Narodiť sa vo Svidníku? A prečo?

Narodiť sa vo Svidníku? A prečo?

Foto – Profimedia.sk

Čo sa deje, keď sa v jednej pôrodnici stretne Tomáš Drucker, štát, Penta a médiá.

V januári sa spustil hurhaj okolo pôrodnice vo Svidníku. Jej prevádzkovateľ, sieť nemocníc Svet zdravia (Penta), ohlásil zrušenie miestnej pôrodnice. Ľudia v regióne sa cítia ukrivdení, predstava dochádzajúcich rodičiek z odľahlejších častí regiónu do inej, vzdialenejšej pôrodnice ich nenadchýna.

Zato rušenie pôrodnice nadchýna novinárov, príbeh poskytuje všetko čo treba. Zábery na novorodencov, rozrušených obyvateľov odľahlého regiónu, finančnú skupinu komunikujúcu s empatiou poľného tanku a ministra so smutnými očami, ktorý dáva osobnú záruku, že skúsi vecou pohnúť.

Pôrodnica mala skončiť k februáru, no napokon sa ešte rokuje, či a s akou pomocou od štátu Svet zdravia pôrodnicu udrží.

Chlapček alebo dievčatko? Dnes nik!

Povedzme to otvorene, pôrodnica vo Svidníku má ďaleko od bežnej pôrodnice. Denne sa tam narodí v priemere menej ako jedno dieťa, keď nastanú zložitejšie situácie, treba prevážať inde.

Zrušenie pôrodnice bude znamenať, že z niektorých oblastí v regióne sa cesta predĺži až na 40-50 kilometrov. Čo ale ešte neznamená, že sa zvýši riziko pre rodičky a deti. Väčším problémom podľa primára Petra Kaščáka je udržiavanie vysokého počtu pôrodníc, z ktorých ale veľká časť nemôže rátať so súčinnosťou dôležitých oddelení.

(Pre zaujímavosť spomeňme napríklad tento výskum z Francúzska. Tiež sa tam zaujímali, či sa deťom a matkám stane niečo zlé častejšie, ak budú mať pôrodnicu vzdialenú až 40 či 50 kilometrov. Zistili, že v porovnaní s prípadmi „pôrodnica rovno za rohom“ k žiadnej ujme navyše nedochádza.)

Z dostupných ukazovateľov sa nedá povedať, že by pôrodnica vo Svidníku bola zvlášť riziková. No ťažko vieme dosledovať stav prípadov, ktoré sa počas komplikácií posúvajú do iných nemocníc.

Dobré je to, čo je za rohom

V našej tradícii cítiť výrazný vplyv presvedčenia, že dobré zdravotníctvo je to, keď sa dá často chodiť za lekárom. Nie je to len prázdny bonmot, potvrdzujú to údaje o našom zdravotníctve. Zatiaľ čo lekárov máme na počet obyvateľov toľko, ako je priemer v EÚ, v priemere lekára navštevujeme vyše jedenásťkrát za rok. To je o dve tretiny vyššie číslo, ako je priemer EÚ, a trojnásobok toho, ako to majú v severských štátoch. Preto aj naši lekári patria medzi najvyťaženejších.

Viac nám záleží na tom, aby lekár ordinoval za rohom a menej na tom, aby o päťdesiat kilometrov ďalej boli lekári, ktorí budú lepšie vybavení a k dispozícii budú mať aj ďalších odborníkov. Zdieľať

Dôvodov, prečo chodíme tak často k lekárovi, je viacero. Napríklad nás k tomu núti striktná pracovná legislatíva (uznávanie OČR a PN). Súvisí to tiež s organizáciou v zdravotníctve a nadmerným posielaním pacientov od všeobecných lekárov k špecialistom.

No tým najdôležitejším dôvodom je naše presvedčenie, že je zodpovedné chodiť k lekárovi. Aj preto nám viac záleží na tom, aby ordinoval za rohom, a menej na tom, aby o päťdesiat kilometrov ďalej boli lekári, ktorí budú lepšie vybavení a k dispozícii budú mať aj ďalších odborníkov. Jedna z najväčších výziev v zdravotníctve preto je, ako zrušiť zariadenia s malým výkonom, ktoré si ale ľudia nechcú dať zrušiť. Vrátane pôrodnice vo Svidníku.

Penta sa neokúňa

Absurdné na zrušení pôrodnice vo Svidníku je, že ju zrušila Penta. Keďže jej veľa nevynášala, nemala chuť tam udržiavať atestovaný personál za takých podmienok, aby tam aj nejaký zostal. Ak ale pôrodnica vo Svidníku nemá zmysel, zrušiť ju mal štát a jeho poisťovňa (bez zmluvy s VšZP neprežije v zdravotníctve nič).

A naopak, ak si štát myslí, že v danom území pôrodnicu treba a súkromník to nezvláda zmanažovať, mal by štát poveriť niekoho iného. Stratégia poskytovania zdravotnej starostlivosti v regióne nemôže závisieť od schopnosti súkromníka nájsť lekára s atestáciou.

Minister Drucker, ako vždy bojujúci o imidž ľudomila, začal teda s Pentou rokovať o tom, za akých podmienok je ochotná nemocnicu uchovať. Tá sa neokúňala, kvôli pôrodnici otvorila úplne novú, nesúvisiacu podmienku – zaradiť svidnícku nemocnicu do siete urgentných príjmov prvej kategórie.

Čím dramatickejšie podanie prípadov, ako je svidnícka pôrodnica, tým ťažšie sa veci v zdravotníctve posúvajú. Zdieľať

Malých urgentov totiž po novom budú len tri desiatky. Nemocnice, kde budú zriadené, dostanú ročne vyše štvrť milióna eur od poisťovní paušálne. Urgentný príjem nepriamo generuje aj ďalšie výkony, čiže celkovo ide pre nemocnicu o vyšší balík.

(Ministrovi Druckerovi ale treba uznať, že sa pokúša aspoň v nejakej miere prelomiť našu kultúru „radšej priemerný minišpitál za rohom ako dobré stredisko v susednom meste“. V zdravotníctve sa pri akomkoľvek zásahu, rovnako rozumnom ako nerozumnom, vždy spustí krik zo všetkých strán, sťažujú sa pacienti, lekári, médiá, starostovia a primátori i vlastná politická strana. Aj preto na to ani Drucker nejde nijako zvlášť razantne.)

Dobrých ľudí vo Svidníku sa tento výrok zrejme dotkne, ale ich pôrodnica nemôže byť dôvodom na špeciálnu pomoc od štátu, ak sú ich rodičky vítané v okolitých zariadeniach bez zvýšenia rizika priebehu pôrodu. A už vôbec nemôže byť ich part-time pôrodnica kritériom, podľa ktorého sa má riadiť filozofia urgentných príjmov v regióne.

A zvlášť by to malo platiť aj pre novinárov. Čím dramatickejšie podanie prípadov, ako je svidnícka pôrodnica, tým ťažšie sa veci v zdravotníctve posúvajú.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo