Z úcty k Janovi chcem ísť v tejto chvíli ďalej

Z úcty k Janovi chcem ísť v tejto chvíli ďalej

Rozhovor s Markom Vagovičom z Aktualít.sk, blízkym kolegom zavraždeného novinára Jána Kuciaka.

Ján Kuciak bol pre teba v posledných rokoch jedným z najbližších ľudí, dal si mu v mladom veku jedinečnú príležitosť, vzal si ho do svojho investigatívneho tímu v Aktualitách. Od pondelka prežívaš asi svoje najhoršie dni, súčasne si sa nemohol zastaviť, musel si rýchlo zeditovať Kuciakov nedokončený text, poskytuješ rozhovory, vysvetľuješ, sprevádza ťa polícia. Ľudsky si si vôbec stihol naplno uvedomiť, čo sa stalo a čo to pre teba znamená, alebo musíš v týchto dňoch fungovať ako robot?

Prvý deň som si to, samozrejme, uvedomil s plnou vážnosťou. Ráno v pondelok mi prišla esemeska od Petra Bárdyho, že situácia je vážna a mám prísť rýchlo do redakcie. Netušil som, o čo ide, od iného kolegu mi o chvíľu prišla správa, nech si pozriem článok na tvnoviny.sk. Neboli tam mená, len vek dvoch zavraždených a miesto Veľká Mača. Pochopil som, ale nechcel som tomu uveriť, až tu v zasadačke som sa to dozvedel.

Hodinu som bol bez obrazu a bez zvuku, všetko na mňa doľahlo, spomínal som na posledné hodiny, minúty, ako sme spolu komunikovali alebo či sme nespravili chybu. V pondelok sme neboli schopní ani len dávať rozhovory. Museli sme však konať, večer o ôsmej som začal editovať Janov text, skončil som o pol druhej. Vypil som popritom fľašu vína, úplne to na mňa doľahlo a celú hodinu som plakal.

Na druhý deň v utorok sa rozbehol kolotoč, už sa nedalo odmietať rozhovory, takže sme si to medzi sebou rozdelili. Pochopili sme, že nemôžeme nechať hovoriť iných, keďže zrazu sa vyrojilo kopec kamarátov, novinárov, ktorí údajne na tej kauze s Janom spolupracovali, počúvali sme rôznych analytikov, ktorí rozprávali nezmysly a všetko zahmlievali. Vedeli sme, že je to na nás, veď my sme ho najlepšie poznali, aj jeho prácu.

Pochopili sme, že nemôžeme nechať hovoriť iných, keďže zrazu sa vyrojilo kopec kamarátov, novinárov, ktorí údajne na tej kauze s Janom spolupracovali, počúvali sme rôznych analytikov, ktorí rozprávali nezmysly. Zdieľať

Ale aj v tomto najväčšom zhone vždy príde chvíľa, keď myslíme len na tú stratu. I teraz čítam iba najnevyhnutnejšie informácie, ktoré potrebujem kvôli rozhovorom. Všetky tie spomienkové články, správy o pochodoch vypúšťam, jednoducho to nedokážem čítať. To najhoršie ešte len príde po opadnutí prvotných emócií. Až potom bude každý z nás rozmýšľať, čo vlastne ďalej.

Pre Denník N si uviedol, že si budeš do smrti vyčítať, či ste niečo nepodcenili. Na druhej strane, zrejme ani žiadnej inej slovenskej redakcii by v takomto prípade nenapadlo, že pri investigatíve, ktorá sa z veľkej časti opiera o otvorené dáta, môže ísť o život. Nič také sa u nás dosiaľ nikdy nestalo, k životu našich investigatívcov patria najmä žaloby. Pri tomto texte, v ktorom išlo o taliansku mafiu na Slovensku, ste uvažovali aj inak než sme v novinách zvyknutí?

Mieru možného rizika sme si uvedomovali. Posledný týždeň náš šéfredaktor Peter Bárdy ponúkol Janovi možnosť ochrany, nech ide na pár dní preč, keďže čas tesne pred vydaním textu je najkritickejší.

Jano však v tom nevidel problém, nemal pocit ohrozenia. Samozrejme, spätne viem, že sme mali konať inak, zabezpečiť, aby zmizol.

Minulú stredu, keď mi odovzdal hrubú verziu textu, ktorá bola tento týždeň zverejnená, sme sa dohodli, že ja budem ešte kontaktovať premiéra Fica a asistentku Troškovú, niekto ďalší Jasaňa, on mal ísť ešte na východné Slovensko za Talianmi do firiem.

Tento pondelok sme mali doriešiť, či tam pôjde aj so skrytou kamerou a ako to vlastne spravíme. Iste, až dnes mi je jasné, že sme si to mali medzi sebou viacerí rozdeliť. Jeho práca sa mala skončiť už minulý týždeň, keď sme ho mali na niekoľko dní niekam odpratať.

On tie firmy z východu ešte stihol kontaktovať?

Nie, toto sme prísne strážili. Chceli sme to spraviť až celkom v poslednej fáze kvôli možnému úniku informácií.

To, že ste o tom nehovorili, môžeme potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, ani nám ako bývalým kolegom si minulý mesiac nechcel ani naznačiť, čo pripravujete, vedeli sme len, že budete mať silnú kauzu. Ako sa mohlo k dotknutým dostať, že Ján Kuciak na tom pracuje?

Jano bol v tomto ohľade naozaj opatrný. Každý z novinárov komunikujeme nejako šifrovane, viem, ako komunikoval on. Bol v tom zbehlý, pracovali sme napokon na Panama Papers, kde si úzka skupina novinárov z celého sveta diskrétne odovzdávala informácie.

Ak teda unikla informácia, že na niečom takom pracuje, mohlo to byť z prostredia polície, prokuratúry a súdov na východe Slovenska.

Nemohlo niečo uniknúť aj v samotnom Taliansku?

To si nemyslím, keďže talianski novinári si to robili po svojej línii. Tam nemal kto vedieť, že sa tomu venuje aj slovenský novinár Kuciak alebo České centrum pre investigatívnu žurnalistiku.

Jano posielal otázky na všetky spomínané inštitúcie na východe Slovenska, pýtal sa na rozsudky, rozhodnutia, stíhania, násilnú trestnú činnosť, na všetky tie podozrenia, o ktorých napokon písal.

Dostával však zamietavé odpovede, nikto mu nechcel nič povedať. Jeho komunikáciu som ešte detailne nečítal, ale viem si predstaviť nejakého talianskeho mafiána na Slovensku, ktorý tieto jeho otázky dostane zvnútra nejakej inštitúcie. A ako si ich číta, čuduje sa, čo všetko slovenský novinár vie, pretože z tých otázok je jasné, že novinár pozná aj talianske pozadie, ktoré mu dodali tamojší kolegovia. Mafián si však môže myslieť, že to všetko zistil on sám, súčasne sa obáva, čo všetko ešte vie či môže vedieť.

Ten článok bol nedokončený, je možné, že Ján Kuciak tam ešte plánoval vložiť nejakú zásadnú informáciu?

Nedokončený bol v tom zmysle, že Jano niektoré veci len načrtol, keď napríklad písal, v akom objeme získali dotácie talianske rodiny. Jano mi však text odovzdával v stredu s tým, že ide o finálnu verziu, v ktorej treba už len dovysvetliť niektoré detaily.

Nie je teda možné, že ešte mohol mať nejakú horúcu informáciu, ktorá nebola v texte a vám ju nestihol povedať?

Ani to si nemyslím. Snažili sme sa spätne rekonštruovať dokumenty, s ktorými pracoval, zatiaľ sme nenašli nič prevratné, čo by nestihol zapracovať.

Vrátim sa ešte k tomu talianskemu mafiánovi, ktorý zrazu vidí, čo všetko novinár o ňom vie a ešte to nebolo zverejnené. Máme informáciu, že Vadalovci a podobné skupiny, ktoré tu operujú, si chceli na východnom Slovensku vytvoriť niečo ako Palermo 70. a 80. rokov. Budovali si tu svoje štruktúry a naozaj mali svojich ľudí na rôznych miestach. Preto považujem za veľmi pravdepodobné, že to uniklo z tohto prostredia.

Máme informáciu, že Vadalovci a podobné skupiny, ktoré tu operujú, si chceli na východnom Slovensku vytvoriť niečo ako Palermo 70. a 80. rokov. Zdieľať

Keď si premietam poslednú stredu, stále sa sám seba pýtam, či sme niekde neurobili chybu. Premietam si, ako sme sa tu na schodoch v redakcii rozprávali, chválil som ho, aká je to skvelá vec. Videl som, že je veľmi rád, súčasne bolo cítiť, že nie je vystrašený, ale vzrušený, chápal, o čo ide.

Hovoril som mu, že prídu veľké tlaky, môže to vyvolať nepokoj na scéne, možno aj demonštrácie, súčasne som ho uisťoval, že to budeme od neho odfiltrovávať, ale nech je pripravený, lebo je to naozaj veľké.

Odchádzal som domov, ešte som si na niečo spomenul a zavolal som mu. Vždy si voláme špeciálnym spôsobom, no tentoraz som zabudol, telefonoval som mu klasicky. Nepovedal som mu nič konšpiratívne, v náznakoch som ešte niečo opísal, no ak to niekto odpočúval a vedel, čomu sa venoval, mohol pochopiť, že sme pred finále.

Samozrejme, toto nemusí nič znamenať. Len vysvetľujem, aké je to pre mňa aj pre nás všetkých ponaučenie. Treba byť opatrnejší, novinári musia v citlivých prípadoch dostať ochranu, aj keď si ju nebudú želať. A už to nemôžeme robiť tak, že otázky na všetky inštitúcie posiela jeden novinár, je nevyhnutné to rozložiť aj na desiatich, aby sme rozptýlili riziko.



Ako dlho vlastne Ján Kuciak robil na tejto kauze?

Osemnásť mesiacov. Robil popri tom aj iné veci, ale toto bolo kľúčové.

Ako sa dozvedel o tejto stope?

Viem, kto s týmto nápadom prišiel, ale nemôžem to povedať, aby som ho neohrozil. Jana to hneď chytilo, obrátil sa na České centrum pre investigatívnu žurnalistiku a medzinárodnú organizáciu OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project) a vytvorili spoločný tím, v ktorom bolo šesť ľudí.

Jano tam bol za Slovensko a mal sledovať slovenskú stopu. Taliani zbierali informácie u seba doma, Česi sledovali líniu, ktorá súvisela s Českom a priebežne na tom všetci pracovali.

Pôvodne sme to chceli vydať už v januári, ale viazlo to na tom, že to ešte nestihli zeditovať medzinárodné organizácie. Ale ako som povedal, v stredu, keď sme sa lúčili, to už bolo v poslednej fáze, onedlho by to vyšlo.

Posledné hodiny a dni sa objavujú rôzne teórie o možných motívoch vrahov. V Aktualitách už od začiatku hovoríte, že najviac pravdepodobnou stopou je tá, ktorá vedie k  'ndranghete. Neprichádzajú do úvahy aj iné verzie?

Teórie o justičnej mafii a vražde na objednávku nejakej skupiny sudcov a advokátov z východného Slovenska nie sú zatiaľ postavené na ničom.

O tejto teórii hovorí Radovan Bránik. Pracoval Ján Kuciak niekedy na kauze tohto typu?

Pokiaľ viem, nepracoval. Určite však konfrontoval súdy, prokuratúru či políciu s rozhodnutiami, ktoré sa týkali tohto prípadu talianskej mafie. Teória, že nejakí sudcovia či advokáti si objednali jeho vraždu, mi však pripadá pritiahnutá za vlasy. Z článku je predsa jasné, že vecne citoval nejaké súdne rozhodnutia, ale nie sú tam žiadne informácie typu, že tento či tento sudca je podozrivý z korupcie alebo má pochybné kontakty.

Teória, že nejakí sudcovia či advokáti si objednali jeho vraždu, mi pripadá pritiahnutá za vlasy. Zdieľať

Podľa mňa sú veľkým problémom tie poľnohospodárske dotácie. Viem si predstaviť, že ak nejaký taliansky podnikateľ získava masívne dotácie, s veľkou pravdepodobnosťou má podchytených ľudí v komisiách, ktoré o tom rozhodujú, aj na ministerstvách, a ak nejaký novinár ide týmto smerom, tak znervóznie.

Dnes som sa dozvedel, že Jano Kuciak sa začiatkom februára anonymne prihlásil do diskusie na portáli Porada.sk, kde sa ľudia sťažovali na podnikateľa Diega Rodu, že im neplatí za prenájom pôdy. Prihlásil sa tam pod iným menom a žiadal ľudí, ktorí majú tento problém, aby mu poslali viac informácií na anonymný mail. S tým, že je novinár, ktorý sa tejto téme venuje.

Aj to ukazuje, že išlo o kauzu, na ktorej celé mesiace pracoval a išiel na viaceré strany.

Včera zverejnil policajný prezident Tibor Gašpar informácie o drogových díleroch, ktoré by tiež mohli mať súvislosť s Kuciakovou vraždou. Dnes síce túto informáciu vylúčil, ale do obehu sa tak medzitým dostali ďalšie divoké špekulácie.

Z toho, čo viem, polícia zachytila nejaký telefonát z piatka medzi dvoma drogovými dílermi, ktorí sa dohadovali, že idú do Veľkej Mače vyriešiť nejaký problém.

No dojem, ktorý tým policajný prezident navodil, akoby mali ísť za Janom Kuciakom, pretože im nezaplatil za nejaké drogy, je nehoráznosť. Pomaly z neho robia narkomana. Ja som Jana dobre poznal a takýto motív absolútne vylučujem.

Nechcem robiť prehnané paralely s mečiarizmom, ale aj vtedy sa vypúšťali takéto balóniky alebo sa kvôli kritike hovorilo o ohrození základov štátu, ako to dnes robí Robert Fico. Pripadá mi to ako perfídna hra.

Bezpečnostný analytik a bývalý novinár Milan Žitný v médiách hovorí, že motívom vraždy môže byť operácia, ktorej cieľom je destabilizácia štátu, vraj „článok neprinášal nič nové, hodilo sa to, aby padla vláda“.

Milan Žitný hovorí ako spindoktor Smeru, akoby bol zamestnaný na Úrade vlády. Neverím mu. On má svoje záujmy, hrá svoje hry, nejde mu o pravdu a férové vyšetrenie veci.

On je vlastne ten, kto podsúva tie spravodajské informácie. Vyjadrovať sa tak, že v Kuciakovom článku nebolo nič nové a že ide vlastne o bezvýznamného novinára, je nehoráznosť.

Milan Žitný hovorí ako spindoktor Smeru, hrá svoje hry, nejde mu o pravdu a férové vyšetrenie veci. Zdieľať

Ľudia ako Žitný si v 90. rokoch zažili veľmi nepríjemné obdobie, riskovali, boli odvážni. Ale úroveň investigatívnej žurnalistiky je dnes celkom inde. Neviem, či Milan Žitný niekedy hľadal v otvorených zdrojoch nejakú informáciu. On aj niektorí ďalší novinári fungovali najmä na spravodajských informáciách, ktoré im podsúvali príslušníci SIS a polície. Niekedy fungovali tak trochu ako prietokové ohrievače a rozohrávali svoje hry.

Boli to články postavené na dvoch zdrojoch, všetko sa to vtedy púšťalo von, čomu sa za Mečiara dalo rozumieť, ale nie som si istý, či to vždy robili úplne férovým spôsobom. Porovnávať tieto obdobia a tváriť sa, že my sme boli tí „kingovia“, ktorí to vedeli robiť, a všetci tí dnešní mladí sú neschopní, je nehorázne.

Čo spraví vražda tvojho blízkeho kolegu s tebou osobne?

Veľa závisí od ďalšieho vývoja. To, či sa podarí vraždu objasniť a chytiť vrahov, aby sme sa aspoň v súvislosti s týmto prípadom mohli cítiť bezpečne. To, samozrejme, neznamená, že v budúcnosti sa nemôže stať niečo podobné. V tejto chvíli som rozhodnutý v tom pokračovať, robíme všetko preto, aby sme v tom neboli sami.

Nevylučujem, že o pol roka si poviem, že toho mám plné zuby. Nie kvôli strachu, ale preto, že nechcem žiť v neustálom napätí a strese. V tejto chvíli však chcem aj z úcty k Janovi ísť ďalej.

Foto: Andrej Lojan



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo