AKTUÁLNE: Politicky rozdelenú Argentínu voľba rodáka zrejme nespojí

Okamžite po zverejnení zvolenia kardinála Bergoglia za pápeža nastala v druhej komore argentínskeho Národného kongresu hádka medzi stúpencami vlády a opozíciou.

Práve v čase, kedy sa 266. hlavou katolíckej cirkvi stal rodák z Argentíny, sa v Snemovni reprezentantov konalo smútočné zasadanie pri príležitosti úmrtia venezuelského prezidenta Huga Cháveza. Predseda snemovne, predstaviteľ vládnucej koalície prezidentky Kirchnerovej, Julián Domínguezpredniesol stručné vyhlásenie o udalosti a chcel ďalej pokračovať v schôdzi. Predstavitelia opozície sa dožadovali, aby si snemovňa vypočula prvé pápežove slová. Vládni poslanci z politickej strany Front za víťazstvo však návrh odmietli. Opozícia rokovanie opustila.

Udalosť odráža hlbokú politickú rozorvanosť Argentíny, ktorá je rozdelená na dva tábory: provládny (perónistická ľavica) a opozičný (pravica).

Názorové nezhody striedajú slová uznania

"Do sporu s kardinálom Bergogliom sa prezidentka Kirchnerová dostala najmä kvôli agende sobášov osôb rovnakého pohlavia. Proti tejto iniciatíve Bergoglio ostro intervenoval, za čo si od prezidentky vyslúžil prirovnania k stredoveku a inkvizícii."

Zdieľať

Ani vzťah súčasnej prezidentky krajiny, Cristiny Fernández de Kirchner, k novému pápežovi, doterajšiemu arcibiskupovi Buenos Aires, nie je príliš vrúcny. Možno ho označiť skôr za ambivalentný. Do sporu s kardinálom Bergogliom sa prezidentka Kirchnerová dostala najmä kvôli agende sobášov osôb rovnakého pohlavia. Proti tejto iniciatíve kardinál Bergoglio v roku 2010 ostro intervenoval, za čo si od prezidentky vyslúžil kritiku a prirovnania k stredoveku a inkvizícii.

Novozvolenému pápežovi Františkovi poslala prezidentka oficiálny telegram, ktorý následne zverejnila prostredníctvom svojho konta na sociálnej sieti Twitter:

Vaša Svätosť František I.,
V mene mojom, v mene argentínskej vlády a v zastúpení ľudu našej krajiny, chcem Vás pozdraviť a odovzdať Vám moje blahoželanie pri príležitosti zvolenia za nového rímskeho pontifika univerzálnej cirkvi.
Je našim prianím, aby ste mali, po prebraní vedenia a riadenia cirkvi, plodnú pastoračnú rolu vykonávajúc takú veľkú zodpovednosť s cieľom spravodlivosti, rovnosti, bratstva a mieru medzi ľudstvom.
Odovzdávam Vašej Svätosti moju úctu a rešpekt.
CFK

Dedičstvo Juana Peróna

V 257-člennej argentínskej Snemovni reprezentantov od volieb v r. 2009 disponuje 116 hlasmi vládna strana Front za slobodu (špan. Frente para la Victoria, skr. FPV), ktorá je v skutočnosti frakciou perónovskej Justicialistickej strany. Jej hlavnou predstaviteľkou je prezidentka Kirchner, vdova po bývalom prezidentovi Néstorovi Kirchnerovi (vo funkcii: 2003-2010). Ako pre Postoy.sk uviedol Ivan Kováč, odborník na Latinskú Ameriku z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, „Kirchner prišiel s plánom ekonomickej revitalizácie a reštrukturalizácie štátneho dlhu, pričom oddlžil krajinu aj za pomoci medzinárodných finančných inštitúcií i vďaka úzkemu partnerstvu s venezuelským prezidentom Hugom Chávezom. Venezuela odkúpila v rokoch 2005-2007 množstvo argentínskych cenných papierov, čím veľmi výrazne pomohla argentínskej ekonomike. Po nástupe jeho manželky Cristiny Fernandézovej-Kirchnerovej v decembri 2007 krajina pokračovala v podobnom kurze.“ Aj týmto možno vysvetliť silný príklon Argentíny k Venezuele a úctu, akej sa po smrti u vládnej strany teší Hugo Chávez. Realitou bolo tiež silné osobné priateľstvo Cháveza s manželmi Kirchnerovcami.

Prezidentka Kirchner je vo funkcii už druhé volebné obdobie (od r. 2012). Okrem najvyššej reprezentantky štátu je aj hlavou exekutívy, keďže v Argentíne funguje, podobne ako v USA, prezidentský systém vlády.

Perónizmus (resp. justicializmus), ku ktorému sa vládna strana dodnes hlási, je silný sociálno-politický prúd v argentínskej politike, ktorý má svoj pôvod v diktatúre Juana Peróna (1895-1974). Ten sa v roku 1943 ujal moci vďaka vojenskému puču. V r. 1955 ho pápež Pius XII. exkomunikoval a následne bol zosadený vojenským prevratom za spolupráce katolíckej a liberálnej opozície. Odišiel do exilu, z ktorého sa vrátil v r. 1973. Stal sa prezidentom a tento post zastával až do svojej smrti o rok na to. Perónov politický program mal charakter doktríny, ktorá bola nazvaná justicializmom: úsilím o dosiahnutie spravodlivosti. Jeho hlavnými cieľmi boli zaistenie ľudového blahobytu a dosiahnutie plnej politickej nezávislosti krajiny. Politický štýl perónizmu bol charakteristický populizmom s totalitárnymi črtami. Nositeľom Perónovho odkazu od svojho založenia v roku 1947 je vládna Justicialistická strana (špan. Partido Justicialista, skr. PJ). Z hľadiska zahraničnej politiky Argentína aj vďaka tejto politickej strane,„prestavuje v Južnej Amerike líniu, ktorú ako lídri presadzujú Brazília a Venezuela, pričom Argentína pôsobí takpovediac v role „menšieho brata“ jednoznačného juhoamerického lídra Brazílie s občasnými snahami o konkurenciu najmä v ekonomickej oblasti“, dodáva Ivan Kováč.

Marián Sekerák

Ilustračné foto: wikimedia.org (presidencia.gov.ar, Casa Rosada)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo