TÉMA: Mimovládka vo filme zaretušovala Ježiša. Pre neutralitu

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v spolupráci s režisérom Marcelom Pázmanom nakrútila dokumentárny film, ktorý zachytáva príbehy migrantov žijúcich na Slovensku. Film má okrem iného pomôcť odstrániť stereotypy a mýty voči migrantom a intoleranciu. Voči obrazu Ježiša sa však IOM nezachovala práve tolerantne.

Ako jeden z protagonistov vystupuje vo filme Aj my sme tu doma doktor Nizar Najar, ktorý na Slovensku žije už viac ako 20 rokov a momentálne pôsobí ako neurológ v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Doktor Najar v dokumente (film si môžete pozrieť tu alebo na videu nižšie) hovorí o svojom príchode z Izraela na Slovensko, živote u nás, rodine a práci. Autori filmu popri jeho výpovediach zachytili v pozadí aj obraz Božieho milosrdenstva. Ide o kulisu, ktorá prirodzene dopĺňa scénu a rozprávanie doktora Najara a prezrádza aj to, čo nebolo priamo vypovedané. Napriek tomu, že ide o dokumentárny film, IOM mala na Ježišovo vystupovanie iný názor a rozhodla sa dať ho zaretušovať (scéna s obrazom od 6:30).

Nebol neutrálny

"Keďže témou filmu nie je náboženstvo, chceli sme sa vyhnúť možnej nesprávnej interpretácii obrazu ako propagácie kresťanstva zo strany IOM ako jedného z tvorcov filmu.“
Zuzana Vatráľová

Zdieľať

„Náboženský motív na obraze je zaretušovaný preto, že IOM je prísne apolitická a nábožensky neutrálna organizácia. Keďže témou filmu nie je náboženstvo, chceli sme sa vyhnúť možnej nesprávnej interpretácii obrazu ako propagácie kresťanstva zo strany IOM ako jedného z tvorcov filmu,“ povedala pre Postoy.sk šéfka slovenského úradu IOM Zuzana Vatráľová. To či retušovaním obrazu organizácia nepozmenila realitu, keďže obraz bol prirodzenou súčasťou priestoru, kde film vznikal, Vatráľová odmieta. „Obraz na stene zostal, pre tému filmu a výpoveď respondenta je však úplne irelevantný. Ide o dokumentárny film, ktorým približujeme život cudzincov na Slovensku, nie o spravodajsky či publicistický príspevok,“ uviedla. O názor sme požiadali aj doktora Najara, na otázky neodpovedal. Podľa IOM však k filmu nemal žiadne výhrady.

Robili to komunisti

Režisérka Zuzana Piussi retušovanie v dokumentárnej tvorbe rázne odmieta. „V dokumentoch sa nemá retušovať a ešte obraz Krista, veď to robili komunisti. Je to divné,“ uviedla pre náš portál. Opakovane sme oslovili aj režiséra filmu Marcela Pazmána, na otázky však neodpovedal. Z komunikácie s IOM však vyplýva, že ich dostal. S IOM Pazmán spolupracoval už aj v minulosti.

Na výrobe filmu sa podieľal aj režisér Marek Šulík, ktorý film strihal. „Požiadavka rozmazať obraz prišla od zadávateľa IOM. Zdala sa neopodstatnená mne aj režisérovi. Ja som niekomu z IOM vysvetľoval, že to nie je propagácia náboženstva, ale súčasť alebo charakteristika hodnotového sveta respondenta. Konečné rozhodnutie urobili objednávatelia,“ priblížil. Dodal, že vo svojom filme by s takým niečím nesúhlasil.

„V dokumentoch sa nemá retušovať a ešte obraz Krista, veď to robili komunisti. Je to divné.“
Zuzana Piussi

Zdieľať

IOM film nakrútila s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu. Ten na jeho výrobu vyčlenil 9 900 eur. Ako vysvetlil jeho šéf Martin Šmatlák, fond s prijímateľmi finančných prostriedkov uzatvára zmluvy o poskytnutí dotácie, no vo vzťahu k prijímateľom a k podporeným projektom nevystupuje ako koproducent a nezodpovedá za konečnú obsahovú podobu podporeného diela. „Túto zodpovednosť má v plnej miere výrobca príslušného diela,“ uviedol Šmatlák. Podľa jeho osobného názoru je však v scéne s obrazom dominantná výpoveď doktora Najara a obraz nebol dôležitým významovým prvokom.

Náboženské symboly ťahajú za kratší koniec

Na výskyt náboženských symbolov sú za posledné roky citlivé mimovládne organizácie, vlády, ale aj zamestnávatelia. Zrejme posledný prípad, ktorý sa bezprostredne týkal Slovenska, bolo rozhodnutie Národnej banky Slovenska. Tá ustúpila požiadavkám Európskej komisie a niektorých členských krajín EÚ k návrhu pamätnej dvojeurovej mince Príchod misie Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Vierozvestcov obrala o svätožiaru a kríže na páliu. Dôvodom na tento zásah malo byť rovnako rešpektovanie náboženskej neutrality. Pod tlakom verejnosti sa však napokon NBS vrátila k pôvodnému návrhu a schválila konečnú podobu mince aj s náboženskými symbolmi.

V zahraničí podobné prípady musia riešiť dokonca súdy. Za posledné roky diskusiu zrejme najviac rozprúdilo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2009, podľa ktorého prítomnosť krížov v triedach verejných talianskych škôl porušovala práva rodičov vychovávať svoje deti podľa ich presvedčenia, ale aj práva detí na slobodu vyznania. O dva roky neskôr však sudcovia toho istého súdu v pomere 15:2 uznali, že napokon nedošlo k porušeniu práva sťažovateľky Solie Lautsi na vzdelanie jej detí. Podľa súdu v Európe neexistuje konsenzus o prítomnosti náboženského symbolu v štátnej škole, preto je nutné rešpektovať vnútroštátnu úpravu v každom jednom štáte. Známe sú aj prípady britskej letušky a zdravotnej sestry, ktoré pre krížik na krku prišli o prácu.

Film Aj my sme tu doma (21 min).

Vatráľová: Rešpektujeme všetky náboženstvá

Šéfka IOM Zuzana Vatráľová vysvetľuje, prečo sa vo filme rozhodli zaretušovať obraz Božieho Milosrdenstva.

Nepozmenili ste zaretušovaním obrazu Božieho milosrdenstva realitu? Tento obraz tam bol ako prirodzená súčasť kancelárie/domova pána doktora, nebol to nejako násilne prezentovaný náboženský symbol.

Zdieľať

Podľa nás sme realitu nepozmenili, obraz na stene zostal, pre tému filmu a výpoveď respondenta je však úplne irelevantný. Ide o dokumentárny film, ktorým približujeme život cudzincov na Slovensku, nie o spravodajský či publicistický príspevok.

Ak z Vášho pohľadu obraz mohol byť vnímaný ako propagácia kresťanstva, ako by ste postupovali, keby ste vo filme ako respondenta mali katolíckeho kňaza s kolárikom, muža s jarmulkou, ženu v burke alebo niekoho s krížikom na krku. Mohli by vlastne vystupovať vo vašich filmoch, keď sa na to pozeráme vašou optikou náboženskej neutrality?

Ak by sme mali vo filme predstaviteľa ktorejkoľvek cirkvi, mali by sme na to dôvod, buď by sa téma filmu týkala náboženstva, alebo by výpoveď takéhoto predstaviteľa súvisela s témou alebo respondentom vo filme. V takom prípade by sme, samozrejme, náboženské symboly ponechali. Náboženská neutralita neznamená vyhýbanie sa náboženským symbolom, IOM ako organizácia rešpektuje všetky náboženstvá a najmä rešpektujeme voľbu migrantov, ktorému náboženstvu dávajú prednosť. Práve s ohľadom na rešpekt voči individuálnej voľbe migranta sa ako organizácia neprikláňame k žiadnemu náboženstvu či viere, čo však, ako som už uviedla, neznamená, že by sme ich ignorovali.

Rovnako postupujete pri zverejňovaní všetkých fotografií a videí či filmov IOM na Slovensku aj medzinárodne? 

Náboženská citlivosť je jednou zo základných etických zásad IOM a platí pre všetky naše úrady vo svete. Individuálne prejavy príslušnosti k náboženstvu (krížik na krku, jarmulka a pod.) žiadnym spôsobom neriešime, ani nevyberáme respondentov do filmov podľa toho, aké prejavy viery či náboženstva sú z ich výzoru zjavné. Situácia s obrazom na stene je pre nás iná v tom, že z kontextu nie je jasné, či ide o súkromné prostredie pána doktora, preto by to podľa nášho názoru mohlo byť vnímane ako postoj IOM, nie ako osobný prejav viery pána doktora.

Neprekážalo doktorovi Najarovi, že obraz bol zaretušovaný? 

Pán doktor finálnu verziu filmu videl a nemal k nej žiadne pripomienky.

Lukáš Melicher

Foto: youtube.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo