GLÓBUS: Koniec manželstva?

V utorok francúzsky parlament v druhom čítaní schválil zákon o manželstvách pre osoby rovnakého pohlavia. Tým sa v podstate skončil legislatívny proces, ktorý začal v polovici januára a už len formálna publikácia zákona stojí v ceste tomu, aby sa homosexuálne páry mohli oficiálne nielen sobášiť, ale si aj adoptovať dieťa.

Odporcom zákona ostáva už len veľmi málo zákoných prostriedkov, aby proces zastavili. Jedným z nich je postúpenie zákona na Ústavný výbor, ktorý by mohol situáciu skomplikovať. Vrátenie zákona je však nepravdepodobné, aj keď ten istý výbor mal výhrady voči niektorým častiam návrhu, ešte dávno pred začatím celého procesu. Vo všeobecnosti je vstúpenie do platnosti už len procesnou otázkou.

"Nenechajme sa pomýliť. Vytrvalosť oponentov priniesla osvetu, ktorá otvorila oči spoločnosti a preklopila verejnú mienku z väčšinového ZA zákon na väčšinové PROTI."

Zdieľať

Tento moment je iste dôležitým medzníkom aj pre oponentov, ktorí dlhé mesiace viedli boj s vládou, s veľkou väčšinou médií a pochopiteľne s homosexuálnou loby. Za začiatok tohto boja možno označiť 15. August 2012. V tento mariánsky sviatok kardinál André Vingt-Trois (toho času predsedu francúzskej biskupskej konferencie) doporučil, aby sa v kostoloch čítala modlitba za tradičnú rodinu. Súdiac podľa zúrivých reakcií médií možno povedať, že to bola práve katolícka cirkev, ktorá dala protestu ten prvý impulz. Ten stačil na to, aby si vážnosť pripravovaného zákona uvedomili aj iné cirkvi, laické organizácie a nekonfesné mimovládne organizácie. Spolu prebrali štafetu a sformovali celonárodné hnutie, ktoré svojou mohutnosťou a  vytrvalosťou vyľakalo vládu aj prezidenta.

Tri početné celonárodné manifestácie (z ktorých posledná s vyše miliónom ľudí), pravidelná lokálna mobilizácia v krajských a okresných mestách, podpisové akcie adresované poslancom (miestnym, parlamentným, senátorom), alarmujúce vyhlásenia profesných organizácií (sociológovia, psychológovia, právnici, ...), rastúci odpor starostov a primátorov, podpora niektorých feministických a dokonca aj umiernených homosexuálnych organizácií, masívna angažovanosť mládeže, a nakoniec aj zmena v prieskumoch verejnej mienky,... to všetko síce vládu skutočne vystrašilo, ale nezastavilo.

Operácia sa podarila, pacient zomrel

Nenechajme sa však pomýliť. To, čo spomínané zoskupenie občianskych organizácií dosiahlo, je výnimočné. V prvom rade presunuli diskusiu o zákone tam, kde od začiatku mala byť. Postaviť sa proti zákonu už neznamená byť homofóbom, a umožniť adopciu homosexuálom nie je automaticky dobré riešenie pre opustené deti.

"Predstavitelia niektorých ľavicových spolkov v slabej chvíľke priznali, že 'nevidia rozdiel medzi prenajímaním ľudskej pracovnej sily vo fabrike a prenajímaním maternice na donosenie dieťaťa'."

Zdieľať

Vytrvalosť oponentov priniesla osvetu, ktorá otvorila oči spoločnosti a preklopila verejnú mienku z väčšinového ZA zákon na väčšinové PROTI. Aktívna a oduševnená účasť mladých bola prekvapením a vzbudila nádej, že spoločnosť ešte nie je úplne skazená anglo-saským liberalizmom. Podarilo sa demaskovať niektoré extrémistické ľavicové spolky, ktorých predstavitelia v slabej chvíľke priznali, že „nevidia rozdiel medzi prenajímaním ľudskej pracovnej sily vo fabrike a prenajímaním maternice na donosenie dieťaťa“.

Zdieľať

Zrodili sa špecifické „mikro“ hnutia ako napríklad Strážcovia, ktorí protestujú v tichu pri zapálených sviečkach; alebo Hommen, mladí muži vystupujúci „hore bez“ v parodickom protiklade s neslávnymi Femmen. Tieto doplnkové spolky svojím vlastným spôsobom stále rozširujú akcie hlavného protestného prúdu. V neposlednej rade francúzsky odpor vzbudil pozornosť aj v zahraničí. Bol to obdiv a povzbudenie od sesterských hnutí (napr. americká Národná organizácia za manželstvo) ako aj podpora viacerých zahraničných právnikov, ktorí vo svojom písomnom vyhlásení upozornili na rozpor s existujúcimi medzinárodnými dohovormi o právach dieťaťa.

Je to vskutku nevídaný fenomén. Obyčajní ľudia obetujú svoj voľný čas, investujú svoju energiu, platia si cestu na manifestácie, formujú vzdelávacie spolky, vysvetľujú v rodine a vo svojom okolí, blogujú, fotia, filmujú, uverejňujú, nevzdávajú sa. Preto aj napriek schváleniu zákona nemožno tento niekoľkomesačný odpor považovať za neúspech.

Ako ďalej

Zákon prešiel, čo teraz. Otázku si kladú vlastne obe strany, aj keď pre vládu je odpoveď jasná: je treba prejsť na iné témy a spoliehať sa na krátku pamäť voličov. Ak sa totiž nepodarí rýchlo uhasiť emócie, je riziko, že im to voliči spočítaju v budúcoročných voľbách do miestnych zastupiteľstiev. Toto riziko je navyše umocnené zlou hospodárskou a sociálnou situáciou. Vláde sa nedarí zastaviť rast nezamestnanosti, nenašla recept proti zatváraniu fabrík, kúpyschopnosť obyvateľstva padá a prezidentova nepopularita dosiahla rekord.

"Je to vskutku nevídaný fenomén. Obyčajní ľudia obetujú svoj voľný čas, investujú svoju energiu, platia si cestu na manifestácie, formujú vzdelávacie spolky, blogujú, fotia, filmujú, nevzdávajú sa."

Zdieľať

Oponenti zákona naopak tvrdia, že jeho schválením sa ich boj nekončí a pripravujú ďalšie akcie. Hovoria skôr o zavŕšení jednej etapy, po ktorej bude nasledovať ďalšia. Zatiaľ však nie je celkom jasné, čo konkrétne tá nová etapa prinesie. Na zmenu zákona je potrebná väčšina v parlamente a táto príležitosť bude až o štyri roky. Vydrží hnutiu motivácia a energia tak dlho? Navyše ani prípadná zmena a prebratie moci pravicou nemusí vôbec znamenať, že zákon bude zrušený. Napokon aj tento zákon podporili niektorí poslanci pravice.

Objavia sa prípady občianskej neposlušnosti, keď starostovia odmietnú sobášiť homosexuálne páry? Podarí sa hnutiu „mutácia“ do širšej vlny, ktorá odmietne nielen tento jeden zákon, ale celú ideológiu namierenú proti tradičnej rodine? Veď na rade sú ďalšie diskutabilné „reformy“ vrátane povolenia eutanázie a embryonálneho výskumu, ktoré si zaslúžia rovnakú pozornosť a angažovanosť. Až nasledujúce týždne a mesiace ukážu, či schválenie zákona znamenalo koniec zápasu, alebo len koniec polčasu.

Určitú bezradnosť a beznádej je vidieť na strane tých oponentov, ktorí sa nehlásia k žiadnej viere. Spisovateľ a politický komentátor Eric Zemmour, známy svojimi politicky nekorektnými názormi, nevidí šancu na zvrátenie. Podľa neho je to stratené a spoločnosť nedokáže zastaviť tlak úzkej lobby, za ktorou sú finančné záujmy na trhu s ďeťmi.

Hlas nádeje však počuť z cirkvi. Akoby symbolicky je to ten istý André Vingt-Trois, ktorý svojou modlitbou za rodinu naštartoval hnutie odporu. V jednom nedávnom príhovore ukázal cestu založenú na osobnom príklade nás všetkých: „To nie sú ani teórie ani filozofi, ktorí môžu presvedčiť o správnosti nášho názoru. To je živý príklad, ktorý dávame a ktorý dosvedčí opodstatnenosť princípov.“

Video z demonštrácie z nedele 21. apríla.

Zmätok vo vlastných radoch

Cesta, ktorú načrtol kardinál Vingt-Trois, nie je ani rýchla ani ľahká. Najprv bude potrebné, aby sa vykryštalizovali pozície každého z nás. Hoci stanovisko biskupov bolo od začiatku jasné, bolo aj od začiatku podkopávané „vlastnými“. Už hore spomenutá modlitba za rodinu v auguste minulého roku bola kritizovaná aj katolíkmi. Odchytení reportérmi pri vychádzaní z kostolov sa niektorí do kamery pohoršovali nad takou opovážlivosťou, iní opustili kostol alebo sa otvorene postavili proti kňazom.

Príprava samotného zákona v parlamente bola vedená reprezentatom socialistickej strany, ktorý o sebe vyhlásil, že je katolík. Podľa neho tento schválený zákon pomôže v boji proti homofóbii.

„To nie je projekt zákona, ale 'manéver' otca klamstva, ktorý sa snaží zasiať zmätok a pomýliť Božie deti.“
kardinál Bergoglio

Zdieľať

Zmätok však nenájdeme len v laických hlavách. Kuriozitou je prípad kňaza v malej farnosti v Bretónsku, ktorý je nielen farárom, ale zároveň aj starostom v dedine. Ten s prijatým zákonom nemá žiaden problém a ako vyhlásil, po splnení si svojich povinností v kostole, bude bez problémov aplikovať zákon na radnici. Zrejme sa riadi pravidlom dať cisárovi, čo je cisárovo. A starostom, ktorí s tým majú problém, odkázal, aby zložili funkciu.

Celý legislatívny proces bol vládou honosne nazývaný ako „projekt zákona“. V roku 2010 tento výraz v inej krajine, ale v rovnakom kontexte použil istý kardinál Bergoglio, keď povedal: „to nie je projekt zákona, ale 'manéver' otca klamstva, ktorý sa snaží zasiať zmätok a pomýliť Božie deti“. Nuž vyzerá to tak, že pomýlených je nás skutočne dosť.

Štefan Danišovský
Autor je spolupracovník Postoy.sk, pracuje vo Francúzsku.

Ilustračné foto. lamanifpourtous.fr

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo