Kľakám na kolená v tomto pôstnom týždni,
spovedám sa tomu, čo je miesto Pána.
Spovedám sa aj vám, drahí moji blížni.
Tu vyznáva hriechy duša rozorvaná.
⁎
Spovedám sa, že som hriešny v svojom bytí,
spovedám sa, že som dennodenne sýty...
Ty, Pane, ktorý nakŕmil si hladných
a s božím chlebom robil divy,
odpusť mi, prosím, že som sýty nad nich.
Buď môjmu blahu milostivý.
Spovedám sa: dostatok môj nemá medze.
Spovedám sa: nikdy nie som bez odedze...
Ty, Pane, ktorý vidíš všetkých nahých,
tých, ktorých zima neuživí,
odpusť mi, prosím, odev drahý.
Buď môjmu blahu milostivý.
Spovedám sa, vyznávam sa i z toho hriechu,
ďalšia moja vina: nad hlavou mám strechu...
Ty, Pane, ktorý v svete vidíš biedu,
aj bezdomovcov ich svet sivý,
prosím ťa, zbav ich toho vredu.
Buď môjmu blahu milostivý.
⁎
Kľačím na kolenách v tomto pôstnom týždni,
žobroním u Pána: ako k hriešnej žene
nakloň sa i ku mne, hriechy moje vyžni,
aj mne udeľ svoje spásne rozhrešenie.
Ján Motulko (1920 – 2013), básnik, redaktor, žurnalista a umelecký fotograf, prvú básnickú zbierku Blížence vydal v roku 1944. Nasledovala zbierka V mimózach vietor (1947). V 50. a 60. rokoch básnik publikovať nemohol, knižka Zobúdzanie popola vyšla až v roku 1970. Situácia sa opakovala – zbierku Fialové žalmy vydal Motulko až v roku 1992. Potom vydal ešte niekoľko zbierok.
Text príhodnej básne na Kvetnú nedeľu, ktorou vstupujeme do Veľkého týždňa, som vybral z vydania Ján Motulko: Havrania zima (Vydavateľstvo Nové mesto, Bratislava 1996, s použitím autorových fotografií graficky upravil Ladislav Vančo).