Ján Kuciak pre študentský časopis: Začínal som s Googlom

Ján Kuciak pre študentský časopis: Začínal som s Googlom

Mladý investigatívec Ján Kuciak (Foto: TASR/Aktuality.sk)

Namiesto písania bakalárky som analyzoval Gorilu, povedal pred rokom dnes už nebohý novinár.

Ján Kuciak bol nielen členom investigatívneho tímu Aktuality.sk, ale aj doktorandom na Katedre žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V minulom roku poskytol univerzitnému časopisu rozhovor o svojich začiatkoch s novinárčinou aj skúsenostiach s investigatívou. 

Kuciak začal najprv študovať na STU, ale rýchlo zistil, že ho to nebaví. Po troch mesiacoch práce v Nemecku sa rozhodol, že chce byť novinár.

„Na žurnalistike som tiež prvé tri či štyri roky nevedel, čo presne chcem robiť, ale bavilo ma analyzovať chyby politikov a zaujímali ma kauzy. Vyformovalo sa to k tomu, že chcem robiť investigatívnu žurnalistiku. Ešte tam nie som, pomaly k nej smerujem,“ povedal skromne. 

Začínal s Gorilou

Jeho prvé skúsenosti s investigatívnou žurnalistikou sa začali počas kauzy Gorila. Na konci bakalárskeho štúdia bol na praxi v denníku SME. „Zobrali ma, ale nemali na mňa čas. Práve vypukla kauza Gorila, takže mi dali za úlohu analýzu toho spisu, či niečo nájdem. Bod po bode som prechádzal všetky privatizácie a snažil som sa robiť tabuľku, čo z toho je pravda a čo lož. Toto som robil namiesto písania bakalárky celý december, január a tuším aj február,“ spomína Kuciak.  

Denník SME nakoniec viaceré jeho zistenia použil, hoci nebol spoluautorom. „Bola to moja prvá skúsenosť, naučil som sa veľa o registroch a databázach. Pomohlo mi to, lebo som začínal s Googlom.“

Na konci štvrtého ročníka sa dostal do Hospodárskych novín, kde podľa vlastných slov s kolegom Lukášom Kvašňákom „robili prvé kvázi investigatívne veci. Veľa som sa naučil a aj som sa trochu bál, takže to bola sranda“.

Medzi jeho prvé témy patrila stará pohľadávka voči mestu Košice z čias, keď bol primátorom Rudolf Schuster. Venoval sa aj privatizácii piešťanských kúpeľov. Okrem toho spravil v Hospodárskych novinách asi sto článkov o konkurzoch rôznych firiem. 

„Verím, že postupnými krokmi sa dá spoločnosť a politická verejnosť kultivovať tak, aby si ľudia takýchto vecí dovoľovali stále menej a menej.“ Zdieľať

Ján Kuciak v rozhovore ďalej hovoril o práci v investigatívnom tíme portálu Aktuality.sk. Podľa neho je veľký rozdiel medzi tým, ako novinári pracujú v tejto dobe a ako sa pracovalo kedysi.

„Veľa vecí si vieme zohnať cez úrady, databázy, infožiadosti, cez vestník verejného obstarávania a podobne. Základom práce je dať si dokopy všetky materiály a hľadať v nich súvislosti. Ešte nemám dlhú prax a veľkú časť mojej práce tvorí štúdium starých backgroundov, teda rešeršovanie,“ povedal pre univerzitný časopis. 

Na otázku, či je v tejto dobe investigatívna žurnalistika pre novinára nebezpečná, povedal: „Ešte sa mi nestalo, že by ma niekto zbil alebo že by mi niekto podpálil auto, čo bolo kedysi bežné,“ povedal Kuciak a dodal, že podľa neho sú v nebezpečnejšej pozícii zdroje.

„Dnes by si asi nikto nedovolil len tak na verejnosti napadnúť novinára, ale keď sa niečo stane neznámemu malému podnikateľovi, je to menej na očiach. Prípadne ho pripravia o firmu alebo niečo podobné,“ vravel.  

Výpis z listu vlastníctva Bonaparte

Za najzaujímavejšie kauzy, ktorým sa venoval, považoval prípad Panama Papers, ovládnutie firmy Technopol a kauzu Bašternák. 

„Nechodil som síce na každú tlačovku, ale bol som asi jediný novinár na Slovensku, ktorý mal kompletný výpis z listu vlastníctva Bonaparte, a vďaka tomu som popísal, ako sa prevádzali byty v komplexe. Sú tam dôvodné podozrenia z daňových podvodov, lebo sa prevádzali v rámci niekoľkých mesiacov dva- či trikrát. Na začiatku aj na konci prevodov stáli tí istí ľudia, čiže to boli veľmi pravdepodobne účelové prevody,“ uviedol. 

Študentský časopis sa Jána Kuciaka pýtal aj na jeho názor na rozsah korupcie na Slovensku a na to, aké je poznať situáciu podrobne.

K téme: 
Poďakovanie Jánovi Kuciakovi Zdieľať

„Niekedy som prekvapený z toho, že sa to deje v až takom rozsahu a až tak jednoducho. Napríklad som sa pred istým časom stretol s jedným človekom. Máme tu dosť dépeháčkových káuz, takže stačí, keď poviem, že to bol človek z jednej z nich. Rozprával, ako on osobne chodil vyberať peniaze do banky. Napríklad dvestotisíc eur. Vkladal ich v hotovosti do trezoru, kde boli bankovky v päťstovkách nakopených na sebe. Na druhé ráno prišiel, trezor bol prázdny – niekto si prišiel po svoj podiel. Takže, neuveriteľné veci sú tu možné.“

A či mal niekedy Ján Kuciak pocit bezradnosti? V rozhovore spomína na krátke obdobie optimizmu, keď si hovoril, že niečo napíše a všetci skončia. Ale netrvalo to dlho. „Nie je to o tom, že za každú jednu vec, čo napíšem, sa stane niečo významné,“ priznal. 

„Verím, že postupnými krokmi sa dá spoločnosť a politická verejnosť kultivovať tak, aby si ľudia takýchto vecí dovoľovali stále menej a menej,“ uzavrel dnes už nebohý novinár.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo