SVIEČKOVÁ MANIFESTÁCIA: My sme to začali!

“Je mi potešením, že Vám môžem povedať niečo viac o mojom vzťahu s obyvateľmi Vašej krajiny v čase neslobody.” Možno touto vetou začne svoj príhovor niektorý z hostí z Nemecka, Českej republiky či Talianska počas slávnostného kolokvia 25. marca 2013 (25 rokov od Sviečkovej manifestácie). 

A my mu povieme svoje: “Ďakujem-e!” Podnet, spolupatričnosť, vyzdvihnutie Sviečkovej manifestácie – to sú jej fenomény zosobnené v slovnom spojení: Sviečková manifestácia a zahraničie. Aká teda bola situácia v slovenskom exile a čo sa dialo za našimi hranicami pred našou manifestáciou?

Vraždy kňazov

Podnet k demonštrácii vyšiel zo zahraničia. Jeden z členov legendárnej hokejovej rodiny bratov Šťastných (Marián) v reakcii na brutálne vraždy kňazov, no rovnako aj cez citlivý pohľad na dejiny umlčiavanej cirkvi v Československu, navrhol priateľom v exile, aby prejavili nesúhlas s občiansko-náboženskou situáciou v ČSSR ”...pokojnou demonštráciou v slobodnom svete. Demonštrácia by sa mala konať 25. marca 1988 pred budovami zastupiteľstiev ČSSR,” napísal Marián Šťastný z pozície výkonného podpredsedu Svetového kongresu Slovákov v liste s dátumom 30. december 1987, ktorého obsah sa dostal k rodine Čarnogurských a cez nich k Františkovi Mikloškovi, ktorý ohlásil Sviečkovú manifestáciu štátnym orgánom.

Lex Roman

“My v Rakúsku nikdy nezabudneme, že Vy na Slovensku ste to začali!”
Barbara C. Kalergi, rakúska novinárka zatknutá počas Sviečkovej manifestácie

Zdieľať

Myšlienka usporiadať demonštrácie (nie manifestácie) nevznikla na rodinnej či športovej pôde, ale na pozíciách Svetového kongresu Slovákov (SKS). Preto, aj keď úloha Mariána Šťastného je neodškriepiteľná, inštitucionálne smieme povedať, že slovenský exil dal „podnet a dátum“ Sviečkovej manifestácii. V dejinách nášho národa máme viacero osobností, ktorých príbeh zapadá do príbehu Mojžiša, ktorý nezostúpil do zasľúbenej krajiny, aj keď 40 rokov viedol izraelský národ. V intenciách tragickej smrti M. R. Štefánika, ktorý zomiera tesne po vzniku ČSR (podobne A. Dubček) či úmrtie Andreja Hlinku (zomrel v auguste 1938, teda pred vyhlásením autonómie Slovenska), zomiera aj zakladateľ Svetového kongresu Slovákov Štefan B. Roman, a to dva dni pred Sviečkovou manifestáciou (23. marca 1988). Podľa niektorých (porovnaj Košiar – Kultúra č. 5, 2013) bolo jeho úmrtie jednou z príčin zrušenia protestných demonštrácií vo svete. Roman, ktorý nebudoval svoje vlastné podnikateľské impérium, ale všemožne pomáhal Slovákom v zahraničí, nedožil sa tejto významnej udalosti. (Ak by naši historici i štátnici podrobne skúmali jeho životný profil, iste by už v tomto roku šiel do NR SR návrh zákona o zásluhách na obnove slobody a demokracie zo strany predstaviteľov exilu - lex Roman!)

Večné mesto a Comunione e liberazione

V desiatich mestách sa mali konať demonštrácie pred veľvyslanectvami ČSSR na podnet Svetového kongresu Slovákov, nakoniec sa neuskutočnili. No v Ríme sa predsa len stretlo asi 150 ľudí pred československým veľvyslanectvom a to 25. marca 1988 už o 17. hod. Nadnesene smieme povedať, že naša manifestácia bola priamo spojená s Rímom, alebo že nás Rím o hodinu predbehol. O povolenie uskutočniť manifestáciu tam nežiadali Slováci, ale talianski priatelia členov podzemnej cirkvi na Slovensku z Comunione e liberazione, ktorí ohlásili pokojnú manifestáciu. “..a získali všetky potrebné povolenia. Manifestácia bola povolená, bola legálna. Bolo na ňu upozornené aj veľvyslanectvo, vtedy Československé, lebo manifestácia bola plánovaná práve pred jeho budovou,” spomína iniciátor zhromaždenia František Kapusňák.

Veľvyslanectvo bolo zatvorené, rolety stiahnuté... Zapálili sme sviečky a začali sme sa modliť ruženec. Keď sme sa domodlili, Taliani spievali mariánsku pieseň, my sme im rozprávali o náboženskej situácii na Slovensku a zhromaždenie sa rozišlo. Policajti boli veľmi prekvapení spôsobom, akým sa celá manifestácia uskutočnila. Večer uverejnili agentúry informácie a zábery z toho, čo sa dialo v Bratislave. Boli sme šokovaní terorom, s akým likvidovali takú istú manifestáciu, aká bola naša v Ríme.” Kým v Bratislave štátne orgány manifestáciu zakázali, v Ríme proti nej nemali námietky a nikoho nezatkli. Na Slovensku zadržali asi 150 účastníkov, a to nielen Slovákov, ale aj Japonca, obyvateľa Veľkej Británie, dvoch Nemcov a deviatich Rakúšanov. Medzi nimi aj reportérku rakúskej televízie pani Barbaru K. Calergi.

Záznam reportáže rakúskej televízie ORF z roku 1988, vystupuje v nej aj pani Barbara C. Kalergi.

My v Rakúsku

“My v Rakúsku nikdy nezabudneme, že Vy na Slovensku ste to začali!” Tento výrok rakúskej reportérky zatknutej počas Sviečkovej manifestácie, Barbary C. Kalergi, ktorý odznel na Hviezdoslavovom námestí pred dvoma rokmi, je podľa niekoho až prehnane silný. Je to tak? Stále máme pocit, že dejiny píšu veľké národy, osobnosti. Sme skromní vo svojich odhadoch. “Príde nás tam asi 80. Stlčú nás, nasadia do antonov (autá vtedajšej polície slúžiace na transport zadržaných - pozn. autora)... ale splníme si svoju povinnosť.” Takýto skromný odhad mal pred manifestáciou jeden z organizátorov Vladimír Jukl zo Spoločenstva bratov Fatima. Skutočnosť bola iná. Od Sviečkovej manifestácie v Bratislave uplynulo 564 dní a podobné zhromaždenie v Lipsku ľudí so sviečkami v rukách viedlo (o mesiac na to) k pádu Berlínskeho múru - symbolu studenej vojny. Kde našli kresťania v Lipsku inšpiráciu? Nebola to Bratislava? 

V nemeckom Lipsku tento deň (9. október 1989) označili ako „deň slobody”. Je kľúčovým dátumom pokojnej revolúcie v Nemecku a v súčasnosti si ho dokonca pripomínajú nielen každý rok, ale každý mesiac (!). Aká bude naša spomienka na udalosť spred štvrťstoročia? Dá sa zabudnúť na to, že "...my na Slovensku sme to začali?"

František Neupauer
Autor je predseda FKI a OZ Nenápadní hrdinovia, Múzeum zločinov a obetí komunizmu.

Viac o programe spomienky a histórii nájdete na www.fki.sk, www.svieckovamanifestacia.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo