Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
15. február 2018

Desať rokov nezávislého Kosova

V sobotu 17. februára Kosovo oslávi presne 10 rokov od vyhlásenia jednostrannej nezávislosti od Srbska.
Desať rokov nezávislého Kosova

Prípravy osláv nezávislosti na námestí Matky Terezy v Prištine. Foto: TASR/AP

Jednostranné vyhlásenie nezávislosti, ktoré vyvolalo spor v medzinárodnom práve, nebolo jediným spúšťačom napätia vo vojnou zmietanom regióne. Rozdelenie sveta v Kosovskej otázke na dva póly a naštrbenie vzťahov Kosova s okolitými krajinami pramení najmä z konca deväťdesiatych rokov 20. storočia.

Vojna medzi povstaleckou, z druhej strany teroristickou Kosovskou oslobodzovacou armádou (UÇK) a jednotkami bývalej Juhoslovanskej zväzovej republiky, dnešným Srbskom, si vyžiadala podľa niektorých zdrojov okolo 13 000 životov, zakorenila etnickú nevraživosť a i dnes vyvoláva veľké emócie a búrlivú diskusiu.

Rovnako ako aj zapojenie sa niektorých štátov NATO do tohto konfliktu. Svojvoľné bombardovanie územia bývalej Juhoslávie jednotkami Severoatlantickej aliancie bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN hoci s cieľom ukončiť vojnu na Balkáne je najmä kvôli vysokému počtu civilných obetí stále veľmi rozporuplné.

Späť k nezávislosti

17. februára 2008 o 15.50 vyhlásil parlament Autonómneho kraja Kosovo a Metohija jednostrannú nezávislosť od Srbska. Vznikol tak dodnes najmladší štát Európy – Kosovská republika. Krajina o čosi väčšia než Banskobystický kraj s necelými dvomi miliónmi obyvateľov, ktorých väčšinu tvoria kosovskí Albánci, týmto aktom formálne dovŕšila dlhý a náročný proces cesty za samostatnosťou. Hoci nie je v eurozóne, používa euro a od Európskej únie je už závislejšie než od samotného Srbska.

Dodnes ide o veľmi kontroverzné vyhlásenie nezávislosti, keď sa proti sebe postavili dve zásady medzinárodného práva – územná celistvosť štátov a právo ľudí na sebaurčenie. Medzinárodný súdny dvor OSN v Haagu však v júli 2010 dospel k záveru, že medzinárodné právo nebolo vyhlásením samostatnosti porušené a je legálne.

Za samostatné Kosovo sa už na druhý deň postavili dôležití hráči západného sveta ako Spojené štáty americké, hlavný spojenec Kosova, Francúzsko či Veľká Británia. Tie podporovali Kosovo a jeho oslobodzovaciu armádu aj počas vojnového konfliktu na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia. Po vojne až do vyhlásenia nezávislosti Kosovo prakticky fungovalo ako protektorát OSN, ktorá nad ním držala ochrannú ruku.

Základným dôvodom pre uznanie nezávislosti Kosova pre väčšinu štátov bol najmä prevládajúci názor v medzinárodnom práve, že menšiny, ktoré trpia systematickou diskrimináciou, majú právo osamostatniť sa.

Kosovo dosiaľ uznalo 115 štátov sveta, čo je takmer 60 percent z celkového počtu členov OSN. Jeho suverenitu však okrem Srbska, ktoré Kosovo vníma ako svoje historické územie, neuznáva stále veľký počet krajín. Nehovoriac len o Rusku, prirodzenom spojencovi Srbska, ale i o ďalších veľkých štátoch, medzi ktoré patrí Čína, India alebo Brazília.

Samostatné Kosovo však na mape Európy nenájdete v atlase sveta ani v piatich členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenska. Ide o Rumunsko, Cyprus, Španielsko a Grécko, ktoré podobne ako aj iné krajiny v Európe či mimo nej nezávislosť Kosova neuznávajú kvôli problémom s menšinami na vlastnom území.

V prípade Španielska ide napríklad o dlhodobý problém so separatistami v Baskicku či Katalánsku, v Rumunsku, rovnako ako na Slovensku, zohrala v tom čase svoju úlohu maďarská karta. V Grécku ide o početnú albánsku menšinu a na etnicky rozdelenom Cypre zase o dlhoročný spor medzi Grékmi a Turkami. Španielsko po katalánskej kríze zašlo až do vyjadrenia, v ktorom Kosovo navrhuje vyradiť z plánu ďalšieho rozširovania Európskej únie, a jeho integráciu do spoločenstva pripúšťa len ako súčasť Srbska.

Napriek tomu, že Kosovo nie je uznávané mnohými krajinami sveta, je súčasťou viacerých medzinárodných organizácií. Hoci Rusko zablokovalo vstup Kosova do Organizácie spojených národov, od roku 2014 je Kosovo právoplatným členom Medzinárodného olympijského výboru a v roku 2016 bolo prijaté aj do FIFA.

Kosovo debutovalo na letných olympijských hrách v brazílskom Riu, počas ktorých sa Majlinde Kelmendi dokonca podarilo vybojovať pre krajinu zlatú medailu v džude. Tento rok má Kosovo premiéru aj na zimných olympijských hrách v juhokórejskom Pjongčangu, kde ho v alpskom lyžovaní bude reprezentovať Albin Tahiri.

Výročie v tieni starých konfliktov

Rok 2018 sa pre Kosovo však z hľadiska svetovej reputácie nezačal najlepšie. Medzinárodná kritika na jeho adresu sa najskôr spustila za predložený návrh zákona v parlamente, ktorý mal zvrátiť spoluprácu Kosova s medzinárodným tribunálom zriadeným na vyšetrovanie a potrestanie zločinov Kosovskej oslobodzovacej armády voči etnickým Srbom v rokoch 1998 až 2000.

Osobitný vojnový súd sídliaci v Haagu zriadila vláda Kosova v roku 2015 pod tlakom USA a Európskej únie. Súd funguje od roku 2017, no zatiaľ nikoho neobvinil. Ukončenie spolupráce s ním by však malo pre Kosovo veľmi negatívne dôsledky. Znamenalo by pozastavenie integrácie do európskych štruktúr, ako aj zmrazenie medzinárodnej podpory, ktorú Kosovo nevyhnutne potrebuje.

Návrh na zrušenie súdu bol z dielne vládnej koalície vedenej premiérom Ramušom Haradinajom, podľa ktorej je súd údajne zaujatý, hoci vznikol a pôsobí podľa kosovského práva. Vládna koalícia, ktorej členmi sú aj bývalí vojnoví veteráni, sa týmto krokom podľa kritikov snaží pomôcť vtedajším partizánom podozrivým zo spáchania vojnových zločinov v období konfliktu.

Podľa balkánskych médií je veľká pravdepodobnosť, že by súd obžaloval aj premiérovho brata Dauta Haradinaja spolu s prezidentom Hashimom Thaçim, ktorí za armádu nielen bojovali, ale boli aj jej bývalými veliteľmi. Mimochodom, premiér Haradinaj bol najvyššie postaveným Kosovčanom na tribunáli pre bývalú Juhosláviu a jedným zo série kontroverzných rozsudkov tohto súdu bol zbavený všetkých obvinení.

Kosovský premiér Hašim Thaci počas hlasovania v predčasných parlamentných voľbách v Prištine 8. júna 2014. Foto: TASR/AP

Prezident mafián?

Súčasný prezident Kosova a niekdajší premiér Hashim Thaçi bol a stále je označovaný za jednu z „najväčších rýb“ v organizovanom zločine napojenom na albánsku mafiu zodpovednú za pašovanie zbraní, drog a ľudských orgánov počas i po ukončení vojny v Kosove. Za šéfa zločineckej skupiny  Hashim Thaçiho označila aj správa Rady Európy.

Tá došla k tomuto záveru na základe vyšetrovania ľudskoprávneho reportéra Dicka Martyho z roku 2010 a uniknutých správ západných vojenských spravodajských služieb a dokumentov NATO, ktoré v roku 2011 zverejnil britský The Guardian. Meno prezidenta Thaçiho, ako aj bývalého vedúceho logistiky UÇK Xhavita Halitima sa v dokumentoch skloňuje hneď niekoľkokrát. Pripisuje sa im podiel zodpovednosti za údajné únosy a zmiznutie približne 500 civilistov, väčšinou etnických Srbov. Práve okruh Taçiho blízkych ľudí mal vraj dohliadať na gang, ktorý vraždil srbských zajatcov a následne predával ich obličky na čiernom trhu.

Thaçi zriadenie osobitného súdu pre vojnové zločiny Kosova pokladá za „historickú nespravodlivosť“. Jeho vznik vraj vláda neochotne schválila ako „daň za slobodu“. V rozhovore pre Associated Press prirovnal vytvorenie súdu pre kosovských Albáncov k absurdite podobnej súdeniu Židov, ktorí boli prenasledovaní nacistami počas druhej svetovej vojny. Kosovčania sa podľa neho iba bránili a nemajú byť za čo súdení.

Thaçi tiež pripomenul fakt, že súd obchádza vojnové zločiny zo srbskej strany a zabúda na obrovské vyhladzovanie albánskeho obyvateľstva zo strany srbských síl Slobodana Miloševiča. Niektorí kosovskí poslanci sa preto minulý rok snažili rozšíriť právomoci súdu aj na vyšetrovanie Srbov, no iniciatívu stále nedotiahli do konca.

Hoci zločiny Srbov riešil už Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), na konci roka 2017 ukončil svoju činnosť a už nebude riešiť nové prípady. Kosovčania sa preto oprávnene domnievajú, že zo súdu odídu ako jediná vinná strana konfliktu.

Inzercia

Nekončiace sa etnické spory

Ďalší temný oblak sa ocitol nad Kosovom v polovici januára po atentáte na prominentného srbského politika Olivera Ivanovića. Bol to jediný vrcholný srbský politik v Kosove, ktorý verejne odsudzoval politiku Belehradu, čím si často vyslúžil označenie „zradcu“. 64-ročný Ivanović bol zastrelený z auta v severnej Mitrovici, Srbmi obývanej časti etnicky rozdeleného mesta. V súčasnosti obe strany spolupracujú na vyšetrovaní vraždy.

V nestálom regióne vyvolala udalosť nové napätie a narušila kosovsko-srbský dialóg s Európskou úniou, ktorého pokračovanie bolo naplánované v deň vraždy. Rozhovory medzi obomi krajinami sú vedené s cieľom normalizácie vzájomných vzťahov. Hoci politický dialóg dlho nefungoval, prezident Hašim Thaçi si myslí, že práve rok 2018 môže byť prelomový. Obe krajiny chcú byť členmi Európskej únie, no bez vyriešenia vzájomných sporov to nepôjde.

Dialóg zatiaľ docielil zo strany Belehradu vzájomné uznávanie si vysokoškolských diplomov či umožnil Kosovčanom opäť cestovať do Srbska. Od Kosova sa na oplátku očakáva sformovanie združenia srbských obcí, ktorá by riadila väčšinové srbské oblasti s cieľom zlepšiť práva kosovských Srbov. Tých žije v krajine približne 120-tisíc, no ide len o dohady, pretože kosovskí Srbi sa odmietli zúčastniť na sčítaní obyvateľstva v roku 2011. Hoci je dohoda podpísaná, ešte nenadobudla platnosť, pretože Priština v súčasnosti odmieta autonómiu v takej forme, akú požaduje Belehrad.

Ruiny ortodoxného chránu Krista Spasiteľa. Po zničení Kosovčanmi bol pod ochranou nemeckých vojakov. Foto: Martijn.Munneke/flickr.com

Kosovo rovnako nechce uzavrieť ani hraničnú dohodu s Čiernou Horou, ktorou je podmienená liberalizácia vízového režimu. Vďaka nej by občania Kosova mohli cestovať do štátov Schengenu. Ratifikáciou tejto dohody by však Kosovo stratilo približne 8 000 hektárov pôdy. Na získanie bezvízového styku na druhej strane Kosovo neurobilo ani žiadny pokrok v boji proti korupcii a organizovanému zločinu, čo bola ďalšia podmienka Európskej komisie.

Únia prisľúbila, že do svojho spoločenstva jedného dňa prijme Srbsko i Kosovo, hoci päť členských štátov dodnes neuznalo jeho nezávislosť. Srbsko však pre vstup do Európskej únie bude musieť uznať nezávislosť Kosova. Počas návštevy kosovskej Prištiny to v stredu večer povedal šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel.

Je preto možné, že v takom prípade sa do Únie nedostane ani jedna krajina. Kým totiž Belehrad neuzná Kosovo, zrejme ani ostatné členské štáty vrátane Slovenska tak neurobia a vstup Kosova do EÚ bude blokovaný. Srbsko tiež v minulosti vyhlásilo, že pod takouto podmienkou ukončí svoje integračné snahy.

Vyrieši všetky problémy rozdelenie Kosova?

Kosovský spravodajský portál Gazeta Express tento týždeň priniesol však zaujímavú informáciu o stretnutí Kosovského prezidenta Thaçiho, albánskeho premiéra Ediho Ramy a predstaviteľa macedónskych Albáncov Aliho Ahmetiho v Tirane. Spolu mali údajne hovoriť o rozdelení Kosova.

Takýto plán sa začal častejšie skloňovať po tom, čo Rakúsko navrhlo, aby sever Kosova získal autonómiu, čím by sa vyriešil problém so srbskou menšinou. Podobný scenár už v minulom roku predstavil srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačić, ktorý navrhol rozdelenie Kosova pozdĺž jeho etnických hraníc a následnú integráciu srbskej časti do Srbska.

Tieto dohady podporil kosovský žurnalista a politik za vládnu Demokratickú stranu Kosova Berat Buzhala, ktorý napísal na svojom facebookovom profile, že medzi uvedenými predstaviteľmi už existuje dohoda, ktorá zmení hranice Kosova, no nezmení hranice iných štátov.

Podľa webu Gazeta Express sa do diskusie o rozdelení Kosova údajne zapojilo aj Grécko neuznávajúce nezávislosť Kosova, presnejšie minister zahraničných vecí Nikos Kotzias, ktorý vraj takýto krok podporuje. Server tiež tvrdí, že Thaçi bol tento týždeň v Bruseli na schôdzke o rozdelení Kosova, no zároveň dodáva informáciu, že premiér Ramuš Haradinaj je zásadne proti tomuto scenáru.

V minulosti tiež viackrát vyvolali národnostné nepokoje predstavy o veľkom Albánsku, ktoré zahŕňa aj územie Kosova. Dokonca najsilnejšou opozičnou stranou v kosovskom parlamente po voľbách v roku 2017 je hnutie Vetëvendosje! (v preklade Sebaurčenie), ktorého jedným z bodov programu je aj referendum o vytvorení únie Kosova s Albánskom. Túto možnosť však mnohí nielen v medzinárodnom meradle pokladajú za viac než nereálnu.

I keď je možné, že sa Srbsko s Kosovom nakoniec dohodne na vyriešení dlhotrvajúceho sporu, podobné plány môžu veľmi rýchlo zabrzdiť Spojené štáty americké a Európska únia, ktoré už predtým odmietli akékoľvek nové zmeny hraníc na Balkáne.

Opozičná demonštrácia s albánskou vlajkou v centre Prištiny. Foto: TASR/AP

Kritická ekonomická situácia

Kosovo je s priemerným vekom 26 rokov demograficky najmladší štát Európy. Zároveň je však druhou najchudobnejšou krajinou starého kontinentu s vysokou mierou korupcie, nezamestnanosti, s nefunkčnými inštitúciami, pýšiac sa obrovskou migráciou tisícok mladých ľudí do zahraničia.

Podľa štatistických údajov každý tretí Kosovčan je nezamestnaný a viac ako polovica mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov je v súčasnosti bez práce. Priemerná mesačná mzda je vo výške 363 eur a dôchodcovia dostávajú len približne 75 eur mesačne. Podľa údajov OSN tretina obyvateľstva žije pod hranicou chudoby.

Znakom skorumpovaného systému je však aj rozhodnutie premiéra Ramuša Haradinaja zdvojnásobiť si plat z necelých 1 500 na 2 950 eur. Ešte bizarnejšie bolo však jeho odôvodnenie, že ako premiér nemôže chodiť oblečený v starých veciach a musí si kúpiť novú košeľu a nosiť kravatu. Nahnevaní občania proti tomu protestovali vešaním kravát, košieľ či ponožiek na plot jeho sídla.

Hoci neexistujú presné čísla, odhaduje sa, že až okolo 700-tisíc kosovských Albáncov už žije v zahraničí a posiela do svojej domovskej krajiny peniaze. Ďalšie desiatky tisíc ľudí emigrujú každý rok na Západ práve s cieľom nájsť si prácu. Svedčí o tom aj postupný znižujúci sa počet celkového obyvateľstva krajiny.

Niektorí budú ešte dlho pokladať Kosovo za krajinu bez budúcnosti či čiernu dieru Balkánu, kde vládne korupcia, zločin a terorizmus. Hoci zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa táto skutočnosť v blízkom období zmení, zostáva dúfať, že ten čas príde pre Kosovo čoskoro a rovnako zaželať mu skutočne len to najlepšie. Hoci Srbsko, Rusko, Slovensko i desiatky ďalších krajiny sveta dodnes samostatné Kosovo neuznávajú a zrejme ani v blízkom čase svoj názor nezmenia, de facto ide o odmietanie reality. Status Kosova napriek jeho veľmi kontroverznému vzniku je nezvratnou skutočnosťou. A začínajú si to uvedomovať už aj mnohí Srbi.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Odporúčame