Ako deťom vysvetliť, čo sa to v našej krajine deje?

Ako deťom vysvetliť, čo sa to v našej krajine deje?

Rodičia vysvetľujú svojim deťom, čo sa to za posledné týždne u nás udialo.

Na Slovensku bol spolu so svojou snúbenicou zastrelený novinár, ktorý odhaľoval napojenie mafie na najvyššie politické kruhy. Následne sa spustila vlna nevôle obyvateľov Slovenska, v mestách sa konala séria masových protestov, tento piatok sa koná ďalší. Sú rodičia, ktorí na námestia berú aj svoje deti. Na uliciach, v kaviarňach, v televízii sa dnes debatuje o tom, čo bude so Slovenskom ďalej. 

Rodičom i odborníkovi na výchovu sme preto položili otázku, či vôbec a ak áno, akým spôsobom hovoriť so svojimi deťmi o udalostiach posledných dní. 

Terézia Rončáková, vysokoškolská pedagogička, mama troch detí od 2 do 8 rokov

Ja deti zámerne politicky indoktrinujem. Keď niečo začujú v rádiu, vypytujú sa. Zaujímala ich napríklad vojna na Ukrajine, tak vedia, že tam ruský prezident ukradol kus územia, lebo bolo kedysi ruské, a on ho chce naspäť.

Keď vznikala koalícia, vedeli, že šéf Siete sa pridal k zlodejom, a preto už Sieť nepodporujeme.

Rada im rozprávam aj o komunizme, aby mali jasno. V súvislosti so súčasnou situáciou mám silnú asociáciu s Novembrom ´89, keď som mala deväť rokov, chodila som s tatkom na námestie, nosila som trikolóru a celé ma to fascinovalo.

Naši starší synovia majú síce ešte len šesť a osem, ale v piatok 9. 3. sme ich vzali na demonštráciu. V Ružomberku trvala hodinu a nebavilo ich to, ale na záver si starší Ondrej aspoň zaspieval hymnu a videl, že sa využíva aj mimo hudobnej výchovy v škole.

No a keď sme potom doma pri večeri hrali „hádaj, na čo myslím“ a ja som si myslela Jána Kuciaka, uhádol to na dve otázky. „Je z našej rodiny?“ „Nie.“ „Je mŕtvy?“ „Áno.“ „Tak je to ten Ján.“

Deťom síce treba strašne zjednodušovať, rozdeľovať iba na dobrých a zlých, prekladať do zrozumiteľných pojmov ako zlodeji, vrahovia, klamári, podvodníci atď., ale za námahu to stojí.

Albert Otruba, podnikateľ, otec dvoch detí, 10 a 13 rokov

Ja by som otázku nezužoval na súčasnú situáciu. Treba sa vo všeobecnosti baviť s deťmi o politike? Pochádzam z antikomunistickej rodiny, o politike sme mali v rodine jasno, komunisti boli zlí, tí ostatní dobrí. Prišiel November 1989, s bratmi sme sa úplne samozrejme zúčastnili na manifestáciách, rovnako aj rodičia. Boli to pre mňa, čerstvého absolventa vysokej školy, neuveriteľné okamihy.

Komunisti odišli, prišiel Mečiar. Potom rozdelil celý štátny majetok kamošom, prišiel únos, vražda. Mečiarovci boli zlí, ostatní dobrí. Pri niektorých anti-manifestáciách som bol aj spoluorganizátor...

Mečiar odišiel, prišiel Dzurinda. Bolo že to radosti. Ale potom zasa došlo na zlých kamošov a vytunelovala sa dokonca aj stavba tunela. Jeden veľmi šikovný minister s ľavicovým cítením si postavil mega vilu pod Slavínom tipovaním v Sazke. Kto chcel, zarobil ešte aj na platinových sitkách. Potom Gorila a manifestácie...

Dzurinda odišiel a prišiel Fico. Bolo že to radosti. Mladý, nádejný. Po jeho boku fešák Kaliňák a fešanda Beňová. Mladá krv. Vyhral prvé voľby, druhé aj tretie... Ale zároveň pribúdali kauzy a kauzičky. Diaľnice, eurofondy, DPH a veľa-veľa zlých kamarátov. Potom prišla vražda mladého novinára so snúbenicou, ex-milenka talianskeho mafiána radila premiérovi a prišli obrovské manifestácie...

Kaliňák odišiel a po ňom...

Keď sa ma 10-ročná dcéra spýta, ako to je s politikou, čo jej mám povedať? Že ľudia sú dobrí, ale mali sme smolu na komunistov, na Mečiara a jeho zlých kamošov, na Dzurindu a jeho nepodarených kamošov, na Fica a jeho nenásytných kamošov?

A ďalej? Už bude dobre?

Alebo jej radšej poviem, že sme mladý štát, štát v puberte, čo má ešte na tvári veľa vyrážok, ale zlepšuje sa to... Či ?



Kristína Visolajská, lekárka, mama piatich detí od 2 do 9 rokov

S manželom doma dosť často rozoberáme súčasné dianie a deti sú toho prirodzene súčasťou. Tiež ich brávame na demonštrácie, lebo naša krajina patrí nám všetkým, aj deťom.

Krása vysvetľovania deťom je v tom, že neznesie politickú ani inú korektnosť. Pri demonštráciách pred Bonaparte sme im hovorili, že „Fico býva u zlodeja a šéf policajtov je tiež zlodej“. Na čo s detskou naivitou poznamenali, že „veď predsa nemôžu mať policajti za šéfa zlodeja... Oni ich majú chytať a dávať do basy“.

Odvtedy sa ma občas zvykli pýtať, či je zlodej Kaliňák ešte stále šéfom policajtov. Dnes im konečne môžem povedať: „Deti, dobro nakoniec vždy zvíťazí nad zlom, lebo lož má krátke nohy. Kaliňák už nie je šéf. A teraz ho konečne policajti môžu dať tam kam patrí – do basy.“ „A ako sa to stalo, že už nie je šéf?“ „Jeden ujo novinár zistil, že zlodeji na Slovensku veľa kradnú obyčajným ľuďom. Zlodeji ho preto zabili. Je to veľmi škaredé a kto zabije, ide do basy a potom do pekla. A tak sme sa my ľudia nahnevali a prišli sme na demonštráciu do mesta. A je nás tu toľko, že to sa už aj Kaliňák zľakol a radšej už nie je šéf. A aj Fico sa zľakol. Ani on nebude premiér. A teraz budeme mať hádam šancu zvoliť si dobrých ľudí, ktorí nebudú kradnúť a budú sa dobre starať o nás všetkých...“

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

Súčasné spoločensko-politické turbulencie v nás rodičoch vyvolávajú otázku, či a ako ich sprostredkovať svojim deťom. Na otázku „či“ odpovedám áno. Bolo možné zamlčať pred deťmi to, že v roku 1968 nás obsadili sovietske vojská? Bolo možné zamlčať pred deťmi November 1989? A informácie pri vstupe do Európskej únie boli centrálne cielene šírené množstvom kanálov aj k predškolákom.

Iste, predškoláka „trápia“ iné témy, ale deti už v mladšom školskom veku vnímajú nielen to, čo sa deje v rodine, ale cez rodičov a spolužiakov aj to, čo sa deje v spoločnosti. Nie je teda vhodné dieťa, najmä ak sa pýta, odbiť tým, že tomu ešte nerozumie a že sa ho to netýka. Nie je to totiž ani pravda. Politika je spravovanie vecí verejných, ktoré sú pre nás všetkých v obci či štáte spoločné. Starovekí Atéňania kedysi dokonca nazývali tých, ktorí sa verejným otázkam vyhýbali, „idiotmi“ – nevedomcami.

Ide teda o to, ako s deťmi o politike rozprávať. Skúsme pravdivo, v súlade s našimi postojmi a primerane ich veku, pomenovať, čo a prečo sa nám v politike páči a nepáči. Aj s našou preferenciou sympatií. Vyhýbajme sa ale radikalizmu a „škatuľkovaniu“ politikov. Javy a veci nie sú ani celkom relatívne, ani čierno-biele. Veďme deti k tomu, že bežný život aj demokratická politika je spojená s voľbami. A tie by mali byť slobodou v zodpovednosti.

Vraví sa, že vo výchove, vo futbale a v politike sa na Slovensku vyzná každý. Pýtam sa: prečo máme vcelku málo špičkových pedagógov, futbalistov a politikov?


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo