Skúsme o sebe premýšľať ako o „hrdinoch v pohotovosti“

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Skúsme o sebe premýšľať ako o „hrdinoch v pohotovosti“

Brit Chris Norman, Američan Anthony Sadler, francúzsky prezident Francois Hollande a príslušníci amerických ozbrojených síl Sprencer Stone a Alek Skarlatos v Elyzejskom paláci v máji 2015. Foto: TASR/AP

Nabáda k tomu pozoruhodný nový film Clinta Eastwooda 15:17 Paríž.

Len vďaka náhode sa 21. august 2015 nezapísal do dejín Francúzska ako deň krvavého masakru. Muž, vyzbrojený pištoľou, útočnou puškou a deviatimi zásobníkmi s 270 nábojmi, vyšiel zo záchoda rýchlovlaku Thalys na trase Amsterdam – Paríž. Cestovalo ním práve viac ako päťsto pasažierov.  

Skôr než útočník dokázal vo vlaku narobiť krvavý kúpeľ, premohli ho traja Američania, ktorí sa práve nachádzali na dovolenkovej ceste po Európe: Vojaci Alek Skarlatos a Spencer Stone a ich kamarát, vysokoškolák Anthony Sadler.

Pomohol im aj 62-ročný Brit Chris Norman. A tiež jeden Francúz, ktorý si prial zostať v anonymite. V ten deň nikto o život vo vlaku neprišiel.

Clint Eastwood o trojici priateľov natočil film. Je pozoruhodný nielen tým, že vychádza zo skutočnej udalosti. Trojica hrdinov si v ňom navyše zahrala samých seba. Hoci Eastwood má už 87 rokov, tvorivého experimentu sa nezľakol. A celkom mu to vyšlo.

Kto by očakával prvoplánový akčný trhák, veľmi by sa zmýlil. Akcia je koncentrovaná prevažne do poslednej tretiny filmu.

Eastwood väčšinu času venuje načrtnutiu predpríbehu trojice: od ich detstva až po cestu Európou. A skúma otázku, čo obyčajným mladíkom, ktorí majú svoje problémy, umožnilo v kritickej chvíli zareagovať správne a zachrániť životy stovkám ľudí.

Podstata hrdinstva

Pri sledovaní snímky som si nevdojak spomenul na knihu Luciferov efekt. Jej autor, 84-ročný psychológ Philip Zimbardo, známy najmä skrze Stanfordský väzenský experiment, v nej čitateľa okrem iného chce povzbudiť, aby o sebe premýšľal ako o „hrdinovi v pohotovosti“.

Čo je tým mienené? Podľa Zimbarda tak, ako existuje „banalita zla“ (najčastejšie sa v tomto zmysle hovorí o Adolfovi Eichmannovi, ktorý patril k organizátorom holokaustu, hoci sa máločím vymykal zo šedého spoločenského priemeru), existuje aj „banalita dobra“. – Obyčajní ľudia, ktorí jedného dňa vykonali nejaký obetavý hrdinský skutok, hoci následne neochvejne trvajú na tom, že proste len robili, čo v tej chvíli považovali za správne.

Tak ako je demokratizované zlo (každý máme v sebe potenciál k deštruktívnosti), treba demokratizovať aj hrdinstvo. To ostatne nie je vyhradené len niekoľkým výnimočným ľuďom, ale povolávaní k nemu sme my všetci. 

S naším správnym rozhodnutím sa počíta, keď nadíde osudová situácia. Aj keď nemusí mať nevyhnutne podobu teroristu vo vlaku, je dobré sa mentálne pripraviť, že každý jednotlivec by sa raz mohol ocitnúť v okolnostiach, ktoré si budú pýtať nejaký druh občianskeho heroizmu.

Práve tento kontrast medzi všednosťou hrdinov a výnimočnosťou hrdinstva Eastwooda fascinuje. Skarlatos, Stone a Sadler sú vlastne úplne obyčajní americkí chalani. Ich detské výčiny a disciplinárne problémy v škole nie sú až také neobvyklé. Ich neskoršia cesta po Európe s teleskopickými selfie držiakmi a pridávaním fotiek na Instagram sa nelíši príliš od generačnej skúsenosti mnohých ich rovesníkov.

Iste, dvaja z nich od detstva snívajú o vojenskej dráhe. No Spencer Stone, ktorý to počas zápasu s útočníkom vo vlaku schytá najviac a okolo ktorého sa dej točí najintenzívnejšie, nie je v napĺňaní svojich ambícií ani príliš úspešný. Napriek tomu ho kurz bojového umenia a prvej pomoci nejakým spôsobom pripravia na situáciu, ktorej bude čeliť vo vlaku.

Hrdinovia, ktorí sa modlia

Zaujímavý je spôsob, akým do zápletky filmu vstupuje náboženstvo. Ako deti chodia Stone, Skarlatos a Sadler na cirkevnú školu a matky dvoch z nich sú veriace. No keďže majú disciplinárne problémy, v trojuholníku škola – rodičia – deti to škrípe. Keď sa však Stone v jednej chvíli modlí modlitbu Svätého Františka, ide to od srdca.

Kto má predsudky o Američanoch ako o povrchných, zbraňami nezdravo očarených a do seba zahľadených, niektoré scény filmu ho v tom utvrdia. Napríklad keď sa jeden z hrdinov v Berlíne pýta turistického sprievodcu, či Hitler naozaj spáchal samovraždu, aby sa vyhol zajatiu postupujúcou sovietskou armádou a či to náhodou nebola armáda americká.

Na druhej strane, filmy Clinta Eastwooda sú medzi hollywoodskou produkciou osviežujúce tým, že sa zaobídu aj bez progresívnych podprahových posolstiev. A navyše, títo traja „neotesaní“ Američania napokon všetkých zachránili – nielen vo filme, ale naozaj. Francúzsky prezident Hollande im za ich statočnosť udelil Rad čestnej légie. Vďaka autentickosti príbehu divák tomuto filmu odpustí veľa nedostatkov.

Viacerí kritici mu napríklad vyčítali istú dejovú nesúrodosť. A skutočne, 15:17 Paríž nie je nové Gran Torino. Ba ani vo svojej analýze a problematizovaní hrdinstva nejde tak ďaleko ako rovnako Eastwoodom režírované Zástavy našich otcov.

Česko-Slovenská filmová databáza dáva filmu 57-percentné hodnotenie. To je vcelku férové. Je to mierne nadpriemerný film: O mimoriadnom hrdinstve obyčajných ľudí.  

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo