K VECI: Liberáli, konzervatívci a nová ortodoxia

S odchodom Benedikta XVI. do dôchodku a so špekuláciami o jeho potenciálnych nástupcoch sa nám v sekulárnych médiách opäť vrátili staré kategórie pre katolícky klérus a laikov – liberáli, progresívni a konzervatívci. 

Médiá však prehliadli dôležitú vec: aj keď sú v Cirkvi zaiste rozličné pohľady (čo bolo vždy a je to dobrý a zdravý stav, pokiaľ dané pohľady zostávajú pravoverné), tieto označenia, ako sa používali celé desaťročia, pre súčasný stav Cirkvi už nie sú primerané.

Cirkevný liberalizmus sa vyčerpal

“Liberál” či “progresívny” boli pojmy používané v rokoch po 2. vatikánskom koncile na označenie katolíkov, ktorí chceli, aby sa Petrova loďka plavila podľa vetrov sekulárnej moderny. Liberáli chceli v podstate dve veci: moc – oslabenie pápežstva a demokratickejšiu Cirkev orientovanú na laikov – a sex: kontrolu pôrodnosti a kňažky, ako aj zrušenie kňazského celibátu. “Konzervatívci” boli zasa tí, čo bránili tradičnú náuku Cirkvi pred hlasnými požiadavkami na zmenu.

"Počas pontifikátu Jána Pavla a Benedikta sa na významnejších pozíciách v Cirkvi vynorili 'konzervatívni' katolíci, laici aj klerici, no nie podľa starej definície ani podľa starých stereotypov mocenských bojov.”

Zdieľať

Po tridsiatich piatich rokoch Jána Pavla II. a Benedikta XVI. sa liberálny projekt vyčerpal až po krach. Ani jeden z jeho politických cieľov sa nezrealizoval. Liberáli samozrejme ešte stále existujú a ich vplyv možno ešte stále cítiť v diecéznych kanceláriách, chóroch, školách a rehoľných vzdelávacích programoch po celej krajine. Náš Pán však učil, že strom poznáme po ovocí a ovocia liberálneho katolicizmu je vskutku poskromne: prázdne semináre, prázdne kostoly a zatvorené školy. Navyše prenikavá horkosť, ktorá páli z niektorých liberálnych periodík, nie je receptom na inšpirovanie svätosti a pokory.

Väčšina cirkevných liberálov je dnes v pokročilom veku a len skromný počet mladých ľudí sa podujíma prevziať po nich štafetu. Liberálny vlajkonosič Hans Küng, dnes 84-ročný, dookola presadzuje stále tie isté požiadavky. Vo svojej mánii si nevšimol, že Cirkev už prešla okolo neho.

Treba použiť nové rozlíšenie

Počas pontifikátu Jána Pavla a Benedikta sa na významnejších pozíciách v Cirkvi vynorili „konzervatívni“ katolíci, laici aj klerici, no nie podľa starej definície ani podľa starých stereotypov mocenských bojov. Ak mám ešte raz naposledy použiť túto starú politickú nálepku, existujú rozlíšenia v rámci toho, čo sa kedysi spoločne skrývalo pod nálepkou konzervatívny katolicizmus.

V súčasnosti sú v Cirkvi katolíci, ktorí lojálne a vášnivo podporujú Cirkev proti nemorálnym požiadavkám sekulárneho západu: sú výslovnými odporcami potratov, manželstva osôb rovnakého pohlavia a vládnych zásahov do náboženskej slobody. Pridŕžajú sa pravého učenia druhého vatikánskeho koncilu, ako ho vyjadrili konciloví otcovia, nie liberálneho „ducha“ ako ho falošne presadzuje to, čo Benedikt nedávno nazval „Koncil médií.” Ich teologickou normou je Katechizmus Katolíckej Cirkvi a používajú ho na podporovanie Novej evanjelizácie.

Nazvime tento prístup „nová ortodoxia”, čo je pozícia nemalého množstva katolíkov štyridsiatnikov a päťdesiatnikov ako aj rastúceho počtu amerických biskupov či mnohých kardinálov voliteľov v nadchádzajúcom konkláve. Byť ortodoxným znamená považovať za pravdu náuku viery a táto skupina to robí s presvedčením.

Benediktov dôraz na liturgiu

Predsa však „novej ortodoxii“ typicky niečo chýba. „Ortodoxia” znamená „správne slávenie“, no správne slávenie podľa 2. vatikánskeho koncilu – slávnostná liturgia, pri ktorej kňaz a veriaci spoločne oslavujú Boha – katolíkov v tejto skupine príliš netrápi. Naopak, uprednostňujú orientáciu sústredenú na ľud, ktorá je hlavnou črtou Novus Ordo. Zároveň zostávajú chladnými či dokonca nepriateľskými voči kráse liturgie, ako ju vymodeloval Benedikt a tradičná latinská omša.

"V Cirkvi je na vzostupe nové hnutie, kým staré odumiera. Je načase aktualizovať si terminológiu, lebo nový pápež bude zvolený z radov novej ortodoxie a benediktínov."

Zdieľať

Druhá skupina vo vnútri konzervatívneho tábora, vo všeobecnosti trochu mladšia, má rovnaké ciele ako „nová ortodoxia,“ no základnou normou ortodoxie je pre ňu úctivo slávená liturgia. Z celého srdca veria v maximu lex orandi, lex credendi – ako a čo sa modlíme, priamo ovplyvňuje to, ako a čomu veríme. Podľa týchto katolíkov pontifikát Benedikta XVI., ktorý bral veľký ohľad na liturgiu, priniesol Cirkvi nádej a energiu. Nazvime túto druhú skupinu „benediktíni.“

Je dôvod dúfať, že nová ortodoxia a benediktíni budú spolupracovať pre dobro Cirkvi. Ako to však v Božom ľude často býva – veď je to napokon len spoločenstvo hriešnikov, ktorí sa pokúšajú byť svätí – obe strany predsa len môžu byť v konflikte ohľadom vnútrocirkevných záležitostí, zvlášť liturgie. A práve toto napätie možno bude ústredným bodom sporu v konkláve, ktoré má zvoliť Benediktovho nástupcu. Kto si myslí, že mnohí z tých, ktorých Benedikt ustanovil za kardinálov, majú rovnaké názory na liturgiu ako on, asi dosť nedával pozor.

Nálepky sú len nástroje, ktoré nám pomáhajú pochopiť svet vďaka širokým kategóriám a asociáciám. V Cirkvi je na vzostupe nové hnutie, kým staré odumiera. Je načase aktualizovať si terminológiu, aby odrážala túto skutočnosť. Lebo nový pápež bude zvolený z radov novej ortodoxie a benediktínov.

David G. Bonagura, ml. 
Autor vyučuje teológiu v Seminári Nepoškvrneného počatia v Huntingtone v štáte New York.

Pôvodný text: Liberals, Conservatives, and the New Orthodoxy, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo