POLEMIKA: Normy pre kňazov v médiách - pochopiteľné aj problémové

Normy pre vystupovanie kňazov v médiách vyvolali búrlivé reakcie. Ponúkame dva pohľady na ne.

Nevykonateľné a antimediálne

Biskupské “pridusenie” mediálnych kňazov možno netreba hneď kritizovať. Ale nezaslúži si ani pochvalu.

Dovoľte trošku obyčajného uvažovania: Prečo práve teraz a práve takýmto spôsobom prichádzajú normy KBS ohľadom katolíckych médií a vystupovania klerikov a zasvätených osôb v médiách?

Benedikt odstúpil, prišiel František, Slovensko je stále dotknuté kauzou Bezák. Takto by sa jednou vetou dala zúžiť doba, v ktorej prichádza ďalšia biskupská smernica. Kým pápež František - aspoň na základe čiastkového mediálneho obrazu - prichádza s čímsi zaujímavým, originálnym, prístupným, ľudsky veľmi blízkym, tak u nás jeho služobníci prichádzajú s čímsi byrokratickým, papierovým, odľudšteným. Je to nelichotivé.

"Biskupské 'pridusenie' mediálnych kňazov možno netreba hneď kritizovať. Ale nezaslúži si ani pochvalu."

Zdieľať

Kým kauza Bezák vyčerpala všetkých jej aktérov i viac či menej zaangažovaných pozorovateľov, biskupi našli ďalšiu energiu, ako “preventívne” zamedziť akémukoľvek škodlivému obsahu, ktorého autorom by boli ich vlastní - kňazi.  

Odvolanie trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka aj po takmer deviatich mesiacoch stále ostáva predovšetkým problémom komunikácie: nejasnosťou faktov, nedôverou, nevyváženosťou komunikačných strán, neschopnosťou vysvetliť, nátlakom, mlčaním.

A problém komunikácie - kauzou Bezák iba zviditeľnený - sa normami KBS prehlbuje. Problém nie je v tom, že sa majú biskupi starať o cirkevné médiá alebo že existujú pravidlá na vysielanie katolíckych programov vo verejnoprávnych médiách, ako si to želá oná norma. Problémom je skôr to, že kňazi si musia pýtať súhlas od svojich “šéfov” alebo že sa majú zdržiavať kontroverzných otázok.

Sú témy, kde svoje jasné stanovisko prezentuje Konferencia biskupov Slovenska. Navonok ju zastupuje predovšetkým jej predseda, potom hovorca. Voči tomu nemôže jestvovať námietka.

Sú témy, kde sa za diecézu má vyjadriť jej biskup alebo v jeho zastúpení hovorca diecézy. Prečo nie? To je úplne v poriadku.

Ale prečo by sa aj iní kňazi nemohli, pokiaľ je to v súlade s ich vedomím a svedomím, taktiež vyjadrovať? Pokiaľ by hlásali niečo, čo je proti Cirkvi a predovšetkým proti jej učeniu, viac ako dvetisícročná inštitúcia má už svoje páky na to, ako ich “usmerniť”.

"Aj v cirkevných dokumentoch sa píše, že zvlášť katolícke médiá by mali vytvárať verejnú mienku. Je to silné vyjadrenie, pretože znamená aktívnu účasť každého veriaceho na spoločenskom živote - aj v médiách."

Zdieľať

Ale prečo v otázkach, ktoré nie sú vecou dogmy, nie je možná diskusia? Prečo by jeden kňaz nemohol mať iný názor na odluku cirkví od štátu ako druhý klerik? A prečo by sme si o tom nemohli prečítať polemiku? Nemusia stáť proti sebe. Nemusí sa to chápať ako konflikt alebo rozdelenosť, ale snaha o dialóg v pravde. Prečo by napríklad farár z dediny nemohol mať iný názor ako kaplán v meste napríklad v otázke spolupráce cirkvi so štátom a v jej účasti v rozličných radách? Nech sa tieto názory líšia. Cirkvi (i štátu) to len prospeje.

Oficiálny názor sa predsa máme odkiaľ dozvedieť. Od Vatikánu až po konferenciu biskupov, resp. jednotlivé diecézy je mnoho priestoru na úradné stanoviská. Tie však nevytvárajú ducha ani život. To “pravé orechové” sa skrýva v reálnom živote, v bežných situáciách, pri debatách na farách, na výletoch s kňazom - či hocikde inde. Laik si síce môže prečítať napríklad oficiálne stanovisko KBS k situácii na Slovensku, ale jeho mentálnu výbavu zrejme viacej obohatí výmena názorov napríklad s miestnym duchovným pri káve - aj keby s ním nesúhlasil. Podobná diskusia môže prebehnúť aj v mediálnom priestore.

Aj v cirkevných dokumentoch sa píše, že zvlášť katolícke médiá by mali vytvárať verejnú mienku. Je to silné vyjadrenie, pretože znamená účasť v podstate každého veriaceho na spoločenskom živote v celej jeho šírke. Byť kresťanom teda neznamená byť uzavretý a nevedomý, ale aktívne participujúci na politike, ekonomike, školstve, zdravotníctve, športe, kultúre. I na médiách - ako tvorca obsahu a kritický konzument. Jednoducho byť soľou zeme a svetlom sveta. Nevyhýbať sa kontroverzným témam, ale, naopak, do nich vstupovať. Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Kňaza nepotrebujú veľkonočné vajíčka, vianočné stromčeky a nekonfliktné sladkasté témy. Kňaza potrebujú unavení, opustení, odlúčení, rozvedení, ženy po potrate, slobodné mamičky, chudobní, chorí, biedni, zomierajúci, ponížení, znásilnení, oklamaní, podvedení, okradnutí, deti, starci, hľadajúci, pochybujúci … Jednoducho pre kňaza nemá prečo existovať “kontroverzná” téma. Samozrejme, nemusí sa hneď v médiách k nej vyjadrovať. Ale pokiaľ by to bolo potrebné a žiaduce, prečo nie? Tu sme však na vratkej pôde, pretože - v súčasnosti nemusí na to daný duchovný dostať súhlas...

"Byť kresťanom znamená byť soľou zeme a svetlom sveta. Nevyhýbať sa kontroverzným témam, ale, naopak, do nich vstupovať."

Zdieľať

Osobne si myslím, že normy tak, ako sú napísané, nemajú šancu na udržanie sa v praxi. Už len preto, že nemôžu vyriešiť všetko: každý “verejný” prejav kňaza. “Nepohodlnému” dušpastierovi síce môžu zakázať vystupovať v médiách, ale takýto “rebel” môže napríklad ďalej kázať, debatovať s ľuďmi, spovedať. Stále môže písať knihy - a na ich vydanie si tiež súhlas pýtať nemusí. A dnes, v dobe informácií, sa možnosti pôsobenia na “digitálnom kontinente” rozširujú: webstránky, blogy, twitter, facebook, newsletter. Množstvo dát, informácií, mailov, četov, statusov, blogov, príspevkov v diskusiách, ktoré môžu klerici šíriť, je už teraz nemožné odsledovať a skontrolovať. Načo je to potom dobré?

Kňaz si súhlas na mediálne vystúpenie musí od svojho ordinára pýtať vopred. Každý, kto pozná prax, však vie, že do rozhlasu či televízie je potrebná promptná a primeraná reakcia - teda nie zopakovanie naučeného prejavu alebo prečítanie toho, čo mám na papieri, ale skutočne “živý” vstup. Preto aj ten, kto dostane súhlas, môže v rozhlasovej či televíznej relácii veci formulovať voľne, improvizovane, a teda mu môže čo-to aj ujsť. Bezák nemusí byť posledný klerik, ktorý sa (na festivalovej diskusii) "preriekol", že Boh je najväčší pohoďák...  

Zdieľať

Uvidíme, ako sa veci vyvinú. Normy sú v platnosti len krátko a bude zaujímavé sledovať ich dennodenné napĺňanie. Už teraz však prinášajú úsmevné momenty, pretože sa môžu obrátiť proti samotným biskupom, ktorí ich schválili. Na otázku Postoy-a, či napríklad biskup Andrej Imrich môže písať články o odluke, sa hovorca KBS Jozef Kováčik vyjadril, že áno, lebo ako biskup má o tom dosť informácií. Ak by sa však biskup Imrich vyjadroval “k Vatikánu”, už potrebuje povolenie. To si však žiada vysvetlenie: čo znamená písať smerom “k Vatikánu” a kto má v takomto prípade dať biskupovi povolenie? Je to také smiešne, až je to smutné.

Norma KBS nabáda biskupov k “osobitnej starostlivosti” o vlastné médiá a katolícke programy. Dúfajme, že sa naozaj zhostia tejto úlohy a prinajmenšom na cirkevné spoločenské komunikačné prostriedky budú zvlášť prihliadať - so záujmom, modlitbou, financiami, osobným príkladom, vlastnou tvorbou, morálnou podporou. Na um prichádza list dnes už emeritného pápeža Benedikta adresovaný predsedovi KBS, ktorý vyzval, aby biskupi svojho odvolaného kolegu sprevádzali “modlitbou, v pravde a so záujmom”. Práve ohľadom posledného slova boli diskusie o jeho preklade z taliančiny, či je to len “záujem” alebo až “starostlivosť”. Bez ohľadu na to však vidíme, koľko “záujmu” a “starostlivosti” od 2. júla 2012 prejavujú bratia bratovi.

Biskupi si na seba zobrali neľahké jarmo. V prijatej smernici sa stanovuje, aby diecézny biskup určil vo svojej diecéze kompetentnú osobu, ktorá bude poskytovať pomoc a rady z oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov a má sa postarať aj o to, aby bola zabezpečená primeraná pastoračná starostlivosť o pracovníkov médií. Každého novinára, zvlášť z katolíckeho média, takáto snaha poteší. Každý takýto novinár však vie, ako môže pekne znejúca veta byť skôr želaním ako skutkom.

"Najväčšia obava plynie z toho, či sa skutočne len ďalej nezatvárajú dvere Cirkvi pred okolitým svetom - a sme to práve 'my', čo ich zatvárame zvnútra."

Zdieľať

Téma cirkevnej komunikácie i tejto jednej normy je taká zložitá a rozsiahla, že sa nedá zodpovedať jedným polemickým článkom. Na záver preto už len dve poznámky: Nakoniec aj takáto smernica môže spôsobiť to, že v médiách sa budú vyjadrovať “kontroverzní”, marginalizovaní kňazi, ktorí vôbec nemusia reprezentovať “oficiálny” názov Cirkvi.

A najväčšia obava plynie z toho, či sa skutočne len ďalej nezatvárajú dvere Cirkvi pred okolitým svetom - a sme to práve “my”, čo ich zatvárame zvnútra. Akoby už kňaz nemal čo povedať ostatným, akoby pre neho neplatila sloboda slova, akoby sa nevedel vyjadriť, akoby nemohol mať aj dar komunikácie s médiami a ich recipientmi. Z kňazov sa tak stávajú nesvojprávne osoby, ktoré si na každú mediálnu hlášku musia pýtať povolenie. Ako nezletilé deti, ktorým sa nedá dôverovať …

Matúš Demko

Normy samy osebe sú úplne v poriadku, ale majú chyby

Voči normám sa dá mať kritický postoj. Keď sme s hovorcom KBS Jozefom Kováčikom robili rozhovor, snažili sme sa kritiku prejaviť - buď bola naša vlastná alebo sme komunikovali reakcie verejnosti, ktoré sa objavili, aby mal priestor vyjadriť sa k nim.

Niektoré odmietavé reakcie voči normám sú však úplne iracionálne. Veľa z nich pochádza z kauzy odvolania arcibiskupa Bezáka, čo by obidve strany sporu mali uznať ako veľký zásah do slovenskej cirkvi. Okrem vnútorného rozdelenia pri nej vznikli aj vážne podozrenia z nesprávneho postupu cirkevnej vrchnosti. Odvolanie bude vo verejnosti rezonovať ešte veľmi dlhý čas a mnohé otázky zostanú nevyriešené.

"Kňaz na rozdiel od bežného veriaceho laika je cirkevným zamestnancom a z toho vyplýva aj iná úloha pri vystupovaní na verejnosti a v médiách."

Zdieľať

Tieto dve veci by sme však mali oddeliť. Interná norma na komunikáciu s médiami je štandardným prvkom v každej spoločnosti, mala by byť aj v Cirkvi. Médiá zohrávajú pri komunikácii s verejnosťou zásadný význam a upravenie spôsobu komunikácie s nimi je úplne v poriadku.

Treba si uvedomiť, že kňaz nie je laik. Ich pozícia v Cirkvi nemôže byť chápaná na úplne rovnakej úrovni a z toho vyplýva aj iná úloha pri vystupovaní na verejnosti a v médiách. Kňaz na rozdiel od bežného veriaceho laika je cirkevným zamestnancom, ktorý prešiel štúdiom, podlieha svojmu biskupovi a jeho diecéza mu za vykonanú prácu dáva plat. Preto aj pripodobňovanie jeho situácie k svetským firmám nie je nepatričné.

Keby ste boli zamestnancom napr. michalovskej pobočky firmy Orange a novinár sa vás opýta, aký máte názor na cenovú politiku firmy, či podľa vás nie je predražená a čo by ste robili inak - samozrejme že jednak pravdepodobne nemáte dostatok informácií na posúdenie problému ako celku, a jednak vaše kritické vyjadrenie na verejnosť bude podľa závažnosti chápané ako nelojalita k svojmu zamestnávateľovi. Ak by ste aj vo svojej kritike mali pravdu, vaša verejná odpoveď je celkom určite neštandardným postupom zamestnanca. Takýto krok žiadna spoločnosť nezvykne akceptovať, keďže všetky problémy, ak sú, majú sa najprv riešiť v jej internom prostredí. Jednoducho by ste od zamestnávateľa mali očakávať následky, nech je to akokoľvek nepríjemné, pretože prejavujete vážnu nelojalitu.

Na druhej strane - ak máte vo svojich výpovediach pravdu, alebo ak sa vyjadrute k skutočnému problému, spôsob, akým vedenie rieši vašu kritiku, odráža vnútornú kultúru, aká je v spoločnosti nastavená. Toto tiež treba povedať. Mnohí zástancovia arcibiskupa Bezáka (možno aj väčšina) nestoja na jeho strane kvôli "liberálnejším" názorom, ale kvôli reálnym problémom s korupciou v jeho diecéze, o ktorej vyšlo najavo veľa informácií podložených reálnymi dokumentami a ktorú chcel odstrániť. Považovať všetkých kritikov jeho odvolania za nepriateľov Cirkvi je nepochopenie situácie.

"Podoba prijatých noriem svedčí o tom, že slovenská Cirkev naďalej dáva dôraz predovšetkým na pastoráciu, nie evanjelizáciu."

Zdieľať

Problémom noriem by však mala byť skôr iná vec. Stále zostáva otvorenou otázkou napr. šiesty bod - ...klerici sa majú "zdržať vystupovania v médiách, osobitne ak ide o zložité a kontroverzné otázky" - kto určí, čo je kontroverzná téma? Je takou napr. skorumpované spoločenské prostredie alebo významná politická kauza? Na vážne konkrétne problémy asi nemôžeme stále čakať stanovisko KBS... Alebo ôsmy bod -"k stálej i jednorazovej spolupráci klerika alebo rehoľnej osoby s médiami, sa vyžaduje súhlas vlastného ordinára". Vzniká z toho byrokracia a sťažuje to prístup kňazov do médií aj pri úplne banálnych prípadoch. Okrem toho, že to vyvoláva podozrenia z paušálnej nedôvery k jednotlivým kňazom, predsa len to sťažuje aj evanjelizáciu. Pretože tá neprebieha iba formou kázní a katechéz, ale aj aplikovaním evanjeliových hodnôt do súčasného života, napr. aj pri vyjadrovaní sa ku konkrétnym spoločenským udalostiam. Toto v slovenskej Cirkvi úplne chýba. Kázne a katechézy sú pritom viac vecou pastorácie, ako evanjelizácie. Podoba prijatých noriem svedčí o tom, že slovenská Cirkev naďalej dáva dôraz predovšetkým na prvú z nich.

Český biskup Václav Malý sa pre Slovenský rozhlas vyjadril, že v Českej republike sú kňazi k mediálnemu vystupovaniu naopak povzbudzovaní. Na Slovensku je verejná diskusia veľmi slabá aj preto, lebo kňazi, hoci sú vo svojom obore študovaní a majú z reálneho života bohatú prax, v mediách takmer vôbec nie sú. Ich ďalšie obmedzovanie nevyzerá byť správnym krokom, pripomína naopak nepochopenie dôležitosti evanjelizácie. 

Lukáš Obšitník

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo