Bedári 21. storočia

Bedári 21. storočia

Protestné zhromaždenie za slušné Slovensko 16. marca 2018 na Námestí SNP v Bratislave. FOTO: TASR – Martin Baumann

Snaženie „za slušné Slovensko“ uspeje len, ak doň zakalkulujeme realitu ľudskej hriešnosti.

Možno ste to v nejakej podobe už zažili tiež. Príde k vám majster urobiť čosi do domácnosti. Dáte sa do reči a dôjde aj na politiku.

Remeselník začne nadávať na vládu a korupciu, ktorá nás obklopuje. Na únos štátu a systém „náš človek“.

Spomenie miliónové podvody s DPH. Ako ich orgány činné v trestnom konaní zametajú pod koberec s tým, že „skutok sa nestal“.

Spokojne prikyvujete, lebo ste narazili na spriaznenú dušu, čo veci vidí podobne ako vy. Ako čas ubieha, majster má prácu u vás hotovú. Keď dôjde na účtovanie, spýta sa: „S bločkom alebo bez bločku?“

„Oni“ sú len „my“ s väčšími možnosťami padnúť

Žijeme v zastupiteľskej demokracii a je otázne, do akej miery sa pri demonštrantoch na námestiach na jednej strane a vláde na strane druhej dá hovoriť ako o „my verzus oni“. Možno sú tí tam hore len „my“ s väčšími možnosťami obohacovať sa, keď majú pocit, že sa nikto nepozerá.

Pre úspešné vyústenie súčasných protestov je táto otázka zásadná. Iste, je rozdiel medzi ušetrením pár eur bežným občanom na nezaplatenej DPH z nejakej remeselníckej práce a systematickou mnohomiliónovou politickou korupciou. Aj keď skôr rozdiel kvantitatívny ako kvalitatívny.

No široká verejnosť by nemala podľahnúť perspektíve, že stačí „zlých“ tam hore nahradiť akýmisi neskazenými „dobrými“, či presnejšie „slušnými“, a všetko zrazu pôjde dokonale čisto až do konca vekov. Zvlášť ak sklon obchádzať pravidlá je rozšírený v celej spoločnosti. Inak sa môže dostaviť ďalšie sklamanie.

Práve konzervatívci a osobitne kresťania by do týchto protestov mohli prispieť svojou realistickou antropológiou, teda predstavou o tom, čo je človek. Mohlo by to zvýšiť pravdepodobnosť, že Slovensko na konci dňa bude skutočne lepším miestom pre život a potenciál námestí nevyšumí do prázdna.

Hriech a vykúpenie

Iniciatíva za protestmi nesie názov „Za slušné Slovensko“. Slovíčko „slušnosť“ je dobré slovo. Môže slúžiť ako najmenší spoločný menovateľ pre ľudí s rôznymi postojmi či svetonázormi, ktorých spája túžba po poctivejšej správe vecí verejných.

Na druhej strane, kresťan by mohol vŕtať hlbšie. Biblická perspektíva nekladie dôraz ani tak na „slušnosť“ či „neslušnosť“, ale na hriešnosť jednotlivca a možnosti jeho vykúpenia.

Každý človek má v sebe potenciál pre dobré, ba nezištné skutky. No má v sebe tiež veľký potenciál k deštruktívnosti a zlu.  

Experimenty sociálnych psychológov ako Stanley Milgram či Philip Zimbardo v 20. storočí ukázali, že prakticky hociktorý človek môže byť za určitých okolností zvedený k zverskému správaniu. K pokore človeka by malo patriť realisticky si uvedomovať vlastnú náchylnosť podliehať pokušeniu na zlé.

Čo z toho vyplýva pre súčasnú situáciu na Slovensku? Že rekonštrukcia vlády a v konečnom dôsledku ani predčasné voľby s prípadným nástupom opozície k moci automaticky nemusia viesť ku kvalitatívne čistejšej a lepšej správe vecí verejných.

Iste, netreba podceňovať dlhodobé dosahy trebárs i marginálnych zlepšení. Inak povedané, hoci aj Dzurindove vlády mali svoje kauzy, ktoré ostatne prispeli k nástupu Roberta Fica, oproti predchádzajúcim Mečiarovým vládam priniesli predsa len posun k lepšiemu. Podobne je dobrá šanca, že vláda pod vedením SaS, OĽaNO a KDH by bola posunom k o niečo čistejšej politike, aj keď by nepochybne mala svoje vlastné problémy.

No ak chceme skutočne kvalitatívnu zmenu, nielen kvantitatívnu, musíme hľadieť za perspektívu možností, ktoré ponúkajú námestia a masová politická revolúcia. Presnejšie, mali by sme sa ponoriť do seba a spraviť inventarizáciu aj vo svojich vlastných životoch.

Kde sa možno ja sám v malom dopúšťam vecí, ktoré vo veľkom vyčítam vládnym politikom? Nie sú ospravedlnenia, ktoré si pred sebou dávam – napríklad, že iní robia horšie a viac – len racionalizáciami?

Revolúcie menia vlády, no obrátené srdcia jednotlivcov v konečnom dôsledku menia spoločnosť. Žitý príklad takéhoto jednotlivca môže byť sviecou pre ostatných. Viac takých jednotlivcov už je „soľou zeme“. Kritické množstvo je „veľkým prebudením“.  

Vyškriabať sa z existenčného bedárstva

Vyššie načrtnutá otázka sa dá uchopiť aj prostredníctvom umenia. V posledných týždňoch si opäť púšťam pesničky z muzikálovej filmovej adaptácie slávneho románu Victora Huga Bedári.

Keď som pred piatimi rokmi videl ten film v kine, bol som nadšený. Zdalo sa mi totiž, že na mnohých úrovniach príbeh z Francúzska z prvej tretiny 19. storočia pripomína Slovensko na začiatku 21. storočia.

Victor Hugo bol výrečný antiklerikál, no ako umelec dobre rozumel, že ľudská bieda má existenciálnu príčinu. A aj napriek sympatiám voči revolucionárom z roku 1832 sa Júnové parížske povstanie, opísané v románe Bedári, skončilo fiaskom. Ako ostatne mnohé revolty, ktoré zažilo Francúzsko v 19. storočí.

Naopak, cesta osobného obrátenia bývalého trestanca Jeana Valjaena v dôsledku jeho stretnutia s milosťou skrze biskupa Myriela sa ukázala ako schodná. Aj v protiklade k neľútostnému legalizmu inšpektora Javerta.

Nech to krátkodobo na námestiach dopadne akokoľvek, dlhodobá cesta ku kvalitatívne lepšiemu Slovensku nevedie cez masy, ale cez srdcia jednotlivcov.  



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo