TÉMA: Don Bosco na Slovensku

Relikvie zakladateľa saleziánskej rehole Dona Bosca v týchto dňoch putujú po Slovensku. Vyvolali kritiku, no aj široký záujem veriacich. 

Cynická obluda si nedávno zobrala na paškál putovanie relikvií Dona Bosca po Slovensku: “A tí, čo neposlúchli hlas Cirkvi a nešli na tú ohavnú a perverznú výstavu Human Body ... sa teraz za odmenu môžu prísť pozrieť na ozajstnú ruku z pravej mŕtvoly.” Ako je to naozaj s relikviami? Podobajú sa na exhibíciu Human Body, ibaže v katolíckom vydaní?

Vosková figurína zakladateľa saleziánov ukrývajúca pozostatky jeho pravej ruky prekročila 11. apríla hranice Slovenska a putuje z východných miest na západ krajiny a v posledný aprílový deň si ju od nás prevezme Slovinsko. Jej cesta po celom svete slúži ako príprava na dvojsté výročie narodenia Dona Bosca, ktoré sa bude sláviť v roku 2015. Historik Peter Zubko víta projekt Don Bosco medzi nami: “Je tu príležitosť stretnúť sa so svätým Jánom Boskom. Mnohí z nás - najmä chlapci - sme ako malí prečítali jeho životopis, ktorý je vysoko pozitívny. Toto je čas na duchovnú obnovu a návrat ku koreňom osobnej viery.”

“Sme svedkami niečoho neslýchaného. Nechcem z toho robiť zázračnú udalosť, ale prišlo oveľa viac ľudí, ako chodí na sviatky, všetci sa chcú spovedať."
Salezián Maroš Peciar

Zdieľať

Tieto chvíle intezívne prežíva aj provinciál saleziánov Karol Maník, ktorý na internete zverejnil svoj denník putovania. Jeho osobné dojmy možno zhrnúť do slov: “Svätosť je príťažlivá.” Don Bosco priťahuje ľudí. “Všetci sú voči sebe nejakí milší, vľúdnejší,” pozoroval don Maník v Rožňave.

Podobnú skúsenosť zažíva aj salezián Maroš Peciar. “Sme svedkami niečoho neslýchaného. Nechcem z toho robiť zázračnú udalosť, ale prišlo oveľa viac ľudí, ako chodí na sviatky, všetci sa chcú spovedať. Je pokojná, uzobraná atmosféra, ľudia prichádzajú vo dne i v noci,” hovorí Peciar. Inej mienky je ale publicista Ľubomír Jaško. “Bezpochyby je po takejto forme nábožnej úcty veľký dopyt zo strany tých, ktorí radi zdieľajú emócie vo väčších masách. Potom sú tí ostatní - a tí asi aj teraz zostanú zarazene mlčať. Pre nich je viera intímna, diskrétna a taktná. Slovensko aktuálne určite nepotrebuje najviac zo všetkého výbuchy skoro kúzelníckej zbožnosti. Oveľa viac potrebuje vieru dospelú a kritickú.”

Môžu katolíci uctievať ostatky svätých?

Úcta k relikviám sa historicky a neoddeliteľne spája s existenciou prvotnej cirkvi, a to už pri hrobe prvého mučeníka - svätého Štefana - keď ho jeho súverci oplakávali a neskoršie uložili jeho pozostatky. Aj po stáročiach, počas ktorých neboli nezvyčajné ani falzifikáty a podvody s relikviami, sa tradícia úcty k telesným pozostatkom uchovala až do dnešnej doby.

Zdieľať

Úcta k relikviám bola silná napríklad v 8. storočí, kde boli časté púte za relikviami alebo snaha vládcov získať ich čo najviac a čo najcennejších. “Najuctievanejšími relikviami boli predmety, ktoré mali priamy vzťah k Ježišovi Kristovi a jeho Matke, Panne Márii. Boli ukazované časti odevu, ako napr. Kristovo rúcho v Trevíre či Turínske plátno. Tiež symbolické odkazy na mučeníctvo, ako napr. klinec či  drevo (trieska) z Kristovho kríža. Z relikvií sa často stal predmet so zázračnou mocou a ich drahocennosť bola hodnotená určitými odpustkami. Atraktivita cieľa pútí sa tak zvyšovala úmerne množstvu uctievaných predmetov a odpustkov, ktoré na nich bolo možné získať,” napísal vo svojej štúdii František Dancák.

Mnohým sa môže zdať uctievanie relikvií ako pohanský zvyk. No nie je to tak. “Viaceré pohanské systémy, ktoré bezprostredne predchádzali kresťanstvu, svojich mŕtvych spaľovali a niektoré iné, staršie systémy, v tomto kresťanstvo výraznejšie neovplyvnili. Úcta k relikviám a mŕtvym telám vyplýva výsostne z kresťanskej viery vo vzkriesenie tela,” pripomína historik Peter Zubko.

Úcta nie k samotnej relikvii, ale k osobe 

“Ak dnes cirkev začína viac hovoriť o skromnosti a chudobe, istá skromnosť nezaškodí aj verejným prejavom kultu – a to platí, aj keď ide o populárneho svätca a projekt jednej aktívnej katolíckej rehole,” tvrdí publicista Ľubomír Jaško.

Katolícky kňaz z Hýb Ľubomír Hajdučík pripomína prvé Božie prikázanie, ktoré zaväzuje veriacich klaňať sa jedine Bohu - a ničomu inému. Preto nie je stopercentne presvedčený o správnosti úcty k relikviám, no súčasne rozumie napríklad snahám Jána Pavla II. dať veriacim vzory, ktoré ich môžu inšpirovať a povzbudzovať. “My ľudia sme takí, že potrebujeme aj hmatateľné príklady, a preto potrebujeme aj takéto okázalosti, aké sa teraz dejú s don Boscom po Slovensku.”

Rozdiel oproti Human Body je v tom, že veriaci neprichádzajú skúmať anatomické detaily mŕtvych ľudí, ale uctiť si životný príklad a hrdinstvo výnimočného človeka."

Zdieľať

Zubko upozorňuje, že Cirkev vo svojej tradícii vie posúdiť, čo je a čo nie je skutočná úcta k svätým a podčiarkuje integrálny rozmer duše a tela - ktoré tvoria bytosť. “Človek nie je len duša, ale aj telo. A keď Boh dokončil stvorenie na šiesty deň stvorením človeka, povedal, že to bolo dobré – a to hovoril o človekovi. Relikvie svedčia o smrti a živote súčasne, pretože len ostatky po svätcoch možno nazývať relikviami.”

Treba však zdôrazniť, že veriaci sa relikviám neklaňajú, ale prejavujú úctu danému svätcovi. “Náboženský kult, ktorý sa dáva relikviám svätých (ako aj obrazom), nie je absolútny, ale relatívny, pretože nie je nasmerovaný k samotnej relikvii (obrazu), ale k osobe svätca alebo mučeníka, ktorému patrí,” pripomenul v Katolíckych novinách kňaz Peter Mášik.

Rado Ondřejíček ako autor Cynickej obludy má pravdu v tom, že veriaci prídu k figuríne dona Bosca, ktorá ukrýva pozostatok jeho pravej ruky - tú návštevníci ale neuvidia. Rozdiel oproti Human Body je v tom, že neprichádzajú skúmať anatomické detaily mŕtvych ľudí, ale uctiť si životný príklad a hrdinstvo výnimočného človeka.  “Don Bosco je mnohými ľuďmi vnímaný ako dobrý starostlivý duchovný otec, hlavne u tých, ktorým chýbal starostlivý rodič. Preto neputoval ako 'umelecké dielo' na obdiv, ale putoval ako hrob, pri ktorom sa dá na chvíľku zastaviť, zaspomínať, zotrvať v tichej modlitbe,” povedal pre Postoy.sk kňaz a bloger Jozef Červeň.

A mnohí z nich tam možno zažijú to, čo pozorovala novinárka v katedrále v Santiago de Chile: “Uvidela som mladého muža, ktorý vravel, že nie je kresťanom. Keď však vstúpila urna s relikviami dona Bosca, spustil sa na kolená a zaliali ho slzy dojatia.”

Matúš Demko

Foto: Marián Sekerák (Banská Bystrica)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo