K VECI: Nový oceán

S vážnosťou a autoritou, ktorá mu bola zverená, sa pápež Benedikt XVI rozhodol stiahnuť z jedného úradu a prejsť do druhého. Tento týždeň prestane byť pápežom a namiesto toho vstúpi do života modlitby. Veľmi jasne si uvedomuje, že je to veľmi dôležitá príležitosť na mnohých rozličných, ale zároveň súvisiacich úrovniach.

V predchádzajúcich interview, zvlášť v knižne vydanom rozhovore s Petrom Seewaldom, sa zamýšľal nad možnosťou odstúpenia. Avšak to, o čom verejne hovoril, sa týkalo skôr načasovania než samotného úkonu. Povedal, že to bude musieť byť vo chvíli, keď bude vedenie Cirkvi v relatívnom pokoji, a on sa nebude cítiť fyzicky schopný pokračovať.

Nemôže rezignovať vo chvíli zjavnej krízy. Rezignácia počas krízy by sa chápala a zmanipulovala ako reakcia na krízu, aj keby o nič také nešlo. Jeho povinnosťou bolo rezignovať tak, aby zároveň bolo vidieť, že neodchádza pod žiadnym iným tlakom než pod tlakom veku a choroby, ktoré doliehajú na každého človeka.

To je dôležité nielen s ohľadom na úrad, z ktorého odchádza, ale aj na úrad, do ktorého vstupuje. Nikto na tomto svete nemal lepšiu pozíciu než on, aby pochopil – z priamej skúsenosti aj vďaka svojej pozoruhodnej inteligencii, intuitívnej aj analytickej – sily, ktoré sa zbiehajú okolo Cirkvi a jej poslania.

Dvaja pápeži v modlitebnej Getsemani

Ako som argumentoval na inom mieste, pápežstvo má mystický rozmer, ktorý veľmi ľahko prehliadnu tí, čo sa sústredia na jeho riadiacu, pastoračnú či inú funkciu. Modlitby pápeža, ktoré sú prostredníctvom medzi Bohom a vyše miliardou živých katolíkov, nemôžu byť bezvýznamnou súčasťou jeho úradu.

„Nový pápež prevezme pastoračné a riadiace funkcie, ktoré prichádzajú spolu s Kľúčmi, vrátane funkcie mystickej. Na krátky čas však bude mať tú výhodu, že v tejto modlitebnej Getsemani bude prebývať aj starý pápež.“

Zdieľať

Ani pápežovo chápanie situácie Cirkvi v našej historickej chvíli nemôže byť pre tieto modlitby irelevantné. Je v pozícii, ktorá je nielen symbolická, keďže je najvyšší kňaz, ale na základe všetkých svojich praktických funkcií vie lepšie než ktokoľvek iný, za čo sa modlí.

Aby som tieto dva prúdy spojil: Benedikt má z povahy úradu, ktorý zastáva, aj pre vlastné osobné kvality vynikajúcu východiskovú pozíciu, aby vstúpil do Getsemani, ktorú si zvolil.

Médiá kladú banálnu otázku: „bude teraz pre svojho nasledovníka silou v zákulisí?“ Odpoveď musí byť áno, ale presne v opačnom zmysle, než tomu rozumejú médiá. Nový pápež prevezme pastoračné a riadiace funkcie, ktoré prichádzajú spolu s Kľúčmi, vrátane funkcie mystickej. Na krátky čas však bude mať tú výhodu, že v tejto modlitebnej Getsemani bude prebývať aj starý pápež.

Ak niekto chce trojdielnu sadu, nech započíta Jána Pavla I.

Benedikt týmto bezprecedentným aktom – lebo aj keď vo vzdialenej minulosti pápeži rezignovali, žiaden z nich nerezignoval za okolností, ktoré by sa v niečom podobali modernej dobe – vytvoril tiež bezprecedentnú chvíľu pre svojich následníkov.

Zdieľať

Všetky zvyky súvisiace s voľbou nového pápeža sa týmto jeho rozhodnutím dostali pod tlak. Kolégium kardinálov sa stretáva bez obvyklej prípravy, keď je starý pápež na smrteľnej posteli a viacerí kandidáti môžu zažiariť. Samotný fakt rezignácie mení zmýšľanie a predpoklady. Neprekvapilo by ma, keby bol zvolený pápež, ktorý na žiadnom zozname nefiguruje ako hlavný kandidát.

V spätnom pohľade sa zdá, že zvolenie kardinála Ratzingera za pápeža bolo možné len vďaka tomu, že jeho predchodca napriek bolesti dlho zotrvával v úrade. Možno sa pri spätnom pohľade ukáže, že zvolenie toho nasledujúceho bolo možné len vďaka Benediktovej náhlej rezignácii, keď v zhode so svojím charakterom konal s veľkou pokorou, miesto aby sa snažil opakovať príkladné učenie Jána Pavla II. o tom, ako by mal zomierať katolík.

Vo svetskom, dejinnom chápaní, je to podstatný moment. Tí, čo sa s uspokojením ohliadajú za dvomi „veľkými“ pápežmi za sebou a teraz očakávajú niekoho tretieho na „doplnenie radu”, budú s dosť veľkou istotou sklamaní. (Myslím, že ak niekto chce trojdielnu sadu, nech započíta Jána Pavla I.)

Teologická kotva proti Koncilu médií

Či už to chceme alebo nie, vstupujeme do novej éry. A opäť, Benedikt tomu, zdá sa, dokonale rozumie a vysvetľoval to na svojom poslednom stretnutí s kňazmi mesta Ríma.

Keď hovoril o svojej skúsenosti z 2. vatikánskeho koncilu, pamätným spôsobom postavil proti sebe „Koncil Otcov” a “Koncil médií”. Naznačoval, že hrôzy, ktoré Cirkev zakúsila po 2. vatikánskom koncile, vzišli z nasledovania Koncilu médií, na ktorom boli otázky viery hrubým spôsobom preložené do otázok moci a vyprovokoval sa umelý konflikt medzi „tradičnými“ a „modernizačnými“ stranami v rámci obvyklého príbehu o nevyhnutnom „pokroku”.

„Benedikt odchádza ako posledný (a myslím, že najlepší) z tejto generácie. Po ňom už nemôže nastúpiť nikto v jeho veku a s jeho skúsenosťami. Je to akoby oboplával mys a ďalší kormidelník má pred sebou nový oceán a nové vetry.“

Zdieľať

Benedikt akoby hovoril, že tento Koncil médií sa z veľkej časti rozpadol a do pozornosti sa opäť dostáva Koncil Otcov. Celkový projekt, ktorý sa začal dávno pred 2. vatikánskym koncilom a siaha až po Trident ako nevyhnutná reakcia Cirkvi na reformáciu a “globalizáciu” od roku 1492, pokračuje. Nie je to niečo povrchné, čo prišlo so 60-tymi rokmi.

Ratzingerov resp. Benediktov život prebiehal súbežne s touto érou 2. vatikánskeho koncilu a obdobia po ňom. Bol teologickou kotvou svojho predchodcu, ako Ján Pavol II. odvážne uznal. Počas pontifikátu Pavla VI. bol Ratzinger preukázateľne najvplyvnejšou silou, ktorá do pokusov Cirkvi vyrovnať sa s odpadnutím od koncilu vnášala triezvosť.

Počas svojho vlastného pontifikátu urobil rozhodnutia naznačujúce zavŕšenie procesu, ktorý by som nazval „obnovenie zdravého rozumu” v učení Cirkvi, v liturgii a v administratíve. Problémy sa úplne nevyriešili, lebo sa ani nemohli. Ale prostriedky k riešeniam boli určené.

Benedikt odchádza ako posledný (a myslím, že najlepší) z tejto generácie. Po ňom už nemôže nastúpiť nikto v jeho veku a s jeho skúsenosťami. Musí odtiahnuť svoju pevnú ruku z kormidla. Je to akoby oboplával mys a ďalší kormidelník má pred sebou nový oceán a nové vetry.

David Warren 
Autor
je bývalý redaktor časopisu Idler a stĺpčekár v Ottawa Citizen. Má bohaté skúsenosti na Blízkom a Ďalekom Východe. Jeho blog Essays in Idleness (Eseje vo chvíľach ničnerobenia) možno aktuálne nájsť na www.davidwarrenonline.com/.

Pôvodný text: The New Ocean, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo