Za Olegom Pastierom

Za Olegom Pastierom

Foto: Michal Svítok/TASR

Nekrológ za zosnulým vydavateľom a básnikom Olegom Pastierom (1952 – 2018).

Oleg Pastier svojím životom a tvorbou zanechal za sebou obrovské kultúrne dielo. V časoch komunizmu sa angažoval v tvorbe samizdatových periodík a kníh. Okruh jeho priateľov pri tejto práci boli Jiří Olič, Ján Budaj, Ivan Hoffman, Jaro Štuller, Igor Kalný, Ján Langoš, Martin Šimečka, Martin Klein a chvíľami aj ja. V tomto prostredí vydávali od roku 1981 periodiká Kontakt, Fragment a Fragment K. Dohromady vyšlo 18 čísiel týchto periodík. Pokiaľ ide o knižnú tvorbu, ako samizdat vydali asi 200 kníh.

Po páde komunizmu Oleg, spolu s Karolom Chmelom a manželkou Ľudkou Pastierovou  pokračovali vo vydavateľskej práci. V rokoch 1990 až 2017 vydali 136 čísiel časopisu Fragment a v edícii F. R. & G. vyšlo po roku 1990 180 kníh. Vydal svojich 8 básnických zbierok, 2 prozaické diela a viacero publicistických diel.

Oleg dlhé roky viedol v Slovenskom rozhlase literárnu reláciu Rodinné striebro, rovnako relácie Avantgardy, Európska poviedka a ďalšie. Spolupracoval s časopismi Kultúrny život a Romboid. Ján Štrasser ho zahrnul do knihy „Osem vytrvalých“, kde sú rozhovory s ôsmimi významnými slovenskými vydavateľmi po roku 1989.

Samizdatový časopis Fragment je súčasťou českých a slovenských samizdatových periodík, ktoré sú na zozname UNESCO, ako Pamäť sveta.

Oleg Pastier je nositeľom Ceny Dominika Tatarku za rok 2012. V roku 2016 mu prezident Kiska udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Je nositeľom Ceny Václava Bendu, držiteľom vyznamenania Biela vrana a ďalších vyznamenaní.

Olegovou srdcovou záležitosťou bol časopis Fragment. Kvôli nemu chodil na výsluchy, s ním prečkal aj často nie ľahké ponovembrové časy. Zostaveniu každého čísla venoval najviac času a energie, aby každé číslo od prvého príspevku „Niekoľko viet“ až po posledný príspevok „Konečná nevystupovať“ držalo jednu líniu. Vo Fragmente sa stretli autori a autorky niekoľkých generácií, od debutantov po klasikov, ľudia všetkých konfesijných a politických zaradení. Pre Olega bola určujúca literárna hodnota textu. Ako som sa dozvedel, z úcty k Olegovej pamiatke, vydávanie časopisu Fragment sa končí. Značka Fragment patrí a vždy bude patriť len jemu.

Vo vydávaní knižnej edície bude manželka s podporou najbližšej rodiny pokračovať. Jednak že niektoré projekty sú už s jeho priateľmi dohodnuté a rozbehnuté, a aj preto, že existuje zhoda medzi Ľudmilou a Olegovými priateľmi, čo treba ešte vydať a urobiť.

Olegovu pamiatku chcú manželka, rodina a priatelia uchovať aj v spracovaní a zverejnení samizdatového archívu.

To, čo som tu len stručne popísal, ukazuje, že Oleg Pastier je trvalo zapísaný v dejinách slovenskej literatúry a kultúry. Napriek tomu cítim potrebu ísť trochu ďalej.

Dominik Tatarka nám v časoch komunizmu rozprával príbeh, ako sa stal na začiatku 50. rokov tlačovým tajomníkom vtedajšieho povereníka spravodlivosti. Mal mu pripraviť prvý prejav, ktorý bol o Sovietskom zväze. Keď ho mal napísaný, prišiel s ním do Justičného paláca. Súdruh povereník nechal vyprázdniť krídlo, kde sídlil, a v prítomnosti Dominika čítal nahlas prejav. Dominik mu pritom pomáhal: tu treba zvýšiť hlas, tu treba dať odmlku a podobne. Odrazu súdruh prečítal vetu: „Já si myslím“! Nato prestal čítať a meravo hľadel na Dominika. A Tatarka nám povedal: „Keď zmeravel on, zmeravel som aj ja.“ A potom Dominik pokračoval: „Já si myslím. To je základná modlitba človeka. Pane Bože, já si myslím. Možno sa mýlim, ale myslím si. Tu, kde začína byť človek človekom, hrozí pre komunistu smrteľné nebezpečenstvo. Myslím si, ale čo keď si zajtra bude všemocná strana myslieť niečo iné?!“ A Dominik zakončil: „Vedel som, že sa musím rozhodnúť.“

Oleg, celý svoj život si svojou tvorbou a vydavateľskou činnosťou oslobodzoval ľudí, dával si im možnosť, aby písali, čítali a hovorili to, čo si myslia. V časoch znormalizovaného myslenia, sebakritík a pretvárok si sa spolu s priateľmi vzoprel a boli ste ostrovčekmi a poslami slobody. Boli ste biblickými desiatimi spravodlivými, ktorí pomáhali brániť kontinuitu slobodnej literárnej i publicistickej tvorby. Vďaka vám ľudia na Slovensku mohli poznať svetových, českých i slovenských autorov. Vy ste pomáhali ľuďom ako Kadlečík, Tatarka, Hrúz, Šimečka, Kusý, Jablonický, Ponická a ďalší, aby nestratili nádej a odozvu na svoju tvorbu. Ty a tvoji priatelia ste umožňovali ľuďom, aby mohli zrieť, aby sa v tom Tatarkovskom duchu mohli modliť. Keby nie iné, toto vás už navždy robí súčasťou, nielen stredoeurópskej kultúry, ale tej Obce Božej sv. Augustína, kde dobro, pravda a krása budú nakoniec rozhodovať o zavŕšení dejín.

Oleg, ale keď myslím na tomto mieste rozlúčky na Teba, žiada sa mi povedať ešte niečo. Tá choroba prišla ako blesk z neba. Dlho si bojoval a trápil sa. Nakoniec si musel zostať už len na lôžku. Ľudka mi teraz, po tvojej smrti poslala list:

Ferko, Olinko mal na stolíku posvätený obraz Panny Márie Fatimskej, pátričky a Bibliu, v ktorej sú dve záložky.

Prvá záložka je začiatok evanjelia podľa Jána:

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. / Ono bolo na počiatku u Boha. / Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. / V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. / A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.

„To Slovo bolo u Boha, v tom slove bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali.“ Aké úžasné poslanie a zodpovednosť je u tých, ktorí pracujú so slovom a ako sa pri tomto povolaní dotýkajú Transcendentna! Aký smútok ide zo slov, že človek sa mení na tmu, ktorá to slovo neprijíma. Aká podobnosť je tu s tým, čo v jednej chvíli pocítil Dominik Tatarka, keď vedel, že sa musí v svojom umeleckom živote rozhodnúť a čomu si Ty celý život tak oddane slúžil. Oleg, slúžil si svetlu, ktoré svietilo v tmách.

Druhé miesto, ktoré si si označil, je z prvého listu apoštola Petra a ja z neho zacitujem len časť:

„Nech je zvelebený Boh a Otec Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, / pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa uchováva pre vás v nebi. / Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. / Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky.

O týždeň budú sviatky Veľkej noci. Ich posolstvo, že Ježiš Kristus zomrel a vstal z mŕtvych je východiskom textu citovaného Petrovho listu. Veľkonočné tajomstvo dáva zmysel a nádej životu každého človeka, ľudstva i zápasu v dejinách. Premýšľaniu o týchto témach sa nikto z nás nevie vyhnúť a aj pre Teba, Oleg, boli isto súčasťou, vierou a potechou tvojich dní. Veľkonočné posolstvo, ako nás naň upozorňuje aj záložka v Olegovej Biblii, nech nás všetkých naplní v týchto chvíľach smútku nádejou i pokojom, že náš život nie je dielom slepej náhody a že raz sa všetci tam hore isto stretneme. A dovtedy my budeme na teba myslieť i modliť sa za teba a ty musíš Ľudke, celej tvojej rodine i nám priateľom a spolubojovníkom zhora pomáhať!

Oleg, Svetlo večné nech Ti svieti, odpočívaj v pokoji!

Odznelo na rozlúčke v bratislavskom krematóriu 23. marca 2018.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo