Zmysel a pravda

Zmysel a pravda

Ide nám o viac než len o naše vnútorné pocity.

„Virtuálna realita“ sa stále viac derie do popredia, hráči videohier vyhrávajú v súťažiach slušné sumy a pri mnohých nákupoch sa používa Bitcoin. Preto je možno načase konfrontovať sa s realitou.

Pred niekoľkými rokmi vytvoril filozof Robert Nozick hodnotný myšlienkový experiment. „Predstavte si, že ste v stroji na zážitky,“ píše Nozick, „ktorý by vám poskytol zážitky, aké by ste len chceli. Nadupaní neuropsychológovia by vám dokázali stimulovať mozog tak, aby ste si mysleli a cítili, že píšete úžasný román, zoznamujete sa s priateľom alebo čítate zaujímavú knihu. Celý čas by ste plávali v nádrži a k mozgu by ste mali pripojené elektródy. Mali by ste sa pripojiť na tento stroj na zážitky na celý život a vopred si naprogramovať, čo zažijete?“ Mohli by ste sa zbaviť každej traumy a každého smútku. Mohli by ste sa stať prakticky kýmkoľvek a mať zážitky, pre ktoré sa rozhodnete. Mohli by ste sa cítiť dobre, dokonca by ste sa mohli cítiť dôležití.

Možno sa v stroji na zážitky cítite šťastní, no nemáte žiaden skutočný dôvod takí byť. Možno sa cítite dobre, no váš život v skutočnosti nie je dobrý. Zdieľať

Je tu však otázka: Žili by ste zmysluplne? Zvolili by ste si takýto život pre seba alebo pre svoje deti? Podľa Nozicka znie odpoveď nie: „Dôvod, prečo cítime odpor pri myšlienke na život v nádrži, je to, že ponúka šťastie, ktoré je prázdne a nezaslúžené.“ Možno sa v nádrži cítite šťastní, no nemáte žiaden skutočný dôvod takí byť. Možno sa cítite dobre, no váš život v skutočnosti nie je dobrý: „Ide nám o viac než len o naše vnútorné pocity.“

Kritici Nozickovho myšlienkového experimentu tvrdia, že jeho sila sa odvodzuje z čohosi, čo nazývajú „predpojatosť vyplývajúca zo statusu quo“: súdime zo svojho súčasného pohľadu. Miesto toho povedzme, že sa náhle zobudíte v čistej bielej miestnosti a sestra vám povie: „Je rok 2659 a vy ste mali vopred naprogramované zážitky, ktoré ste si zvolili. Chcete pokračovať? Predtým ste sa tak rozhodli už trikrát. Ak sa tak rozhodnete znovu, vrátite sa späť a toto prerušenie si nebudete pamätať.“

Ako by ste sa rozhodli? Má to byť síce vyvrátením Nozickovho „stroja na zážitky,“ no nie som si istý, či je to naozaj tak. Veľmi veľa ľudí by chcelo vedieť, čo je za dverami tejto bielej izby. Ak zistím, že nežijem v realite, chcel by som vedieť, čo je skutočná realita.

Film Matrix z roku 1999 obsahuje slávnu scénu, kde hlavná postava Neo dostane na výber medzi „červenou kapsulou“, ktorá mu umožní spoznať pravdu o svete, ktorý považuje za skutočný („Matrix“), a „modrou kapsulou“, ktorá ho vráti do predchádzajúceho života bez toho, aby si na toto rozhodovanie pamätal. Neo si zvolí červenú kapsulu – samozrejme, inak by sa film skončil. Musíme však vysvetliť, prečo je Neo (ale aj divák, ktorý úzkostlivo dúfa, že si vyberie červenú kapsulu) nepopierateľne zvedavý a túži sa dozvedieť pravdu vecí.

Neskôr vo filme jeden z ľudských povstalcov menom Cypher zradí ostatných členov posádky, lebo po deviatich rokoch utrpenia v drsných podmienkach skutočného sveta sa chce opäť dať zapojiť do Matrixu ako bohatý a úspešný muž, ktorý si užíva rozkoš s mnohými krásnymi ženami. Diváci toto pokušenie určite chápu. Napriek tomu ho chápu práve ako pokušenie, ktorému treba odolať. Len málokto chce, aby si Neo vzal modrú kapsulu a zostal v nevedomosti, a len málokto nepovažuje Cyphera za úbohého, lebo sa rozhodol vrátiť sa naspäť do nereality. Ak sa Cypher vráti, možno bude „mať dobrý pocit“, no jeho život nebude skutočne dobrý. Svoju rozkoš si kúpil za cenu životov druhých. Neznie to povedome? Pre túžbu už nepoznať pravdu nebude jeho život nijako zmysluplnejší.

Neo dostane na výber medzi „červenou kapsulou“, ktorá mu umožní spoznať pravdu o svete, ktorý považuje za skutočný („Matrix“), a „modrou kapsulou“, ktorá ho vráti do predchádzajúceho života. Zvolí si červenú. Zdieľať

My diváci by sme boli radšej, keby sa Cypher rozhodol naďalej bojovať spolu s ostatnými ľuďmi, lebo vieme, že takýto život by bol zmysluplnejší. Neukazuje to, že kdesi v hĺbke srdca vlastne chceme, ako naznačuje Nozick, „žiť (v aktívnom zmysle) v kontakte s realitou“, čiže so skutočnými vecami, so skutočnými úspechmi, medzi skutočnými ľuďmi a v skutočnom svete?

Kto videl film, vie (nečítajte, ak ste nevideli), že Cyphera nezmyselne zabijú agenti Matrixu. „Nezmyselné“ je to preto, lebo vlastne nie je dôvod, prečo by ho nemohli skrátka pripojiť naspäť do Matrixu, aby z neho ďalej čerpali energiu ako z ľudskej batérie. Zaujímavejšie by bolo, keby tvorcovia filmu dali do protikladu jeho život v nezmyselnej a nezaslúženej rozkoši v Matrixe so zmysluplnými námahami jeho bývalých druhov v skutočnom svete. Pre jeho vraždu by sa dal uviesť len jediný dôvod a ten by bol veľmi ľudský: agenti ho zabijú, lebo ním pohŕdajú. Dokonca aj stroje vedia, aký je odporný.

Grécke slovo eudaimonia, ktoré Aristoteles použil pre najvyššie dobro a hlavný cieľ nášho života, sa často prekladá ako „blaženosť“. Aristoteles však nehovoril o pocite. Chápal hodnotu potešenia a pokiaľ ide o vychutnávanie si telesných rozkoší, nebol to žiaden puritán. Bol však aj kritický voči tým, čo sa snažia o rozkoš ako o svoj primárny cieľ v živote. Podľa neho je takýto život „otrocký“ a skôr „zvierací“ než ľudský. Predstavme si dobre živené prasa v blate. Eudaimonia podľa Aristotela znamená pestovať naše najlepšie morálne a rozumové vlastnosti a naplniť svoj potenciál. Eudaimonia nie je len „mať dobrý pocit“, je výsledkom „dobrého života a konania“.

Nechceme teda úplne odmietnuť „blaženosť“, zvlášť ak ide o dobre zvážené odpovede na otázku, čo robí človeka skutočne šťastným, no naše úvahy by sa asi prehĺbili, keby sme sa spýtali nielen: „čo ma urobí šťastným?“, ale aj „aký život by bol skutočne zmysluplný?” Chcel by som radšej stráviť život pripojený na moderný americký „stroj na zážitky“ pozostávajúci z nakupovania, večierkov, sexu a „virtuálnej“ zábavy? Alebo som povolaný k niečomu viac – k niečomu skutočnému?

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšia kniha Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov) sa dá v súčasnosti dostať na Amazone a od Emmaus Academic Press.

Pôvodný text: Meaning and Truth.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo