ROZHOVOR: Médiá nemajú Cirkvi určovať, čo bude hovoriť

Pár hodín pred vyhlásením Habemus papam prijali slovenskí biskupi normy o vystupovaní klerikov a rehoľníkov v médiách

Podľa noriem sa duchovní nemajú vyjadrovať v médiách k zložitým a kontroverzným otázkam a aj na jednorazovú spoluprácu s médiami potrebujú súhlas svojho biskupa alebo predstaveného. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik hovorí v otvorenom rozhovore o nových pravidlách, ich aplikácii, ale aj o konkláve a odvolaní arcibiskupa Bezáka.

Normy s Bezákom nesúvisia

Prečo prijala KBS normy o vystupovaní klerikov a rehoľníkov v médiách?
Kódex kánonického práva necháva isté veci v kompetencii jednotlivých biskupských konferencií. V dobe, keď kódex vychádzal, bola u nás tvrdá nesloboda. Biskupská konferencia si uvedomila, že sú tu určité resty z minulosti, preto začala pred niekoľkými rokmi systematicky prijímať normy, ktoré sú predpokladané kódexom. Tak boli prijaté napríklad normy o správe majetku, a teraz aj o vystupovaní klerikov v médiách, pričom ďalšie máme rozpracované. Tieto materiály nechceme schovávať, preto sú zverejnené na stránke KBS.

Nebol dôvodom prijatia noriem stav, ktorý jednoducho nevyhovoval?
Nie. Na týchto normách o médiách sa pracovalo rok a pol. Ak narážame na to, že to súvisí s prípadom arcibiskupa Bezáka, tak nie, lebo normy sa začali pripravovať ešte v období, keď bol vo funkcii.

Zdieľať

Napriek tomu, nemyslíte si, že prišli v nevhodný čas?
Môžeme o tom diskutovať, ale rok a pol sa na tom pracovalo, prechádzalo to pripomienkovaním a išlo cez dve pléna. Nemôžeme to odkladať len preto, lebo teraz je zložitá situácia. Samozrejme, museli sme počítať aj s negatívnym ohlasom. Sú však určité princípy, ktoré sú vyššie, ako povedzme nechať sa zastrašiť médiami.
Prax ale napokon ukáže, že to nebude vôbec veľký problém. O tom svedčí nakoniec aj konkrétna skúsenosť z posledných dní. Veď normy boli prijaté ešte pred „Habemus papam“, vtedy už boli platné a mala niektorá televízia problém zohnať kňaza na komentovanie alebo na to, aby sa im vyjadril? Bránil niekto niekomu?

Čo sa prijatím noriem zmení?
V praxi sa toho veľa nezmení. Aj doteraz si biskupi vyhradili právomoc mať hovorcu, ktorý môže novinárov usmerniť a odkázať ich na kompetentného odborníka. Ja som tiež pocítil, že je výhodné byť takýmto „výhybkárom“, lebo bolo by zlé, keby chcel hovorca komunikovať všetko.

Norma platí už samotným vyhlásením?
Promulgovaním, to znamená akonáhle to bolo zverejnené na stránkach.

Koho sa týka?
Klerikov, ktorí spadajú do slovenských diecéz, pri našich kňazoch v Ríme tiež, lebo majú svojho ordinára zo Slovenska. Ide o slovenské územie, pôsobnosť je teda teritoriálna.

Čo majú kňazi teraz robiť?
Budú presne inštruovaní. Ak budú mať pochybnosti, budú sa pýtať svojho nadriadeného.

V normách sa uvádza, že „nik nemá právo vystupovať v médiách v mene Cirkvi, ak na to nebol v zhode s kánonickým právom ustanovený alebo splnomocnený.“ Čo znamená „v mene Cirkvi“?
Kňaz nikdy nehovorí ako súkromná osoba. Je dôležité, aby to, čo hovorí Cirkev, neurčovali médiá, ale určovala si samotná Cirkev. Nie je dobré, keď si médium zavolá nejakého kňaza a urobí z neho hovorcu Cirkvi. Cirkev má povedať, kto má slovo alebo kompetenciu v nejakej otázke hovoriť.

