Ako sa Čína stáva technologickou a vojenskou superveľmocou

Ako sa Čína stáva technologickou a vojenskou superveľmocou

Čínska stíhačka typu stealth Chengdu J-20. Čína je prvou krajinou v Ázii s takýmto typom stíhačky v plnej prevádzke. Foto: wikimedia.org

Čína zvýšila svoje výdavky na obranu a intenzívne investuje do revolučných technológií, ktoré by do polovice storočia mohli zmeniť jej armádu na najsilnejšiu silu sveta.

Čínsky prezident Si Ťin-pching chce do roku 2050 transformovať čínsku armádu na najsilnejšiu silu na svete. Mohlo by sa mu to podariť.

Počas úvodného dňa Národného ľudového kongresu 5. marca tohto roku Čína oznámila výšku rozpočtu na obranu pre rok 2018 na úrovni 1,11 bilióna jüanov (142 miliárd eur). Predstavuje to 8,1-percentný nárast obranného rozpočtu v porovnaní so 7-percentným nárastom v minulom roku.

Čínska armáda sa v posledných rokoch rýchlo modernizuje. Len od januára predstavila nové možnosti v oblasti stíhačiek typu stealth, dronov, námorných lodí a pokročilých rakiet.

Čínski vedci taktiež pracujú na vyvinutí revolučných technológií, ktoré zmenia spôsob vedenia vojen – a spôsob života.

Výzva vojenskej moci USA

Čína v rokoch 2012 – 2017 zvýšila svoje výdavky na výskum a vývoj až o 70,9 percenta na 1,76 bilióna jüanov ročne (128 miliárd eur). Zdieľať

Hoci Čína za USA v technologickej spôsobilosti stále zaostáva, odstup sa výrazne zmenšil. V najbližších desaťročiach sa chystá ohroziť americkú technologickú nadradenosť v kľúčových oblastiach, ako sú umelá inteligencia, superpočítače a kvantová informatika.

Čo vysvetľuje vzostup Číny ako technologickej mocnosti?

Po prvé: využila inovácie iných krajín prostredníctvom transferov technológiízískavania zahraničných spoločností a talentov. Išlo aj o reverzné inžinierstvo západných technológií a prevádzanie štátom sponzorovanej priemyselnej špionáže.

Podľa jednej bezpečnostnej analýzy čínska armáda v rokoch 2006 až 2013 ukradla utajené dáta od viac ako 140 organizácií na celom svete. Problém bol taký vážny, že v máji 2014 Ministerstvo spravodlivosti USA obvinilo päť čínskych armádnych hackerov z počítačových aktivít proti americkým spoločnostiam.

Po druhé: Čína dokázala zmobilizovať zdroje pre prioritné technologické oblasti a projekty vo výskume a vývoji takým spôsobom, aký si mnohé demokracie jednoducho nemôžu dovoliť pre obmedzenia svojej vládnej moci či mandátu od voličov. Veľké štátne dotácie, vládne financovanie výskumu a vývoja, prispôsobovanie regulácií, trhových bariér a slabá ochrana práv jednotlivcov (ako ochrana súkromia) poskytujú čínskym domácim spoločnostiam výhodu nad zahraničnými konkurentmi.

Dobrým príkladom je vzostup čínskeho internetového sektora na úroveň globálnej dôležitosti, čo reprezentujú obri ako TencentAlibaba.

Nakoniec: Čína v posledných rokoch výrazne zvýšila svoje výdavky na výskum a vývoj. Jej ročné výdavky v tejto oblasti vzrástli v rokoch 2012 až 2017 o 70,9 percenta na 1,76 bilióna jüanov (128 miliárd eur). Americká Národná rada pre vedu očakáva, že vo vyjadrení kúpnej sily Čína pred koncom tohto roka americké investície do výskumu a vývoja prekoná.

Čínske nadzvukové kĺzavé lietadlo. Foto: wikimedia.org

Nové čínske superzbrane

Nižšie je niekoľko príkladov rýchleho pokroku, aký dosahuje Čína v oblasti špičkových technológií aplikovaných v armáde.

Nadzvuková technológia

Nadzvuková technológia nám jedného dňa umožní cestovať z Pekingu do New Yorku za dve hodiny (namiesto súčasných 13 hodín). Čína vyvíja nadzvukové kĺzavé lietadlo známe ako DF-ZF, vďaka ktorému budú jej nukleárne a nenukleárne rakety extrémne rýchle, manévrovateľné a schopné poraziť existujúce systémy protiraketovej obrany.

Na podporu tohto úsilia buduje Čína najmodernejší hypersonický aerodynamický tunel na testovanie extrémnych podmienok nadzvukového letu. Hoci nadzvuková raketa bude akcieschopná stále až o niekoľko rokov, keď ju vyvinú, bude to ohromná zbraň. Mohlo by to mať aj destabilizačný účinok na strategické vzťahy medzi Čínou a inými mocnosťami, pretože zmenší časové okno v rozhodovaní počas konfliktu alebo krízovej situácie.

Kvantový počítač. Foto: Flickr/Lars Plougmann

Kvantová technológia

Ďalšou oblasťou zamerania Číny je kvantová technológia, ktorá využíva subatómovú mechaniku na spracovanie a prenos informácií za zlomok času, aký vyžadujú súčasné technológie.

Čína dosahuje rýchly pokrok v kvantovej komunikácii, výpočtovej technike a kryptografii. V auguste 2016 vypustila Čína prvý kvantový satelit na svete. Čínskym vedcom to umožnilo prevádzať špičkové experimenty v oblasti kvantového previazania a teleportácie. Aby vyhrala kvantové preteky, Čína minulý rok oznámila, že vybuduje najväčšie kvantové výskumné zariadenie na svete v hodnote 76 miliárd jüanov (9,8 miliardy eur).

Kvantová technológia umožní čínskej armáde vytvoriť prakticky neprelomiteľné komunikačné siete. Takisto by im poskytla ohromnú výpočtovú silu pre informačné operácie ako dešifrovanie tajných komunikácií protivníkov.

Elektromagnetická technológia

Čína je tiež v pokročilom štádiu vývoja elektromagnetického (koľajnicového) dela. Táto superzbraň využíva elektromagnetickú energiu na vystrelenie silných projektilov do obrovských vzdialeností s neuveriteľnou rýchlosťou. Projektily sú aerodynamické a ich sila pochádza z kinetického poškodenia spôsobeného vysokou rýchlosťou.

Čína môže na mori čoskoro ako prvá krajina na svete otestovať elektromagnetické delo, ktoré by mohlo viesť k revolúcii v námorných bojoch. Zdieľať

Nedávne fotografie, ktoré sa šírili na čínskych sociálnych sieťach, zobrazujú očakávané experimentálne elektromagnetické delo namontované na predku čínskej námornej lode. Naznačuje to, že Čína môže na mori čoskoro ako prvá krajina na svete otestovať takúto zbraň, ktorá by mohla viesť k revolúcii v námorných bojoch. Naproti tomu americké námorníctvo svoj výskumný program elektromagnetických diel ruší pre obmedzené zdroje a presunutie priorít.

Vyššie uvedené príklady sú len niekoľkými spomedzi desiatok high-tech oblastí, v ktorých Čína dosahuje rýchly pokrok. Patria medzi ne biotechnológia, robotika, superpočítače, nanotechnológia, moderné materiály, vesmírna technológia a umelá inteligencia. Čínska vláda určila 17 inžinierskych a vedeckých megaprojektov, ktoré sú kľúčové pre čínsku ekonomickú a vojenskú moc. Patria tu pokročilé satelity, veľké jadrové reaktory, veľké lietadlá a špičkové elektronické čipy.

Pokračujúci vzostup Číny ako technologického obra bude mať hlboké dôsledky pre jej vojenskú silu, keďže Peking využíva civilné technológie pre svoju armádu. Prezident Si Ťin-pching dáva tomuto úsiliu najvyššiu prioritu. Na zdôraznenie toho Si vytvoril silnú komisiu pod svojím priamym vedením, ktorá tejto činnosti poskytuje poradenstvo a dohľad na vysokej úrovni.

Veľa závisí od toho, ako sa Peking rozhodne svoju novonájdenú vojenskú a technologickú silu využiť. Rozsiahle geopolitické ambície Číny a jej čoraz asertívnejšia zahraničná politika sú hrozivými znakmi a naznačujú budúce výzvy.

Pôvodný text: China’s quest for techno-military supremacy. Uverejnené so súhlasom magazínu The Conversation, preložil L. Obšitník.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo