Noblesa Joachima Gaucka a premárnená šanca Andreja Kisku

Noblesa Joachima Gaucka a premárnená šanca Andreja Kisku

Bývalý nemecký prezident Joachim Gauck a prezident SR Andrej Kiska počas spomienkových osláv 30. výročia Sviečkovej manifestácie. FOTO: TASR – Marko Erd

O bojkote koncertu, ktorý bol dosť dobrý pre „nemeckého Havla“, ale nie pre slovenského prezidenta.

Andrej Kiska sa rozhodol nezúčastniť na slávnostnom koncerte pri príležitosti 30. výročia Sviečkovej manifestácie, ktorý organizovala Konferencia biskupov Slovenska. Medzi približne piatimi stovkami hostí by ho v hľadisku mohli totiž počúvať aj niektorí z troch pozvaných poslancov ĽS-NS. Zásadové gesto alebo póza?

O vhodnosti pozvania poslancov za ĽS-NS možno akiste diskutovať, no hystéria, ktorá zasiahla sociálne siete a internetové fóra, je trochu prehnaná.

Po prvé, KBS pozvala zástupcov všetkých parlamentných strán. Predvýber robilo „jeho veličenstvo občan“ vo voľbách.

Po druhé, pozvala ich do hľadiska, nie na tribúnu. Tam mal vystúpiť hlavne Andrej Kiska a Joachim Gauck. Slovami hovorcu KBS Martina Kramaru: „Pána prezidenta sme pozvali, aby hovoril. Poslancov sme pozvali, aby počúvali.“    

Po tretie, sekretár KBS Anton Ziolkovský na facebooku uviedol, že prezidentskej kancelárii to organizátori včas avizovali.

Výchovný koncert

Iste, prezident má právo nechcieť sa baviť s kotlebovcami a nepozývať ich na svoje podujatia či zúčastňovať sa na akciách, kde by s nimi musel aktívne diskutovať. No toto nebol ten prípad.

Kotlebovci tu mali byť výlučne poslucháčmi medzi mnohými pozvanými a prezident Kiska mohol rečnícku príležitosť využiť, aby predniesol mocný prejav proti komunizmu, fašizmu, nacizmu či iným totalitným ideológiám. Posolstvo také silné, že by možno predstaviteľov ĽS-NS zdvihlo zo stoličiek a donútilo ofučaných opustiť sálu.

Andrej Kiska z toho pre kotlebovcov mohol urobiť „výchovný koncert“. Lebo presne toto je spôsob, ako sa bojuje proti totalitarizmu:

Nie, že vy odmietnete chodiť na slávnostné spomienkové akcie, lebo by ste tam mohli zakopnúť o extrémistov. Naopak, prídete tam a extrémistov donútite k ústupu.

Pri iných príležitostiach tomu Andrej Kiska rozumel. Keď si ho kotlebovci pod vedením Milana Mazureka vlani v apríli chceli „počkať“ pred synagógou v Brezne, prezident im úplne zobral vietor z plachiet. Pristúpil k nim, pokojne sa s nimi dal do reči a rozumne im povedal, že rómska problematika potrebuje jednak riešenie v podobe poriadku a jednak v podobe vzdelania.

Zo strany prezidenta to bolo chlapské, priamočiare a vyrovnané gesto. Mimochodom, porušil vtedy svoju zásadu s kotlebovcami nekomunikovať a napriek tomu zo situácie vyšiel dobre.

Podobne sa prezident nevyhýba vystúpeniam v Národnej rade, len preto, že aj tam sedia poslanci ĽS-NS. Ostatne, práve vlani v lete v rámci svojej správy o stave republiky hovoril o hrozbe, ktorú predstavuje politický extrémizmus.

Psia hlava

Sviečková manifestácia bola hviezdnou chvíľou slovenského katolicizmu, keď sa tento postavil nielen za náboženské práva veriacich, ale za všeobecné občianske slobody. Čo sa však udialo v nedeľu?

Aj keď Andrej Kiska možno chcel vyslať nejaký zásadový signál, v skutočnosti jeho gesto posunulo celé výročie k veľmi nešťastným debatám o „Tisových pohrobkoch“ a „klérofašizme“. Aj mnohí rozumní ľudia pod vplyvom tejto atmosféry akoby za pozvaním poslancov ĽS-NS na koncert videli akúsi nekalú snahu KBS legitimizovať kotlebovcov. A nie číru protokolárnu zdvorilosť, prípadne politickú neobratnosť.