Dá sa to povedať tak, že nechcete, aby si médiá vyberali ľudí z Cirkvi, ale aby si Cirkev vyberala svojich ľudí?
Áno.

"Je dôležité, aby to, čo hovorí Cirkev, neurčovali médiá, ale určovala si samotná Cirkev." 

Zdieľať

Prečo majú klerici a rehoľníci vystupovať v médiách v klerickom, prípadne rehoľnom odeve?
Identifikácia je aj pre médiá nesmierne dôležitá. Aj televízia JOJ, keď príde za mnou, tak vždy chce, aby som mal kolárik.

Keď chceme osloviť klerika alebo rehoľníka, aby sa vyjadril k tomu, čo si myslí napríklad o finančnej odluke cirkvi, potrebuje na to súhlas?
Toto sú kontroverzné alebo náročné témy, pretože rokovanie o finančnom modeli do budúcnosti je veľmi komplexné. Kňaz môže svojím vyjadrením veľmi zásadným spôsobom poškodiť napríklad vzťah s inými cirkvami. Je veľmi dôležité, aby bol v takýchto témach jeden hlas, čiže hlas toho, kto nesie ťarchu zodpovednosti pri rokovaniach. Je tiež normálne, že všetci všetko nevedia. Keď si novinár zavolá kňaza, ktorý s tou oblasťou nepracuje, tak mu povie názor, ktorý tomu zodpovedá.

Pred časom napísal na Postoy.sk publicistický článok o finančnej odluke Cirkvi biskup Andrej Imrich. Dnes by to už nemohol spraviť?
Pozor, on je biskup a má dostatok informácií, aby sa k tomu vyjadroval. Na druhej strane, dnes by ten článok vyzeral asi trošku inak, lebo nastal v diskusii o tejto téme určitý posun.

Potreboval by si na napísanie takého článku pýtať povolenie?
Iba vtedy, ak by sa vyjadroval k Vatikánu.

Nie všetky otázky sa týkajú odborných vecí. Mnohí kňazi robia v médiách evanjelizáciu. Napríklad Ján Sucháň má reláciu na Rádiu Viva.
Áno, ale keďže ide o pravidelné vystupovanie, určite bude potrebovať súhlas. Lebo nerieši len spoločenské otázky, ale hovorí aj o veciach, ktoré sú spojené s vierou a mravmi, čiže do hry vstupuje dogmatika a morálka.

Prečo si musí pýtať povolenie, keď tieto veci študoval?
Pretože môžu byť kombinované práve s tými náročnými a kontroverznými témami.

Nie je to nedôvera ku kňazovi?
Sme vysvätení kňazi a napríklad keď chceme ísť spovedať, tak si musíme žiadať od biskupa spovednú fakultu. Mám šesť rokov štúdia a diakonskú prax. Znamená to, že mi biskup neverí? Nie, je to len o období, kedy je človek akoby preskúšaný, a potom ju už dostáva na dobu neurčitú.

Podľa kritík, aké sa objavili v médiách, stavajú normy hrádzu v evanjelizácii.
To samozrejme nie je pravda. Kázní a katechéz sa vôbec netýkajú. Kňazovi nikto nebude brániť evanjelizovať, len keď bude chcieť poskytnúť väčší rozhovor v médiách, opýta sa svojho biskupa. Je to ako so spomínanou spovednou fakultou. Ak to niekto bude robiť pravidelne a osvedčí sa, pochybujem, aby v každom ďalšom prípade volal svojmu nadriadenému a pýtal si súhlas.

Ako to bude s aplikáciou noriem?
Normy boli vydané, následne budú umiestnené v kňazských obežníkoch a biskupi vo svojich diecézach a rehoľní predstavení vo svojich reholiach ich začnú aplikovať. Vyzerá to tak, že niektorí kňazi budú mať najskôr asi obmedzené povolenie na rok alebo isté obdobie, a časom bude jednoducho trvalé.

Jedna z noriem hovorí, že kňazi potrebujú súhlas ordinára aj pri jednorazovej spolupráci s médiom. Znamená to napríklad, že súhlas potrebuje aj farár v malej dedine, ktorého bude chcieť televízia natočiť, aby povedal pár viet o Veľkej noci?
Potrebuje ho. A myslím, že aj televízia nejde za ním ad hoc. A pokiaľ vie, že takéto normy sú, tak sa tomu prispôsobí.

"Normy majú aj Nemci či Taliani. Veľmi prísne ich majú Poliaci."

Zdieľať

Nebude z toho veľká byrokracia?
Teraz sa to zdá, ale pri väčšine kňazov bude prístup biskupa otvorený. Nie je dôvod niečo škrtiť, alebo zakazovať, no je dôležité si uvedomiť, že v okamihu, keď sa klerik spreneverí svojmu poslaniu, tak nemôže rozprávať v mene Cirkvi.

Čo ak bude televízia robiť reportáž napríklad z púte, kde osloví jedného z kňazov, nie organizátorov, ale bežného účastníka?
Treba rozlišovať medzi anketou a rozhovorom. To sú však jednotlivosti a tie budeme postupne riešiť.

Otázka znie, či sa bude môcť kňaz vyjadriť pri takomto bežnom stretnutí?
V takom prípade bude dôležité, či ide o otázku viery a mravov, alebo či ide o náročnú tému. Myslím, že vysokoškolsky vzdelaný kňaz vie veľmi ľahko rozlíšiť, či na danú otázku odpovedať, alebo novinárov odkáže na hovorcu.

Na Postoy.sk máme každú nedeľu kázeň. Nemusíme sa báť, že to nebudú môcť robiť?
Nepredpokladám, že im to biskup zakáže, ale je na nich, aby si to dovolenie vypýtali.

Čo normy a sociálne siete?
Sociálne siete a blogy sú v mediálnom svete považované za niečo súkromné. Ale na druhej strane si neviem predstaviť situáciu, že by napríklad redaktor Markízy napísal na svojom súkromnom blogu niečo, čo je proti vedeniu alebo smerovaniu televízie. Neviem si predstaviť, že by nejaký kňaz chcel využiť sociálnu sieť na to, aby išiel proti základom učenia Cirkvi.

Ak by sa to stalo, riešilo by sa to až ex post?
Samozrejme, nikto nebude dávať povolenie na to, aby mohol mať blog alebo Facebook.

Čiže napríklad Jozef Červeň, ktorý má blog na sme.sk a vyjadruje sa tam aj k politike, si nebude musieť pýtať povolenie?
Je to blog, čiže pokiaľ nejde v rozpore s Cirkvou, je to v poriadku. Okrem toho si neviem predstaviť, že by Jozef Červeň písal niečo problémové.

Ani vo firme si nemôžete robiť, čo chcete

Nebojíte sa, že médiá budú v dôsledku noriem dávať väčší priestor kňazom v anonymite, prípadne že pribudne vyjadrení off-record, najmä ak kňazi, ktorých vyjadrenia budú chcieť, nedostanú povolenie?
Musíme s týmto rizikom počítať. Išlo však o to, aby sa určili presné pravidlá. Ľudia majú nárok na to, aby dostali stanovisko, ktoré je oficiálne. Nemôže sa napríklad stať, aby klerik v nejakej otázke mal pozíciu, ktorá je v rozpore napríklad s tým, čo hovorí KBS. V žiadnej normálnej firme alebo spoločnosti by mu to neprešlo.

Ale Cirkev predsa len nie je firma.
Nie je, ale zároveň je aj inštitúciou. Aby Cirkev komunikovala profesionálne, tak aj ona musí rešpektovať určité kritériá, ktoré predpokladá profesionálna komunikácia. Lebo inak sa naozaj rozpadneme.

Za 1. ČSR bolo veľa kňazov, ktorí sa vyjadrovali k verejnému dianiu cez publicistiku či knihy. Keď si to dnes spätne čítame, bolo to veľmi silné. Keby to podobne bolo dnes, súčasná verejná diskusia by vyzerala úplne inak a lepšie.
Boli by sme ešte viac rozdelení, úplne rozbití. Lebo sú kňazi, ktorí môžu mať ľavicový a sú kňazi, ktorí môžu mať pravicový názor. A sú s tým vo svedomí úplne vyrovnaní.

Nejde o pravicovo-ľavicové rozloženie, ale o obhajobu Cirkvi. Veď kňaz by v drvivej väčšine prípadov Cirkev obhajoval.
Ale môže stačiť jedno percento k tomu, aby sa to zlomilo. Toto bola tá dejinná skúsenosť, ktorá spôsobila, že napríklad v Taliansku dnes už neexistuje kresťanská demokracia. Pretože to bolo tak sklerikalizované a tak spájané s Cirkvou, že ľudia si povedali: my sme kresťania, chceme sa cítiť slobodne a pohodlne aj v tom, že môžeme mať iný názor, ako mali kresťanskí demokrati.

"Mal som veľa telefonátov, kde mi kňazi povedali, že konečne ste nás oslobodili od tlaku, ktorý sme zažívali."

Zdieľať

Ale riešenie predsa nie je zakázať kňazom vyjadrovať sa.
Stále opakujete to, čo hovoria médiá, že my sme zakázali kňazom sa vyjadrovať – to nie je pravda. Tie normy si treba naozaj pozrieť a vedieť si ich aplikovať. Ani si nemyslím, že toto je postih pre kňazov. Mal som veľa telefonátov, kde mi kňazi povedali, že konečne ste nás oslobodili od tlaku, ktorý sme zažívali.

Potrebuje kňaz normu na to, aby povedal médiám, že sa nebude vyjadrovať?
Môže ho to v určitých situáciách veľmi oslobodiť.

Potom je to slabý kňaz.
Môže to byť slabý kňaz, ale môže mu to veľmi pomôcť. Ak sa nevyjadrí, môžu na neho napísať taký spotvorený článok, že by ste sa nestačili čudovať. Môže to byť veľká opora pre kňazov. Aj pre samotných novinárov, ak majú čistý záujem hľadať pravdu a zaujímajú sa, čo o nejakom probléme hovorí Katolícka cirkev. Ak majú zlý záujem a chcú rozbiť oficiálny názor Cirkvi, tak potom sú z noriem samozrejme nervózni.

Nedalo sa spoľahnúť na kňazov, že budú vedieť povedať: toto viem a toto neviem, spýtajte sa preto niekoho iného?
Prax ukázala, že nie.

Nezdá sa prirodzenejšie riešiť konkrétneho človeka, čo robí zlú robotu, ako paušálne stanoviť pravidlá pre všetkých?
Práve tu je férovosť. Lebo na základe čoho by sme ho riešili? Tu sú striktne dané pravidlá.

Keď bol doteraz nejaký problémový kňaz, mohli ste ho riešiť, nie?
Teoreticky áno, ale prakticky sa mohol vyhovoriť na to, že kánon hovorí, že tu mali byť normy.

Šéfredaktor českej redakcie Vatikánskeho rozhlasu Milan Glaser sa k normám pre denník SME vyjadril dosť ostro.
Skôr ma zaujíma, kde sa vyjadril a ako to bolo urobené, či to nebolo len niekde pri káve. Nemyslím si, že pán Glaser je hovorcom českej biskupskej konferencie. Čiže je to jeho súkromný názor, ktorý veľmi prekvapil.

On ale nehovoril ako predstaviteľ ČBK, ale ako človek, ktorý dlhodobo pôsobí v českom mediálnom prostredí.
Áno, hovoril ako vedúci českého vydania a zdá sa, že je to vážny problém pre neho samého. Páter Lombardi je riaditeľom Vatikánskeho rozhlasu, s ktorým sú určité veci komunikované, teda mal sa informovať najprv u neho, aká je skutočnosť.

Česi nemajú podobné normy?
Zatiaľ nie. Poliaci majú veľmi prísne. Normy majú aj Nemci či Taliani.

Konkláve ukázalo, že svätosť priťahuje

Čo hovoríte na to, ako slovenské médiá zvládli konkláve?
Bola to skvelá práca niektorých ľudí, ktorí boli zorientovaní vďaka tomu, že v minulosti pracovali vo Vatikánskom rozhlase, mali tam vzťahy. Bolo vidieť, že odviedli dobrú robotu.

Prekvapil záujem komerčných televízií napríklad o inauguráciu v priamom prenose?
Svätosť priťahuje. Myslím si, že najväčšia facka prišla, keď médiá zverejnili s veľkou pompou, ako majú výsledky doobedného hlasovania a poobede to bolo úplne iné. Myslím, že to bolo vzájomné obohatenie.

Ako vnímate ľudí ako Imrich Gazda, teda laikov, ktorí sú často pri otázkach o Cirkvi v médiách?
Je dobre, že sú tu odborníci, ktorí sa v tom začínajú orientovať. Dôležité je aj vedieť terminológiu, lebo hoci sa zdá, že je veľmi jednoduchá, veriaci človek ju pozná. Akonáhle sa redaktor pomýli v nejakej zásadnej otázke, tak už aj tá posledná babka na Kysuciach si to všimne. Bolo by ideálne, keby bol na Slovensku zahraničný model, keď médiá majú človeka, ktorý sa venuje sektoru cirkvi. Je to predsa len na Slovensku dominantná téma a zaslúži si, aby bola spracovávaná odborne.

Keď laici vystupujú v súvislosti s Cirkvou v médiách, nevidíte v tom problém, že v podstate tiež ako katolíci vystupujú v mene Cirkvi?
Nevystupujú v mene Cirkvi. Ale ak tu bude viac vzdelaných ľudí, ktorí v tom budú doma, tak to bude plus, lebo nie o všetkom môže hovoriť kňaz. Okrem toho, takýto človek pôsobí oveľa nezávislejšie. Problém by nastal jedine vtedy, ak by takýto laik pôsobil v oficiálnych štruktúrach a bolo by to o ňom známe. Napríklad, ak by bol hovorcom KBS, potom už nehovorí ako súkromná osoba.

Na Bezáka biskupi nežalovali

Nedávno bol v televízii TA3 Tomáš Halík, kde diskutoval k téme odvolania arcibiskupa Bezáka. Mohol by to spraviť slovenský kňaz?
Ani od českého to nebolo vhodné. Neviem si predstaviť, že by slovenský kňaz to isté robil v Českej republike. Je to znova otázka toho, aké môže a nemôže mať informácie. Je to neštandardné, čoho sme boli na Slovensku svedkami. Je síce mediálne známy, dobre sa počúva, to sa mu nedá uprieť, radi ho vyhľadávajú, ale z vnútrocirkevného hľadiska je absolútne nevhodné, aby takéto veci komentoval.

Odvolanie biskupa je ale administratívna otázka, nie vieroučná, čiže aj hociktorý kňaz alebo laik môže mať na to rôzny názor, nie?
Pokiaľ o tom nerozhoduje Svätý Otec a pri menovaní a odvolaní biskupa rozhoduje.

Áno, ale nie je to vieroučná otázka, nie je to vyhlásené ex catedra.
Potom sme už ale na veľmi šmykľavej pôde. Keď ideme spochybňovať rozhodnutie Svätého Otca, čo nám vlastne zostane z Katolíckej cirkvi? Potom sa dostaneme na úroveň určitých sektárov, ktorí si budú vyberať, čo je dogmatické a čo nie je.

"Keď ideme spochybňovať rozhodnutie Svätého Otca, čo nám vlastne zostane z Katolíckej cirkvi?"

Zdieľať

Ale ono je určené, čo je dogmatické, administratívne rozhodnutia v tom nie sú.
Pozor, rozhodnutia Svätého Otca sú pre katolíkov záväzné.

Nie je to skôr o chápaní nesúhlasu? Niektorí ľudia hovorili, že prijímajú to odvolanie, len s ním nesúhlasia. Podľa niektorých je tento postoj protipápežský, podľa iných nie je.
Áno, ale keď napíše Svätý Otec list, ktorý napíše naozaj výnimočným spôsobom, lebo z 80 prípadov to urobil len raz, tak si myslím, že už je to naozaj tak na hrane.

Ale stále je v tom otázka, či bol Svätý Otec dobre informovaný.
Potom ale hovoríme, že Svätý Otec neriadi Cirkev, ale riadi ju za neho niekto iný. Ak ideme spochybňovať rozhodnutie, po ktorom povedal, že to mal na stole a dlhodobo to študoval a nakoniec osobne rozhodol, potom sa mi to zdá tak pritiahnuté za vlasy, že už hľadáme čokoľvek, len aby sme nemuseli prijať fakt, že Svätý Otec naozaj rozhodol osobne.

Materiály mu ale niekto pripravuje.
Áno, ale keby sme aj teoreticky pripustili, že arcibiskupa Bezáka chcel niekto ohovoriť, tak by sa to muselo rozpoznať. Boli tam dvaja ľudia, ktorí boli za to zodpovední – biskup Baxant a kardinál Ouellet. Obaja majú vynikajúcu povesť bez akýchkoľvek škandálov. Nerozhodovalo sa na základe dvoch alebo troch svedectiev. Ak je raz apoštolská vizitácia, ide o desiatky a desiatky ľudí zo všetkých strán, ktorí sú predvolaní, hovoria plusy a mínusy, a potom sa na základe toho racionálne vyhodnocuje. Aj z ľudského hľadiska je ťažké uveriť tomu, že by bolo možné omyl alebo zlý úmysel ťahať dlhú dobu až tak vysoko. Neviem si to predstaviť.
Potom je tu druhý rozmer, že bolo potrebné dostať do verejnej mienky základný rozpor - biskupi a on. Veľakrát som vysvetľoval novinám, aké sú základné pravidlá rozhodovania, že Konferencia biskupov Slovenska nemôže vstúpiť do procesu, ktorý je medzi Svätou stolicou a samotným biskupom. A napriek tomu máme dnes atmosféru, že biskupi sú tí, ktorí ho podrazili, ktorí na neho žalovali. Čo absolútne nie je pravda.

Na druhej strane sme ale stále pri administratívnom rozhodnutí. V histórii sa viackrát stalo, že Vatikán rozhodol nesprávne. Páter Pio mal zakázané spovedať, Ján Maria Vianney mal zakázané kázať. V tom čase, keď sa tá chyba stane, nemá kňaz právo povedať, že je to chyba?
Pozrite sa, ako to oni dvaja prijali a ako to riešili.

To je v poriadku, ale nejde o to, či neprijať to rozhodnutie, ale či existuje právo povedať, že je tu niekde chyba.
Po určitú hranicu áno, ale keď Svätý Otec napíše to, čo napíše, a ja idem ešte toto spochybniť, tak je to tak vážna vec, že spochybňujem, že Svätý Otec riadi Cirkev.

Lukáš Obšitník, Pavol Rábara

Rozhovor bol zvukovo zaznamenávaný a autorizovaný, Jozef Kováčik v prepise nič nezmenil. 

Foto: Peter Zimen/TK KBS, isifa.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo