O cemente (Jozef Mihalkovič)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
O cemente (Jozef Mihalkovič)

Foto: TASR/Tomáš Halász

Báseň na nedeľu – Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Jozef Mihalkovič
O cemente

Úderom lampy dej sa počne v tele.
Cítime v taške ležať vlastný chlieb.
Nakloníme sa k decku do postele.
Pustíme kľučku a vykročíme vpred.

A ideme a kabát dáme dolu.
Zjavia sa montérky a obloha a prach.
Ach, matka v detstve usádzala nás k stolu,
vykúzľovala cesnak a kotúľala hrach.

Vie miešať kameň s hlinou, ako treba,
treba zísť, dolu skríknuť z prvohôr;
vie silno postáť, túži miesiť chleba,
hrúžiť si ruky túži ľudský tvor.

Preosiali zem, chytili ju, v dlaniach zapálili,
explozívnu, uletujúcu, jamám odňatú;
tlela a sami vzbĺkli, keď prepukli v nich sily,
mučia ju, ruky si múčia, vyhmatávajúc podstatu.

Len doma dlho privoniavajú k stenám, tíšia ženy
a dojedajúc polievku, sa spotili.
Vonku sa pohyboval vzduch, v platinovej vode vylúžený.
Sediaci muži v sebe cement krotili.

Jozef Mihalkovič (1935), básnik, prekladateľ a redaktor, mi je blízky realitou každodenného života, ako ju zobrazuje vo svojich veršoch. „Vstúpiť do sveta Mihalkovičovej poézie znamená vstúpiť do univerza holých vecí...“ píše Jozef Felix v doslove k výberu z jeho poézie Albá (slovenský spisovateľ, Bratislava 1972, edícia Knižnica Slovenského spisovateľa, redigoval Vincent Šabík).

Z tohto vydania som vybral aj báseň O cemente. O Mihalkovičovi je známe, že v novších vydaniach vylepšoval texty svojich básní. Odchýlky oproti textu tejto básne z jeho debutu Ľútosť (1962) sú aj tu.
 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo