorí ich utláčali. Signál, že sa viac nenechajú okrádať o svoje práva na sebaurčenie, slobodnú vieru a slobodu prejavu a zhromažďovania sa. Tí mocní cítili, aké nebezpečenstvo predstavujú pokojní demonštranti, vedeli, že sa musia báť odvahy a rozhodnosti týchto ľudí. A preto sa všetkými možnými prostriedkami diktatúry snažili demonštrácii zabrániť a poraziť ju.

Áno, mohli ženy a mužov utĺcť, zatknúť, mohli ich prenasledovať a zradiť, ale ich nádej, ich túžbu po slobode, tú potlačiť nemohli. Toto sa im nepodarilo ani vo Varšave, ani v Lipsku, ani v Prahe, ani v Bratislave. Nech už to boli akékoľvek opozičné hnutia a zoskupenia – či už Charta 77, Solidarność , alebo tajná cirkev – boli zjednotené svojím cieľom a tak vzniklo v celej strednej a východnej Európe rozsiahle hnutie za demokraciu, ktoré ukončilo desaťročia trvajúcu vládu komunistov a viedlo k tomu, že sa na jeseň 1989 v Berlíne otvorila prvá závora a Železná opona definitívne padla.  A ani na to by sme nemali zabudnúť:

Všetci zúčastnení chceli byť súčasťou zjednotenej Európy!

Túto spomienku si chceme uchovať, aby sme sa vždy znovu uistili, čo sme si vydobyli: vydobyli sme si to, po čom ľudia v mnohých krajinách sveta ešte stále len túžia. Slobodu, úctu a dodržiavanie ľudských práv.

Dnes vieme: aj demokracia pozná bezmocnosť, často zapríčinenú nami samými, keď sa jednotlivec nezapája, veci nespoluvytvára, nejde voliť, necíti sa byť zodpovedný, hoci ide o neho samého a o spoločnosť, v ktorej žije.

Nikdy nesmieme zabudnúť, že naša demokracia nie je ohrozená len extrémistami, fanatikmi či ideológmi. Takisto môže vädnúť a byť ničená aj občanmi, ak ju vo svojej krajine nenapĺňajú životom. 

Či a ako dobre funguje demokracia, to závisí vždy aj od každého jednotlivca. Tu v Bratislave ste to v uplynulých dňoch opäť zažili: keď tisíce ľudí vyjdú do ulíc a volajú „Chceme slušné Slovensko“ , tak toto volanie neostane nevypočuté. A občania majú znovu túto skúsenosť: len ten, kto sa nezapojí, sa stane ovládaným objektom. Avšak ten, kto prelomí mlčanie a žiada zmenu, ten, kto sa cíti byť zodpovedný, ten aj preberá zodpovednosť ako občan.

Ja a zrejme aj Vy viete, že demokracia nie je dokonalá. A na rozdiel od iných foriem štátu, si ani tento nárok nekladie. Naopak: je schopná sa učiť a chce sa učiť. Je jediným systémom, ktorý svoje deficity a nedostatky nechce skrývať, ale riešiť. Či už vedeckými poznatkami, alebo – niekedy aj veľmi robustnou – výmenou názorov. A váži si a podporuje aktívnu občiansku spoločnosť rovnako ako nezávislé médiá.

A práve v časoch, keď sú dosiahnuté systémy na mnohých miestach otázne a mnoho istôt sa vytratilo, by sme si mali spomenúť na svoje vlastné skúsenosti. Mali by sme sa postaviť tejto výzve a liberálnu demokraciu chrániť. Jej úspechy môžeme pomenovať a jej nedostatky nemusíme skrývať. A môžeme tak urobiť oveľa sebavedomejšie ako všetci tí, ktorí sa nezávislých médií a justície alebo aj aktívnej občianskej spoločnosti možno boja.

Tieto slobody sme si vydobyli spoločne – a ja si prajem, aby sme tieto slobody aj spoločne využívali a napĺňali!

Prajem si tiež, aby v celej Európe dozneli sladké tóny populistov a namiesto toho sme sa nezdráhali nachádzať – hoci v kontroverzných debatách – správne politické riešenia!

A v neposlednom rade si prajem, aby sme nepodliehali nejasným strachom, ale aby sme spoznali hodnotu nášho slobodného systému a spoločne zastávali právny štát, demokraciu a jednotu v Európe!

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0