Tragédia a nádej pre KDH

Tragédia a nádej pre KDH

Ilustračná foto: Rob Hurson/flickr.com

Ak má mať spor medzi Hlinom a Vašečkom nejaký význam, nemal by zostať len osobným, nemal by byť len o slušnosti a viere.

Boli časy, keď bolo KDH výnimočnou stranou. Na slovenské aj európske pomery. Líšilo sa svojou DNA, vnútornou morálkou aj politickou misiou. Spomínam si, ako vedel Anton Neuwirth využiť lekciu z komunizmu v diskusii o výhrade vo svedomí, ako Ratzingerova prednáška z Bratislavy z roku 1992 určila rámec pro-life programu na dve dekády, ako Čarnogurský otvoril medzi nemeckými kresťanskými demokratmi tému významu prirodzeného práva, Palko vetoval federalizáciu rodinného práva v EÚ. Ani raz sa neozval potlesk, naopak, politika KDH preto nemohla byť pyšná, len pokorná.

To všetko sa začalo dávno rozkladať a rúcať. Ostali ešte slogany, staré programy, niektoré tváre, tri písmená v názve. Už dlhšie mám pocit, že tie tri písmená sa síce nezmenili, ale musia znamenať niečo iné. KDH sa už dávno neusiluje o výnimočnosť, nasleduje nešťastné trendy v slovenskej aj európskej politike.

Čo na tom mení súčasný boj o predsedu?

Žijeme v inom politickom letopočte, našu politiku ovládli podnikatelia, pre mnohých je kritériom politiky Fico či Kiska, prípadne Sulík, Matovič. Z cudziny možno Merkelová, prípadne žihľavka z Trumpa. Politický rámec diskusie už neurčujú úvahy opreté o znalosť dejín (vidím, ako sa niektorí zasmiali), dokonca ani len noviny, najčastejšie facebookové statusy a postované obrázky.

Predtým než ma vysmejete: čo ak teplomer neukazuje normálny stav a v skutočnosti žijeme moment príležitosti, kto sa vymaní z pretekov o lajky a začne vidieť záujmy krajiny? Čo ak dejiny facebookom nekončia, blížime sa ku koncu Merkelovej éry, čo ak Sulík, Kollár či Remišová nedokážu viesť krajinu po Ficovi?

Tento text píšem s myšlienkou na ľudí, ktorí nežijú v starom letopočte, skôr pre tých, ktorí sa pripravujú na ten ďalší. Ktorí tušia, že politický zápas sa v plutokratickom či ochlokratickom režime mení, ale ani bohatí, ani dav si nemôžu byť istí, že budúcnosť patrí im.

Tak skúsme.

Po tom ako Richard Vašečka oznámil svoju kandidatúru, povstala emócia proti nemu. Do značnej miery si za to môže sám, dôvody už boli popísané, ale to nič nemení na tom, že Vašečka je slušnejší politik ako Hlina. To, pred čím stojí, nie je len predseda strany a jeho spojenci, nielen to, že za sedem týždňov musí ukázať podstatne viac ako za uplynulých sedem rokov. Je toho viac.

Vrátiť KDH na politickú mapu si žiada vrátiť ju do úvah o politike a moci. Byť proti Ficovi nestačí, Fico je v poslednej etape svojej kariéry, KDH má rozmýšľať za horizont.

Veľká časť ľudí, čo chodí pravidelne do kostola, pravdepodobne volí Smer. Svedčí o tom niekoľko starších prieskumov, už od roku 2005 išlo o cifru vyššiu, ako malo vtedy KDH, vznik Matovičovej strany to len posilnil.

Dokáže KDH viesť vnútornú diskusiu o možnej budúcej vláde? Vašečka povedal, že chce KDH doviesť do vlády, to chce aj Hlina, líšia sa v niečom?

Prezidentské voľby budú tak trochu karnevalom, veľa pestrosti aj kandidátov. Rada by kandidovala Veronika Remišová, možno bude Milan Krajniak, z KDH by rád išiel Miroslav Mikolášik (asi už pominuli dôvody, ktoré viedli KDH ku schváleniu pravidla trikrát a prestávka, alebo stačilo, že zastavili Annu Záborskú), v každom prípade kandidátov hlásiacich sa ku kresťanstvu bude viac.

Ako o tom uvažujú obidvaja kandidáti? Hlina by asi chcel v zápase Mikolášika, ale prečo vlastne? A ako si zjednocovanie kresťanov predstavuje Vašečka? Azda nie tak, že sa „podnikatelia s krúžkami“ z jeho bývalého klubu prihlásia v centrále KDH pred voľbami.

Prezidentské voľby sú pritom veľká príležitosť, o to väčšia, že Kiska asi nebude kandidovať a Smer ani Sulík nemajú jednoznačného favorita.

A potom sú tu témy. Nie slogany, ktoré sa tvária ako program, skutočné témy.

V slovenskej politike dnes nikto nereprezentuje demografiu, nikto nehovorí o problémoch opustených seniorov, nikto neotočil kauzu Čistý deň k problémom rodín, ktoré sa práve rozpadajú, nikto z pohoršených v kampani MeToo neotvára tému dôsledného boja proti prostitúcii, nikto po ponižujúcej bratislavskej zrážke s hazardnou loby nežiada prísny zákaz hazardu, nikto nedrží krok s diskusiou o zdanení internetových a nadnárodných firiem, ktoré sa daniam vyhýbajú, nikto neudržuje nadštandardné vzťahy s Poliakmi a Maďarmi, hoci sú pre nás dôležitejšie než mnohé iné, nikto už nepripomína ani tému historickej pamäti, nikto nehovorí o kultúre, aj o islame viac hovorí Sulík ako konzervatívni politici.

Čo sa to stalo? Odkedy naša konzervatívna pravica vyznáva princíp laissez-faire? Odkedy stačí alibi, že keď sa na facebooku vyjadrili k niečomu čo ostatní, že nemajú robiť viac? To znamená reprezentovať a mobilizovať, to znamená sledovať, ako funguje v Poľsku program 500+, čím zdvihol pôrodnosť v Rusku Putin, ako zdaňujú Google a Facebook Taliani, ako sa reguluje internetový hazard a tak ďalej. Tém, riešení a prístupov je more.

Má zmysel očakávať takúto diskusiu od KDH?

Neviem, mám svoje pochybnosti. Ale ak má mať spor medzi Hlinom a Vašečkom nejaký význam, nemal by zostať len osobným, nemal by byť len o slušnosti a viere. Mal by byť o politike.

 



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo