KULTUREVUE: Slovenskí saleziáni vydávajú knihu rozhovorov s kardinálom Bergogliom

Obraz skromného kňaza, nadšeného učiteľa a bystrého kardinála. Aj to sľubuje odhaliť pripravovaná kniha Pápež František – rozhovory s Jorgem Bergogliom.

Začiatkom júna ju na slovenský knižný trh prinesie saleziánske vydavateľstvo Don Bosco. Kniha je tvorená rozhovormi s kardinálom Bergogliom, ako ich v priebehu dvoch rokov viedli novinári Sergio Rubin a Francesca Ambrogettiová. Obsah sľubuje priblížiť jeho život - mladosť a dospievanie, kardinál v nej spomína na rozhodnutie stať sa kňazom či na boj s chorobou, skrz ktorú stál na prahu medzi životom a smrťou. Skromne hovorí aj o svojej hriešnosti, vyjadruje sa k témam ako úbytok kňazov, potraty a antikoncepcia, celibát, finančná kríza, rozpráva o práci Cirkvi vo svojej krajine a vo svete, no aj o jej problémoch a omyloch.

Podľa slov hovorcu slovenskej saleziánskej provincie Petra Nováka: "Prostredníctvom pápežových vlastných slov spoznávame premýšľavého, inteligentného a vtipného človeka, ktorého slová a skutky odrážajú jeho hlboko zakorenenú pokoru. Kniha končí vlastnoručnými úvahami a reflexiami pápeža Františka, ktoré sú plné múdrosti a inšpirácie."

"Prostredníctvom pápežových vlastných slov spoznávame premýšľavého, inteligentného a vtipného človeka, ktorého slová a skutky odrážajú jeho hlboko zakorenenú pokoru."
Peter Novák

Zdieľať

„Hneď po zvolení Svätého Otca Františka sme získali exkluzívne práva na vydanie knihy s názvom Pápež František. Sme veľmi radi, že slovenskému čitateľovi môžeme priblížiť život nášho Svätého Otca,“ hovorí riaditeľ vydavateľstva Ján Miško. Po vydaní rozhovorov Petra Seewalda s Benediktom XVI. Svetlo sveta  je to od tohto vydavateľstva druhá kniha podobného charakteru. Vydanie sprevádza aj technická novinka - bude to pravdepodobne prvá kniha od slovenského katolíckeho vydavateľstva, ktorá bude vydaná aj v elektronickej podobe. 

Sergio Rubin a Francesca Ambrogettiová sú rešpektovanými novinármi. Rubin pochádza zo Santa Fe v Argentíne, je editorom náboženskej rubriky v najväčších argentínskych novinách Clarín. Spravodajsky pokrýval viacero ciest Jána Pavla II., jeho pohreb, či zvolenie Benedikta XVI., robil interview s mnohými osobnosťami, okrem iných aj s Matkou Terezou. Francesca Ambrogettiová pochádza z Ríma, je novinárkou a sociálnou psychologičkou. V roku 1982 predsedala Asociácii pre zahraničnú tlač v Argentíne a v rokoch 2000-2003 Asociácii pre zahraničných prispievateľov. V súčasnosti vyučuje žurnalistiku a spolupracuje s medzinárodnými médiami, ako napr. Rádiom Vatikán. 

Ich spoločná kniha rozhovorov s kardinálom Bergogliom vznikla hlavne kvôli zvýšenému záujmu o jeho osobu po konkláve v roku 2005, keď sa o ňom písalo ako o významnom kandidátovi na pápeža. Bergoglio po počiatočnom zdráhaní k rozhovorom privolil a kniha vyšla pod názvom Jezuita v roku 2010, teda ešte v čase jeho pôsobenia vo funkcii arcibiskupa Buenos Aires. Dnes tak aj vďaka nej máme možnosť bližšie sa oboznámiť so životným príbehom a myšlienkami nového pápeža.

Lukáš Obšitník

Prečítajte si aj niekoľko úryvkov z pripravovanej knihy (zdroj: vydavateľstvo Don Bosco):

Pápež František – rozhovory s Jorgem Bergogliom

Ako by ste sa predstavili skupine ľudí, ktorí vás nepoznajú?
Som Jorge Bergoglio, kňaz. A som rád, že som kňazom.

Akým spôsobom sa najradšej dozvedáte správy?
Čítaním novín. Rádio si zapínam, keď chcem počúvať vážnu hudbu.

Často cestujete metrom. Je to váš obľúbený dopravný prostriedok?
Vyberám si ho skoro vždy pre rýchlosť, ale viacej sa mi páči autobus, lebo vidím na ulicu.

Mali ste priateľku?
Áno. Patrila do našej partie kamarátov, s ktorými sme chodievali tancovať.

Prečo ste sa rozišli?
Objavil som svoje duchovné povolanie.

Máte nejaké záľuby?
V mladosti som zbieral známky. Teraz najradšej čítam a počúvam hudbu.

Koľkými jazykmi hovoríte?
Bľabocem po taliansky (v skutočnosti sme zistili, že taliančinu ovláda dokonale). Čo sa týka ostatných jazykov, pre nedostatok praxe by bolo správnejšie povedať: "koľkými jazykmi som hovoril“. Francúzštinu som ovládal zbežne a poradil som si aj s nemčinou. Najťažšia bola vždy pre mňa angličtina, najmä jej fonetika, lebo nemám dobrý sluch. No a samozrejme, rozumiem piemontskému nárečiu, počúval som ho od detstva.

Koľko hodín denne spávate?
Závisí od situácie, ale zvyčajne asi päť hodín. Chodím spať skoro a prebúdzam sa bez budíka o štvrtej ráno. No a ešte si 40 minút zdriemnem poobede.

"Raz mi jeden veľmi múdry kňaz povedal, že sme v celkom opačnej situácii, než o akej sa hovorí v podobenstve o pastierovi, ktorý mal 99 oviec v ovčinci a šiel za tou, čo sa stratila. My máme jednu ovcu v ovčinci a 99 stratených, za ktorými nejdeme."

Zdieľať

Čo je podľa vás najväčšia cnosť?
Nuž, čnosť lásky, uvoľniť miesto druhým, a to skrze tichosť. Tichosť ma tak zvádza! Stále prosím Boha o to, aby mi dal tiché srdce.

A najhorší hriech?
Ak za najväčšiu čnosť považujem lásku, logicky by som mal povedať, že najväčším hriechom je nenávisť, ale mne sa najviac protiví pýcha, "namyslenosť". Keď sa mi niekedy stalo, že "som mal o sebe vysokú mienku", vo vnútri sa ma zmocnil pocit veľkej hanby a poprosil som Boha o odpustenie, lebo nik nie je zbavený možnosti upadnúť do pýchy.

Mimochodom, ako ste sa cítili, keď ste počuli opakovať vaše meno v Sixtínskej kaplnke pri spočítavaní hlasov počas voľby nástupcu Jána Pavla II.?
(Bergoglio zvážnel a vyzeral trochu napätý. Napokon sa usmial a povedal:) Na začiatku konkláve sme my, kardináli, prisahali, že zachováme tajomstvo; nesmieme hovoriť o tom, čo sa tam deje.

Tak nám aspoň povedzte, aké ste mali pocity, keď ste uvideli svoje meno medzi hlavnými kandidátmi na pápeža ...
Ostych, hanbu. Myslel som, že novinári sa zbláznili...

Robí, podľa Vás, Cirkev svoju prácu dobre?
Budem hovoriť o Cirkvi v Argentíne, lebo tú poznám najlepšie. Pastoračné smernice pre novú evanjelizáciu, ktoré sme my, biskupi šírili v roku 1990, sa začínali podčiarknutím dôležitosti "srdečného prijatia". My, duchovní, môžeme upadnúť do pokušenia byť správcami, a nie pastiermi. To v praxi znamená, že keď človek príde na faru požiadať o sviatosť alebo o čokoľvek iné, už ho nevybavuje kňaz, ale farská sekretárka a tá je niekedy ako harpya. V jednej diecéze mali sekretárku, ktorú všetci farníci prezývali Tarantula. Problém je v tom, že takéto typy ľudí desia tých, ktorí nepatria len tomu kňazovi a tej farnosti, ale patria Cirkvi a Ježišovi. Nesmieme zabúdať, že pre mnohých ľudí je farnosť neďaleko ich domu "vstupnou bránou" do katolíckej viery. Natoľko je dôležitá.

"Úprimne verím, že hlavným rozhodnutím Cirkvi v súčasnosti nie je zjednodušiť alebo odstrániť nariadenia, ani uľahčiť to alebo ono, ale vykročiť za ľuďmi, poznať ich podľa mena."

Zdieľať

Na rozdiel od väčšiny evanjelických spoločenstiev, kde vládne srdečnosť, priateľskosť a ľudí tam oslovujú menom ... A kde vôbec nečakajú, kým ľudia prídu, ale idú za nimi.
Je nevyhnutné, aby sme my, katolíci, tak duchovní ako aj laici, vykročili v ústrety ľuďom. Raz mi jeden veľmi múdry kňaz povedal, že sme v celkom opačnej situácii, než o akej sa hovorí v podobenstve o pastierovi, ktorý mal deväťdesiatdeväť oviec v ovčinci a šiel za tou, čo sa stratila. My máme jednu ovcu v ovčinci a deväťdesiatdeväť stratených, za ktorými nejdeme. Úprimne verím, že hlavným rozhodnutím Cirkvi v súčasnosti nie je zjednodušiť alebo odstrániť nariadenia, ani uľahčiť to alebo ono, ale vykročiť za ľuďmi, poznať ich podľa mena. No nielen preto, že je to jej poslanie, ísť a ohlasovať Evanjelium, ale preto, že ak to nerobí, škodí si.

Ako to?
Cirkvi, ktorá sa obmedzí len na vykonávanie farskej práce a žije uzavretá vo svojom spoločenstve, sa stane to isté, čo zavretému človeku: upadne na tele aj na duchu. Alebo stuchne ako uzamknutá miestnosť, kde sa šíri pleseň a vlhkosť. Do seba zahľadenú Cirkev postihne to isté, čo do seba zahľadenú osobu: stane sa paranoickou, autistickou. Je pravda, že ak človek vyjde na ulicu, môže sa mu prihodiť to isté, čo každému inému: nehoda. Ale tisíckrát radšej budem mať Cirkev zranenú, než chorú. Inými slovami, som presvedčený, že Cirkev, ktorá sa obmedzí len na funkciu správcu, na opatrovanie svojho stádočka, napokon ochorie. Pastier, ktorý sa zatvára, nie je skutočným pastierom oviec, ale skôr sa ponáša na "strihača", ktorý sa po celý čas zabáva s ich kučeravou vlnou, namiesto toho, aby šiel pohľadať ďalšie ovce.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo