KOMENTÁR: Z prezidentskej debaty vyšiel najlepšie Čarnogurský

Bola to racionálna diskusia. Bratislavské Hanusove dni hostili troch doteraz známych prezidentských kandidátov a kto chcel, mal možnosť spoznať ich názory bližšie.

Závery môžu byť vo viacerých bodoch jasnejšie. Mnoho vecí okolo prezidentských volieb sa začína podobať na tie predošlé, keď liberálna časť verejnosti určovala kresťanom, koho majú podporovať. (Dobre to vtedy popísal napr. Jaroslav Daniška pri ataku Michala Hvoreckého voči F. Mikloškovi.) Zo súčasných kandidátov mi je najbližší Ján Čarnogurský. Radoslav Procházka potvrdil svoj pre mnohých prekvapivý pozitívny názor na registrované partnerstvá, a tiež to, že kvôli svojmu odbornému štýlu vyjadrovania zrejme neosloví toľko ľudí, ako sa podarilo Ivete Radičovej. Andrej Kiska je slušný človek a zrejme aj poctivý podnikateľ s veľkým sociálnym cítením, ale vysoká politická funkcia sa mu pre neskúsenosť zatiaľ nehodí.

V stredajšej debate bol Ján Čarnogurský z celej trojice najracionálnejší (niekoľko videozáznamov sa zatiaľ dá pozrieť tu, tu a tu). Jeho negatívom je, že nemá až tak uhladený štýl komunikácie, ale nakoniec hovoril často vecnejšie ako Andrej Kiska a živším a jednoduchším jazykom ako Radoslav Procházka, bolo mu lepšie rozumieť. Netlačil to až tak na prezentáciu svojej osoby, išlo mu viac o argumenty, často bol aj vtipnejší.

"V stredajšej debate bol Ján Čarnogurský z celej trojice najracionálnejší. Pri kontroverznejších veciach bolo vidieť, že aj najskúsenejší."

Zdieľať

Čarnogurský je častokrát úplne nepochopený. Napr. ja sám som mal k nemu veľmi kritický prístup, kým som sa nenaučil odmyslieť si negatívny mediálny balast okolo jeho osoby a brať ho viac racionálne. Za posledných desať rokov, odkedy nie je v politike a kedy o ňom médiá informujú sporadicky iba pri kontroverzných veciach, je ten filter nutnosť.

Nepochopený je do veľkej miery aj kvôli nepodliehaniu politickej korektnosti, čo u mnohých vyvoláva patologický odpor. Každý, kto sa programovo nedrží mainstreamových tém a štýlu komunikácie, býva médiami a mienkotvornými ľuďmi vykreslený za minimálne podozrivého, bez ohľadu na racionálny obsah hovoreného. Potom aj úprimní ľudia, ktorí o ňom nemajú veľa informácií, ho za takého začnú považovať. Absencia konzervatívnych médií to potom nedokáže vykryť.

Čarnogurský často vnáša do spoločnosti nové témy, ktoré sú však úplne zásadné. V debate napr. ako jediný spomenul, že by sa zastal kresťanov, ktorí sú v Sýrii masovo vraždení povstalcami, a ako prezident by kritizoval západné štáty za nekritickú podporu pre týchto povstalcov. To, že patríme k Západu, môžeme mimochodom vďačiť aj práve Čarnogurskému, pod jeho vedením KDH vyhralo v roku 1998 súboj s Mečiarom a vďaka tomu sme sa nestali ruskou guberniou. Čarnogurský obhajuje naše západné ukotvenie, ale ak si Západ zaslúži kritiku, tak to urobí. Aj o tom je predsa slobodná a zodpovedná politika.

Z obsahu diskusie a pri kontroverznejších veciach bolo vidieť, že je aj najskúsenejší. Keď padla otázka, či by prítomní v úlohe prezidenta podpísali zákon o registrovaných partnerstvách homosexuálov, R. Procházka odpovedal áno s úplne liberálnou argumentáciou, a A. Kiska pre veľké pochopenie tejto agendy viac-menej tiež. Jediný Čarnogurský odpovedal jasné nie – pretože by to považoval za zlý zákon, pričom spolužitie osôb rovnakého pohlavia považuje za ošetrené aj za súčasných podmienok a ak to tak napr. pri nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie partnera nie je, dá sa to pohodlne urobiť úpravou príslušnej normy. Nie je treba zákonnou cestou redefinovať rodinu (a o to hlavne ide).

"Mnoho vecí okolo prezidentských volieb sa začína podobať na tie predošlé, keď liberálna časť verejnosti určovala kresťanom, koho majú podporovať."

Zdieľať

Debata nebola iba o homosexuáloch, ako sa to niektorí snažia zaškatuľkovať. Čarnogurský tu napr. spomenul aj súdnictvo, keď ako najväčší problém dedičstva komunizmu určil pragmatizmus v zmysle straty vyšších hodnôt a dal k tomu príklad z justície: Niekedy počas Dzurindovej vlády mal pracovné stretnutie s „neharabinovskou“ časťou sudcov, pri riešení problémov súdnictva však neboli schopní otvoriť iné otázky, iba tie pragmatické ako výška platov alebo možnosť presunu na iné pôsobisko kvôli bydlisku a pod. Teda ani v samotnom vnútri "tej lepšej časti" sudcov nevidel potrebu reálnej programovej obnovy. Do veci to dáva trochu iný pohľad, a teda problém dnešného stavu sa nevolá iba Harabin, ale aj to, čo hovorí Čarnogurský, a teda chyba v programe je rádovo hlbšie.

Vo veci arcibiskupa Bezáka odpovedal, že jeho podpora pre arcibiskupa Sokola neznamenala postoj proti Bezákovi. Ale to, že kauzu jeho odvolania považuje za vnútrocirkevný problém, a teda by sa do neho napr. liberálne prostredie nemalo miešať.

Trochu vadilo, že vo veci potratov sa všetci prítomní, hoci sa deklarujú ako proliferi, akoby uspokojili s terajším stavom, kedy je tehotenstvo do 3 mesiacov možné ukončiť bez udania dôvodu. Podľa odpovedí na túto otázku by však podľa všetkého všetci súhlasili s postupnými krokmi, ktoré by to napravili.

Radoslav Procházka je veľmi zaujímavý a inšpiratívny človek, jednoznačne jeden z najlepších poslancov, aké dnes parlament má, a jeho Alfa je dobrý dokument. Je to však materiál o technickom fungovaní štátu, teda program pre vládu alebo parlament, ale nie pre úlohy prezidenta. Andrej Kiska je sympatický človek, ktorý má za sebou veľa obdivuhodných úspechov, ale politika je aj remeslo a funkcia prezidenta si predsa len vyžaduje aj skúsenosti z tohto prostredia. Súhlas oboch s registrovanými partnerstvami (resp. u Kisku veľké pochopenie pre ich agendu) nemôže byť pre konzervatívneho voliča prijateľný, zvlášť teraz, keď na Západe silnie takýto liberálny tlak aj odpor voči nemu.

Ján Čarnogurský celý život zastáva národné postoje, je realista, častokrát vie pomerne tvrdo kritizovať aj pravicu, voči Smeru sa príliš často zbytočne nevyhraňuje. Človek s ním nemusí vo všetkom súhlasiť, ale jeho život je dobrým príbehom a jeho skúsenosti má dnes už málokto. Z pozície občianskeho kandidáta zbierajúceho podpisy by bol nadstraníckym prezidentom s kontaktmi a dobrou povesťou v zahraničí, kde ho poznajú a vážia si ho. Treba si to racionálne vyhodnotiť a môže nás čakať zaujímavejší predvolebný čas.

Lukáš Obšitník

Ilustračné foto: tyzden.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo