Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
09. december 2006

Z múzea do mešity

Sultán Saladin a križiacke výpravy, Európa a Blízky Východ, islam a kresťanstvo... To nie je ani začiatok zmätenej analýzy súčasnej zahranično-politickej situácie, ani oneskorenej recenzie filmu Kráľovstvo nebeské, to je len stručný obsah výstavy, ktorej hostiteľom bolo do 5. novembra 2006 nemecké m...

Sultán Saladin a križiacke výpravy, Európa a Blízky Východ, islam a kresťanstvo... To nie je ani začiatok zmätenej analýzy súčasnej zahranično-politickej situácie, ani oneskorenej recenzie filmu Kráľovstvo nebeské, to je len stručný obsah výstavy, ktorej hostiteľom bolo do 5. novembra 2006 nemecké mesto Mannheim, ležiace len hodinu cesty od Frankfurtu.

Celá expozícia s názvom Saladin a križiaci v mannheimskom komplexe Reiss-Engelhorn-Museen pozostávala z cenných artefaktov, či aspoň z ich kópií, ktoré majú svoj trvalý domov v múzeách roztrúsených po celom Nemecku, Európe a Blízkom Východe. V každom prípade, originály či kópie, oboje dokáže byť pri troche fantázie dostatočne podnetné. Samotná výstava bola navyše rozdelená do štyroch tematických častí, pričom za tajomného, nič dobré neveštiaceho šerého svetla, ktoré sa rozprestiera po celej expozícií sa návštevník vyberá do prvej z nich. V pompéznom štýle rozpráva o Jeruzaleme ako o pupku, či skôr strede sveta, ako o meste, ktoré je späté so židovstvom, kresťanstvom i islamom. I keď možno práve to, že mesto už bolo späté so židovstvom a kresťanstvom motivovalo proroka Mohameda k výstupu na nebesia práve z Jeruzalema. A to už bolo na jedno mesto veľa.

Križiacke výpravy, ktoré sa sústredili hlavne na navrátenie Jeruzalema z rúk moslimov, boli takmer dvestoročnou dejinnou epochou. Preto návštevníkovi múzea padne vhod, ak pár minút postojí pred prehľadnou časovou priamkou. Len takto vedomosťami vyzbrojený sa totiž môže vybrať do druhej tematickej miestnosti, venovanej sultánovi Saladinovi a jeho veľkému náprotivkovi, anglickému kráľovi Richardovi I. Levie srdce, ako aj do tretej tematickej miestnosti, venovanej životu v Oriente.

Sultán a kráľ
Po druhej križiackej výprave v pol. 12. storočia sa nástupcom sultána Narradina v Damasku stal mladý a ambiciózny Saladin (Salah ad-Din). V Reiss-Engelhorn-Museen v Mannheime bol Saladin vykreslený ako tolerantný panovník, ktorý viedol luxusný palácový život a lepšie sa cítil v roli mysliteľa ako vojenského veliteľa. Takto charakterizovaný sultán sa však vyznamenal v bitke pri Hattine, ktorá pre križiakov znamenala stratu Jeruzalema.

A akí boli tom čase vládcovia kresťanskej Európy? Anglický kráľ Richard I. Levie srdce bol pôvodne len jednou z troch korunovaných hláv, ktoré tiahli na konci 12. storočia svoje vojská do tretej križiackej výpravy. No keďže nemecký cisár sa utopil a francúzsky kráľ Svätú Zem predčasne opustil, ťarcha bojov ostala na kráľovi Richardovi. Aj z tohto dôvodu patril Richardov náhrobný kameň z bieleho mramoru k najsilnejším zážitkom mannheimskej výstavy. Veľký anglický kráľ, neúnavný bojovník, o ktorom sa pochvalne vyjadrovali dokonca aj moslimskí kronikári, sa postaral o to, že pútnici mohli opäť pokojne navštevovať Jeruzalem, hoci ten naďalej zostal pod moslimskou správou. Sultán a kráľ sa však nikdy nestretli, ani priamo v boji, ani za rokovacím stolom. O ich nevraživosti alebo vzájomnej úcte však panujú legendy. Zato zaujímavou postavou, s ktorou sa Saladin zaručene strefil, bol sv. František z Assissi. V múzeu bola vystavená i maľba, na ktorej sa sv. František zhovára so Saladinom.

Inzercia

Od Aladina k Saladinovi
Návštevník určite zafilozofuje aj nad životom v Oriente, či už na strane kresťanov alebo moslimov. Na predmetoch každodennej spotreby, umení a architektúre možno sledovať odraz vplyvov obidvoch náboženských prúdov, židovsko-kresťanského aj islamského. Návštevník si toľko obzerá vystavené predmety, až nakoniec skloní hlavu pred dôvtipnosťou a trvácnosťou diela proroka Mohameda. Arabské duchovné dedičstvo, povedzme rozprávky Tisíc a jednej noci, z toho jedna o Aladinovi, boli nahradené islamom, no arabské hmotné dedičstvo, teda palác, v ktorom Šeherezáda tých tisíc a jeden nocí odolávala sultánovi, zostal. Zostal a nasťahoval sa doň Saladin.

Iné kultúry, ako napr. egyptská však boli nahradené úplne, v duchovnej i hmotnej podobe. Z myslí egyptských ľudí zišla plejáda bohov, z architektúry sa vytratil faraónsky étos. Arabské islamským bolo, no egyptské, perzské či turecké sa islamským stalo. A európske sa ešte len stane. Navštevovateľ preto zatúži vrátiť sa na výstave späť a v snahe zvrátiť situáciu prechádza okolo modelov ešte nedobytých kresťanských hradov a pevností, okolo rytierskych brnení až k náhrobku kráľa Richarda. Vsugerovať si však pocit, že dnes sa môžeme po Jeruzaleme prejsť rovnako pokojne ako za jeho života je nemožné. Ó, Richard, vráť sa!

Záver výstavy, štvrtá tematická miestnosť, však opäť patrí Saladinovi. V Mannheime sa nachádzali oba jeho hroby, ten z 12. i ten z 19. storočia. Ak by návštevník nakoniec predsa len čakal nejaký impulz do vonkajšieho sveta, nedočká sa. Do ulíc Mannheimu, toho vyše 300-tisícového mesta s takmer tretinovým podielom tureckého obyvateľstva vyjde akurát tak posmelený optimistickým prejavom nemeckého cisára Wilhelma II., kedysi prednesenom pri jeho návšteve Saladinovho hrobu v Damasku. Keby tak cisár vedel, že nemecko-arabské priateľstvo povedie k tomu, že raz sa bude môcť z mannheimskeho múzea pobrať do mešity!

Dominik Baco
Autor študuje právo.

Odporúčame

Najchudobnejšia krajina

Najchudobnejšia krajina

Zabudnime na chvíľu na Afriku, na západ slnka nad savanou, na rituálne obrady bubnujúcich domorodcov. Zatiaľčo v Afrike nie sú misionári len šíriteľmi Božieho slova, ale aj vôbec prvými sprostredkovateľmi výdobytkov západnej civilizácie, v prípade východnej Ázie je situácia odlišná. Pozrime sa na ...

Benedikt XVI. – pápež moslimov?

Benedikt XVI. – pápež moslimov?

Po rukavici hodenej do tváre moslimov počas septembrovej prednášky v Regensburgu, Benedikt XVI. podal vyznávačom islamu ruku na zmierenie. Vo všeobecnosti je práve takto interpretovaná návšteva hlavy katolíkov v Turecku. Podľa komentátorov to potvrdzujú aj pápežove gestá: podporenie integrácie Ture...

Už len 22 dní...

Už len 22 dní...

Práve dnes sa začal advent. Dnes, prvou adventnou nedeľou. Niektorí však „advetujú“ už od pondelka. Zrejme im tento rok nevychádzali počty, a tak prvú sviečku zapálili už o týždeň skôr. Kto to kedy videl, aby advent trval len tri týždne, keď všetky adventné vence majú štyri sviečky!? A predsa trvá. ...