Prečo vlastne? Konferencia biskupov Slovenska pozvala aj poslancov ďalších parlamentných strán. Znamená to, že legitimizuje napríklad postoj SaS k potratom? Alebo v prípade politikov Smeru legitimizuje minulosť časti z nich, ktorí boli členmi prednovembrovej komunistickej strany? Veď Sviečková manifestácia bola práve proti komunistickému režimu.

Ak sa teda hovorí, že KBS mala lepšie zvážiť, koho každého pozve, prezident mohol lepšie zvážiť formu, akou vyjadrí svoj nesúhlas s niektorými pozvanými. Formu, ktorá by nejatrila rany vnútri najväčšej slovenskej cirkvi.

Učiteľ demokracie

Najväčšia škoda je, že rozhodnutie Andreja Kisku nezúčastniť sa na koncerte zatienilo prejav Joachima Gaucka, ktorý na podujatí bol. A aj vystúpil.  

Niekdajší evanjelický farár, antikomunistický východonemecký disident, dlhoročná hlava úradu dokumentujúceho zločiny komunizmu a napokon spolkový prezident v rokoch 2012 až 2017, je občas porovnávaný s osobnosťami ako Václav Havel, Nelson Mandela či Martin Luther King. Jeden z posledných svojho druhu.

Gauck sa okrem iného vyslovil vo svojom prejave na koncerte proti pokusom „zničiť demokraciu a oživiť starý model nacionalizmu“. Spomenul tiež želanie, „aby v celej Európe dozneli sladké tóny populistov“.

No najsilnejšia myšlienka jeho bratislavského prejavu bola iná. Týkala sa demokracie ako učiaceho sa a sebazdokonaľujúceho systému.

Podľa Gaucka demokracia síce nie je dokonalá, no má schopnosť sa učiť a najmä vôľu sa učiť. Jeho vlastnými slovami: „Je jediným systémom, ktorý svoje deficity a nedostatky nechce skrývať, ale riešiť. Či už vedeckými poznatkami, alebo – niekedy aj veľmi robustnou – výmenou názorov.

A ako povedal ďalej:

Mali by sme sa postaviť tejto výzve a liberálnu demokraciu chrániť. Jej úspechy môžeme pomenovať a jej nedostatky nemusíme skrývať. A môžeme tak urobiť oveľa sebavedomejšie ako všetci tí, ktorí sa nezávislých médií a justície alebo aj aktívnej občianskej spoločnosti možno boja.

Hoci Gauck je Nemec, jeho prejav bol zasadený do reálií súčasného Slovenska, poznačeného protestmi po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej:

Aj demokracia pozná bezmocnosť, často zapríčinenú nami samými, keď sa jednotlivec nezapája, veci nespoluvytvára, nejde voliť, necíti sa byť zodpovedný, hoci  ide o neho samého a o spoločnosť, v ktorej žije. Nikdy nesmieme zabudnúť,  že našu demokraciu neohrozujú len extrémisti, fanatici či ideológie. Takisto môže vädnúť a byť ničená aj občanmi, ak ju vo svojej krajine nenapĺňajú životom. Či a ako dobre funguje demokracia, to závisí vždy aj od každého jednotlivca. Tu v Bratislave ste to v uplynulých dňoch opäť zažili: keď tisíce ľudí vyjdú do ulíc a volajú ,Chceme slušné Slovensko´, tak toto volanie neostane nevypočuté...

Vedel Joachim Gauck, že tam budú poslanci ĽS-NS? Bolo mu to jedno? Vyjadril svoj nesúhlas diskrétne? Alebo sa ako príslušník generácie, ktorá sa musela vyrovnávať s dedičstvom dvoch totalitných režimov, taktne povzniesol nad naše vnútropolitické malichernosti?

Neviem. V každom prípade, kým internety diskutujú o údajnej legitimizácii ĽS-NS zo strany KBS, úplne zaniklo, že slovenskí katolícki biskupi vytvorili priestor nemeckému evanjelickému teológovi, aby predniesol svieži mobilizačný prejav o demokracii. A aby ho počuli naši politickí hodnostári naprieč straníckym spektrom.

Skutočným problémom nie je, kto každý na koncerte bol, ale kto každý z našej politickej scény chýbal, hoci by sa mu zišlo Gauckove slová si vypočuť.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo