Ešte napoludnie sme písali, že koalícia rokuje o dvoch scenároch riešenia politickej krízy. O demisii Roberta Fica alebo predčasných voľbách v čo najrýchlejšom termíne. Z informácií, ktoré v tom čase prenikali k novinárom zvnútra koaličných rokovaní, vyplývalo, že pravdepodobnejšou alternatívou sú predčasné voľby.
Hlavným dôvodom bol fakt, že z Ficovej demisie mal obavu Smer aj samotný Robert Fico, ktorý si uvedomoval, že tým vtiahne do hry prezidenta Andreja Kisku a ten by pod vplyvom preplnených námestí a médií mohol takýto scenár torpédovať.
Rekonštrukciu vlády odmietali v tom čase aj niektorí predstavitelia Mosta, poslanec František Šebej na obed vyhlásil, že buď sa dohodnú so Smerom a SNS na predčasných voľbách, alebo idú preč z koalície, o žiadnej inej možnosti nemôže byť ani reč.
V priebehu popoludnia však medzi Ficom a Bugárom došlo v rokovaniach k pozoruhodnému zvratu. Koalícia sa nakoniec dohodla, že Robert Fico podá demisiu a koalícia bude v súčasnom zložení pokračovať ďalej. Ako kandidáti na nového premiéra sa spomínajú Richard Raši, Peter Pellegrini a Peter Kažimír. Ešte okolo poludnia sa zdalo, že v takomto scenári by hral prím košický primátor, teraz večer to vyzerá, že na Ficovo miesto by mohol zasadnúť aj Peter Pellegrini, ktorý sa posledné dva týždne zmobilizoval a pomerne tvrdo hájil Ficovu líniu.
Podľa našich informácií sa Robert Fico podvečer v istej chvíli rozhodol, že najlepšou možnosťou je pokračovanie súčasnej vlády s novým premiérom. Svoje rozhodnutie oznámil Bélovi Bugárovi, ktorý to prijal s istou úľavou a Ficovi povedal, že preverí, či má v Moste jednomyseľnú podporu. Lucia Žitňanská už nechce byť v novej vláde ministerkou, ale prisľúbila, že zostane súčasťou koaličného poslaneckého klubu. Rovnako sa vyjadril Peter Kresák a ďalší. Takže keď Bugár zistil, že má v strane podporu pre vládu s novým premiérom, mohli traja koaliční lídri Fico, Danko a Bugár spečatiť novú dohodu. Aj napriek pondelňajšiemu uzneseniu Mosta, ktoré rátalo buď s dohodou na predčasných voľbách, alebo s odchodom z koalície.
Sám Andrej Danko aj niečo naznačil o motívoch nového koaličného paktu: demisiu premiéra ako riešenie vymyslela a presadzovala práve jeho strana, ktorá chce zabrániť, aby krajinu ovládli Sulík, Kollár a Matovič.
Danko od dneška verí, že sa vo Ficovi zbavil svojho najväčšieho konkurenta, Fico práve uskutočňuje svoj exit z premiérskeho úradu (len za celkom iných okolností, než si predstavoval) a Bugár dúfa, že sa mu napokon podarilo odvrátiť dve zlá súčasne, teda predčasné voľby aj rozvrat jeho Mosta.
Je isté, že v hlavách Fica, Danka a Bugára napokon všetko ostatné prevážil strach z výsledku predčasných volieb. Dnes večer zverejnil svoje dáta Focus, podľa ktorých Smer padol o päť percent na 20 percent a od pádu pod túto magickú hranicu ho delí len štatistická odchýlka. Mierne posilnili SNS, Kotleba a Sme rodina, z ktorej majú v Smere najväčšie obavy už niekoľko mesiacov. Kollár a Krajniak sa snažia na jednej strane odlíšiť od tvrdého opozičného šíku Sulíka a Matoviča. Po vražde Jána Kuciaka sa vyjadrovali na adresu Fica a Kaliňáka značne miernejšie než ostatné opozičné strany a súčasne hovoria o sociálnych témach ako exekúcie a nízke platy – touto kombináciou politickej umiernenosti a sociálnej vyhranenosti tak najviac útočia na emočnú hladinu čoraz frustrovanejších voličov Smeru.
Navyše, Smer si pravidelne robí aj svoje interné prieskumy, z ktorých vyplýva, že okrem hrozby zo strany Kollára vo vlastnom košiari má v inom zmysle problém aj so Sulíkovou SaS.
V Smere si totiž dlhodobo myslia, že SaS je v meraniach iných prieskumov o niekoľko percent podhodnotená a Robert Fico si aj na základe posledných vlastných dát, ktoré kolujú v kuloároch, mohol situáciu vyhodnotiť tak, že predčasné voľby by znamenali prvenstvo SaS a veľký prepad Smeru. Takže sa radšej rozhodol pre istotu Smeru pri moci až do roku 2020 s tým, že medzitým si nájde novú exit stratégiu z najvyššej politiky. Možno začne na jeseň opäť rozmýšľať nad Ústavným súdom alebo nad Európskou komisiou.
Lenže celá rošáda nesie pre koaličné strany aj svoje riziká.
Nejde ani tak o to, že v ďalších hodinách bude kľúčová rola prezidenta. Andrej Kiska bude síce čeliť obrovskému mediálnemu aj verejnému tlaku, aby odmietol nového premiéra Smeru a žiadal predčasné voľby, no to by odporovalo všetkým doterajším ústavným zvyklostiam. Ak legitímne zvolené strany prídu za prezidentom s návrhom nového premiéra a s tým, že majú garanciu minimálne 76 poslancov, ktorí podporia novú vládu, Kiska nemá celkom na výber.
Jednak on sám predminulú nedeľu verejne vyhlásil, že ako východisko z krízy vidí zásadnú rekonštrukciu vlády – a práve k nej sa teraz Smer-SNS-Most odhodlali – alebo predčasné voľby.
Najväčšou prekážkou hry, ktorú teraz rozohrali Fico, Danko a Bugár, preto nebude zrejme prezident, ale verejný tlak. Ak by sa tento piatok zopakovali porovnateľné protesty ako minulý týždeň a celá protestná energia by sa preliala z tandemu Kaliňák-Fico proti novému paktu Fica s Bugárom, Most-Híd by to mohlo roztrhnúť.
Na druhej strane, ak Andrej Kiska riešenie s novým premiérom odobrí, čím dá najavo, že sa vyvodila politická zodpovednosť voči Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi, po ktorej volali davy na námestiach, môžu sa verejné vášne aj námestia upokojiť.
Ak verejný tlak naozaj ochabne a do ulíc budú ochotní vyjsť už len skôr skalní prívrženci opozície, bude jasné, že Ficovi a Bugárovi tento ťah vyšiel.
Vo svetle posledných dní sa teraz možno zdá, že Fico zase niečo majstrovsky uhral. Ale v skutočnosti bol zatlačený celkom do kúta a v ňom sa zmohol na exit stratégiu, ktorú si nepredstavoval ani v najhoršom sne.