KOMENTÁR: Odišiel odvážny a múdry pápež

Vo Vatikáne sa s Benediktom XVI. v stredu lúčilo 150 tisíc ľudí. Bez ohľadu na tajné správy a špekulácie o dôvodoch odstúpenia, ktoré rozbehli mainstreamové médiá, veľa veriacich vedelo, že tento pápež je veľký človek, ktorý si zaslúži patričnú úctu a vďaku.

Ten, kto pozná jeho diela, sa pri jeho rezignácii ťažko ubráni smútku v srdci, pretože vie, kto odchádza. Čítať Benediktove knihy a prejavy je zážitok. Ako už bolo mnohokrát povedané, vyjadruje sa s úžasnou hĺbkou, nie frázovito, ale živými slovami, nevyhýba sa nepríjemným otázkam a aj zložité pravdy vysvetľuje s jasnosťou a jednoduchosťou, ktorej rozumejú aj bežní ľudia. A na druhej strane je vážený aj medzi vzdelanými ateistami, ktorí tento fakt veľakrát potvrdili. (Napríklad francúzsky spisovateľ a filozof Bernard-Henri Lévy, bývalý predseda talianskeho senátu Marcello Pera, nemecký filozof Jürgen Habermas, šéfredaktor novín Il Foglio Giuliano Ferrara...)

"Rozum hluchý voči božskému a vytláčajúci náboženstvo medzi subkultúry nie je schopný vstúpiť do dialógu kultúr."
Benedikt XVI. v Regensburgu

Zdieľať

V médiách občas zaznie, že Benedikt zhoršil vzťahy s islamom kvôli prednáške na univerzite v Regensburgu. Protesty v uliciach moslimského sveta a v západných médiách v tomto duchu však svedčili o hlbokom nepochopení alebo o účelovom dezinterpretovaní Benediktových slov. Jeho prednáška bola niečím úplne iným ako urážkou islamu. V hlavnej miere totiž kultivovaným a učeným spôsobom kritizoval západné myslenie a jeho odhelenizovanie, teda stratu vzťahu rozumu a viery. Mohli by sme povedať, že Benedikt v nej akoby nepriamo uznal oprávnenosť nedôvery moslimov k Západu, lebo ten zo svojho stredu vylúčil náboženstvo do subjektívneho prostredia. A potom "svetové kultúry hlboko zakorenené v náboženstve vidia, že toto vylúčenie božského z univerzálnosti rozumu je útokom na ich najhlbšie presvedčenia" a "rozum hluchý voči božskému a vytláčajúci náboženstvo medzi subkultúry nie je schopný vstúpiť do dialógu kultúr". A teda následne na začiatku citovanú zásadu byzantského cisára - že „Boh nemá záľubu v krvi, a nekonať rozumne odporuje podstate Boha" - už dnešný západný svet kvôli vlastnému mylnému chápaniu náboženstva nevie islamu adekvátne tlmočiť. Objavovať toto úsilie je podľa Benedikta veľkou úlohou práve univerzity. Teda naozaj šlo o niečo úplne iné, ako sa to potom dezinterpretovalo.

Po čase však táto prednáška predsa len pravdivo zasiahla aj islamský svet, keď mnoho významných moslimských učencov (nakoniec ich bolo vyše 200) podpísalo list pápežovi a kresťanským spoločenstvám vyzývajúci na mierový dialóg a zdôrazňujúci spoločné hodnoty (o tom však už liberálne médiá takmer vôbec nepísali).

Ak ale zostaneme pri islame, musíme povedať, že Benedikt XVI. bol odvážny pápež. Veľmi dobre si uvedomoval nebezpečenstvá pre kresťanov žijúcich na moslimskom území, kde takmer vôbec neexistuje náboženská sloboda. Ak niekto konvertuje na moslimskú vieru, v novom prostredí je vrelo uvítaný a to staré jeho rozhodnutie rešpektuje. Ak sa to však stane naopak a moslim konvertuje na kresťanstvo, svet islamu na neho vyhlási fatwu a jeho život už nikdy nezostane pokojným, naopak mu hrozí smrť. Nové kresťanské prostredie sa k nemu navyše častokrát správa odmerane, lebo vnáša do komunity nebezpečenstvo islamskej odvety.

Podobným a ešte ťažším príkladom bol človek, o ktorom sme na Postoyi viackrát písali - bývalý moslim Magdi Allam, zástupca šéfredaktora najčítanejších talianskych novín Corriere Della Sera, ktorý dlhodobo kritizoval násilnú stránku islamu. Postupne sa zbližoval s viacerými úprimnými kresťanmi a aj na základe pápežových diel sa rozhodol konvertovať na katolícku vieru. Keď sa o tom dozvedel Benedikt XVI., počas veľkonočných obradov roku 2008 ho pred zrakmi celého sveta sám osobne pokrstil. Na pozadí moslimského terorizmu a ohrozenia kresťanov v islamských krajinách – aj na vysokých miestach, ako sa to stalo v Pakistane pri vražde katolíckeho člena vlády Shahbaza Bhattiho – tu máme hlavu Katolíckej cirkvi, ktorá osobne krstí bývalého moslima. Ťažko si predstaviť odvážnejšiu symboliku. Magdi Cristiano Allam (také meno si po krste zvolil) potom v krásnom liste svojmu šéfredaktorovi napísal:

"Pýtal si sa ma, či sa nebojím o svoj život, vo vedomí, že moja konverzia na kresťanstvo určite prinesie ďalšie a oveľa vážnejšie rozsudky smrti za odpadlíctvo. Máš dokonale pravdu. Viem, čo ma čaká, ale pôjdem svojmu údelu v ústrety so zdvihnutou hlavou, vzpriameným postojom a vnútornou pevnosťou toho, kto má istotu svojej viery. A budem tak robiť zvlášť po odvážnom a historickom geste pápeža, ktorý, len čo sa dozvedel o mojom prianí, rozhodol sa udeliť mi kresťanské zasvätenie osobne. Jeho Svätosť tak dala výslovný a revolučný odkaz Cirkvi, ktorá bola dosiaľ príliš opatrná pri konverziách moslimov, zdráha sa prozelytizmu v moslimských krajinách a drží v tichosti konverzie v kresťanských zemiach. Zo strachu. Strachu, že nemôže zaručiť ochranu konvertitom pred rozsudkom smrti a zo strachu pred represáliami proti kresťanom žijúcim v moslimských krajinách. Dnes nám Benedikt XVI. svojim svedectvom hovorí, že musíme strach prekonať a nebáť sa tvrdiť pravdu o Ježišovi aj pred moslimami.“

"Na pozadí moslimského terorizmu a ohrozenia kresťanov v islamských krajinách tu máme hlavu Katolíckej cirkvi, ktorá osobne krstí bývalého moslima. Ťažko si predstaviť odvážnejšiu symboliku."

Zdieľať

Allam neskôr zanechal novinárske povolanie a v júni roku 2009 bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, kde sa okrem iného zasadzuje za práva kresťanov na Blízkom východe.

Benedikt sa nebál priznať chyby vnútri Cirkvi. Citlivo sa ospravedlňoval obetiam zneužívania pedofilnými kňazmi, ešte ako kardinál presadzoval tvrdý prístup voči delikventom a zaviedol opatrenia, aby sa takíto ľudia nedostali do seminárov. Pamätným sa stalo jeho vyhlásenie, že v Cirkvi existuje hlboká strata viery. Zastabilizoval katolícke učenie, zdôraznil potrebu vážnosti liturgie a zblížil vzťahy s tradicionalistami aj s anglikánskou a inými cirkvami. Vytiahol na svetlo Otcov a Učiteľov Cirkvi a nanovo ukázal dôležitosť katolíckej tradície. Kritizoval západný svet za jeho kultúru relativizmu a popieranie existencie pravdy, ktoré sú však v skutočnosti iba vzdávaním sa používania rozumu.

V súvislosti s pápežovou rezignáciou spomínaný Cristiano Allam napísal, že Benedikt bol v postoji k islamu dosť dôrazne obmedzovaný aj v rámci Rímskej kúrie – kvôli strachu z odvety islamského sveta. Píše, že tak to bolo po jeho prejave v Regensburgu, po ktorom bol nútený k ospravedlneniu, s čím nesúhlasil, a krokom občas vedúcim až k relativizácii jednotlivých náboženstiev. A podľa Allamových informácií ho vatikánsky aparát do poslednej chvíle tlačil aj do odrieknutia jeho krstu. Benedikt na to nepristúpil a Allam píše, že keď sa po obrade s jeho krstným otcom s pápežom stretli, „na tvári mal úsmev a vyrovnanosť toho, kto je v pokoji so sebou samým aj s Pánom. Po tom, čo sme sa presunuli pozdraviť jeho asistenta mons. Gänsweina, opäť som zazrel úsmev na perách Svätého Otca. Tentokrát intenzívnejší a z jeho úst vyšli radostné slová: ‚Vyhrali sme!‘“ Nad neprajníkmi zvonku aj zvnútra, ako neskôr pochopil. Allam potom pripomína rozpor medzi duchovným chápaním Cirkvi a jej politickým pôsobením, pričom Benedikt stál dôrazne na tej prvej strane. 

Benedikt XVI. odchádza. Bol to odvážny a múdry pápež, ktorý nám vždy bude dobrým učiteľom. Vďaka, Svätý Otec!

Lukáš Obšitník

Ilustračné foto: Win McNamee/Getty Images (isifa.com), ioamolitalia.it.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo