Európa nemôže fungovať ako „kríza na kolieskach“

Európa nemôže fungovať ako „kríza na kolieskach“

Hlasovací lístok pre členov SPD o koalícii s CDU/CSU. FOTO: TASR/DPA – Peter Steffen

Kým Nemecko práve svoju politickú krízu zažehnalo, Taliansko možno do svojej vstupuje.

Angela Merkelová bude 14. marca zvolená štvrtýkrát za nemeckú spolkovú kancelárku. Umožnilo to hlasovanie dvoch tretín zo skoro polmiliónovej členskej základne sociálnych demokratov (SPD) za pokračovanie veľkej koalície s kresťanskými demokratmi (CDU/CSU).

Od volieb vlani v septembri pritom uplynulo 161 dní. Prvotné rokovania o takzvanej jamajskej koalícii medzi kresťanskými demokratmi, liberálmi (FDP) a Zelenými stroskotali.

Sociálni demokrati, ktorí po štyroch rokoch vo veľkej koalícii s Angelou Merkelovou utrpeli najhorší výsledok v povojnovej histórii, sa spočiatku báli, že ďalšie štyri roky pri moci ich úplne odrovnajú. Preto chceli ísť hneď po voľbách do opozície.

Napokon zvíťazil „štátny záujem“. Veľká koalícia kresťanských a sociálnych demokratov bude pokračovať.

Volebný spolok kancelárky

Ústupky, ktoré Angela Merkelová urobila sociálnym demokratom, boli značné. SPD obsadí kľúčové ministerstvá: zahraničia, financií či práce a sociálnych vecí. Navyše, podľa jednej analýzy bolo až 70 percent obsahu koaličnej dohody prevzatých z programu sociálnych demokratov. A to aj napriek tomu, že ide o menšieho koaličného partnera.

Medzi komentátormi v médiách aj v radoch kresťanských demokratov sa objavujú hlasy, že CDU je dnes v podstate len akýsi „Kanzlerwahlverein“. Teda volebný spolok s jediným cieľom udržania Angely Merkelovej v úrade kancelára. Tomuto cieľu strana obetuje čokoľvek vrátane programových priorít.

Aké budú vnútropolitické následky? Krátkodobo sa zdá, že CDU/CSU i SPD z uzavretia koaličnej dohody mierne profitujú. Nemcom sa totiž už bezvládie zdalo dlhé, a tak mnohí z nich oceňujú, že sa proste politici nejako dohodli.

Dnes bol zverejnený prieskum, podľa ktorého SPD mierne posilnila: Z 18 percent pred mesiacom na 19 percent (v septembrových voľbách získala 20,5 percenta). Rovnako mierne posilnila CDU/CSU z 33 percent pred mesiacom (v podstate výsledok vo voľbách) na 34 percent.  

Lenže volebné obdobie bude trvať štyri roky, počas ktorých sa objavia aj problémy. Dá sa očakávať, že vládnuci kresťanskí a sociálni demokrati budú ďalej podporu strácať za súčasného posilňovania opozičných liberálov (FDP) a najmä Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Ešte vo voľbách v roku 1998 dokázali dve najväčšie nemecké strany, SPD a CDU/CSU, získať dohromady 76 percent voličov. Medzičasom boli obe strany dvakrát spolu vo veľkej koalícii. Vlani získali spoločne už len niečo vyše 53 percent.

Splynutie hlavných strán pravice i ľavice v centristických veľkých koalíciách núti voliča hľadať si politickú alternatívu niekde inde. No riziká ďalšej veľkej koalície siahajú aj za hranice Nemecka.    

Aké jadro?

Pokiaľ ide o koaličnú dohodu, rizikové môžu byť Merkelovej kompromisy v ekonomike. Eurozóna zažíva momentálne konjunktúru, no z dlhodobého hľadiska sa môžu niektoré sociálne sľuby politikov prejaviť ako bremeno pre nemeckú ekonomiku. A keďže ide o lokomotívu, ktorá pomáha ťahať aj naše hospodárstvo, pokračovanie veľkej koalície kresťanských a sociálnych demokratov nie je príliš dobrá správa pre Slovensko.

Nemecká ekonomika je však mimoriadne odolná a väčšie riziká vyplývajú z európskeho kurzu staronovej vlády. Hrozí, že s nominantmi SPD na kľúčových pozíciách ministrov zahraničia a financií sa Spolková republika vzdá fiškálne konzervatívneho kurzu smerom k rozhadzovačnej francúzskej vízii EÚ ako priestoru zospoločenštenia dlhov.

Apropo Francúzsko! Po víťazstve Emmanuela Macrona vo vlaňajších májových prezidentských voľbách sa čakalo na nemecké parlamentné voľby v septembri, aby Berlín a Paríž disponovali jasným mandátom pre vytvorenie európskeho integračného jadra.

Po nemeckých voľbách sa čakalo niekoľko mesiacov na vznik vládnej koalície. Tá síce stojí, no EÚ teraz hrozí nestabilita pre zmenu z Talianska.

Výsledkom tamojších volieb sa už vo svojej poznámke venoval kolega Martin Hanus. Pre potreby tohto článku stačí skonštatovať, že vyhrali strany so zdržanlivým postojom k ďalšej integrácii.

Ak o krok ustúpime, uvidíme Európu ako komplikovaný veľký kontinentálny politický orloj, kde sa každú chvíľu konajú v niektorej krajine infarktové voľby, ktoré hrozia vykoľajením európskej myšlienky. Únia sa stala príliš kontroverznou témou na politických scénach jednotlivých členských štátov. V EÚ tak máme akúsi permanentnú mnohotvárnu putovnú politickú krízu, ktorá je raz v jednej krajine, potom zase v druhej.

Do politiky to vnáša akiste vzrušenie. No Európska únia to dlhodobo nemusí ustáť.


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo