Ako zapracovať výtvarné umenie do našej dennej rutiny

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako zapracovať výtvarné umenie do našej dennej rutiny

Giovanni Paolo Panini: Interiér obrazárne so zbierkou kardinála Silvia Valentiho Gonzagu (1740). Foto: Wikimedia.org/Wadsworth Atheneum

Päťminútový výlet do galérie niekoľkokrát denne na obrazovke počítača.

V úvode filmu Collateral (2004) je scéna, v ktorej taxikár Max (Jamie Foxx) dostane od svojej pasažierky otázku, kedy bol naposledy na dovolenke. Max odvetí, že dovolenku absolvuje aj desaťkrát za deň.

Za slnečnou clonou má schovanú pohľadnicu tropického ostrova. Keď už toho má v práci po krk, spraví si na päť minút pauzu. Odstaví auto niekde na parkovisku, vytiahne pohľadnicu, predstaví si, že je na svojom ostrove, nadýchne sa a po chvíli môže fungovať ďalej.

Nuž, väčšina ľudí s podobným cieľom zvyčajne ide na cigaretku, spraví si kávu alebo sa zahľadí na zarámovaný obrázok svojej rodiny na pracovnom stole. Ak teda robia napríklad v kancelárii. V továrni za pásom sú možnosti pre takéto úniky obmedzené.

V každom prípade, na myšlienke ponoriť sa občas do obrázka a nechať sa predchnúť jeho atmosférou niečo je. A trebárs aj vo voľnom čase, mimo pracovného času. Internet dovoľuje nápad taxikára Maxa všelijako modifikovať.

Môžete si napríklad zadať do vyhľadávača slová „tropical island“ a Google vás v okamihu zaplaví desiatkami fotiek z exotických ostrovov. Alebo si človek takýto chvíľkový denný únik môže dopriať videoklipom na YouTube. To je taká päťminútová dovolenka, obohatená ešte o hudobnú zložku.

No Maxov nápad sa dá upraviť aj tak, že spojí krátkodobý únik z reality so spoznávaním a vychutnávaním si výtvarného umenia.

Nehrám sa na umeleckého odborníka. Chcem sa len podeliť o skúsenosť s kratochvíľou, ktorá mi obohatila život o nový rozmer.

Umenie vzdialené pár klikov

Na internete je viac stránok s historickými výtvarnými dielami vrátane stránok svetových galérií. Mne sa celkom páči WikiArt.org, encyklopédia vizuálneho umenia.

Autorov a ich obrazy možno vyhľadávať abecedne, prostredníctvom národnosti, storočia, v ktorom žili, či umeleckej školy. Nerobím z toho vedu. Mojím ekvivalentom Maxovej pohľadnice s tropickým ostrovom sú krajinkári 19. storočia.

Mám rád školu amerických maliarov krajiniek od rieky Hudson. Na obrazoch umelcov ako Thomas Cole, Albert Bierstadt a zvlášť Frederic Edwin Church vyniká majestátnosť prírody vtedy ešte človekom nie úplne pokoreného Nového sveta.

Mám tiež rád obrazy Angličanov TurneraConstableho, ktorí veľa pozornosti venovali zachyteniu počasia. Ich diela tak pôsobia ako momentky z minulosti. Krajinkári 19. storočia dokážu preniesť človeka nielen v priestore, ale tiež v čase. Z ruských mi je blízky Ivan Šiškin.

Keď mám voľnú chvíľu, vyberiem si nejaký obraz a snažím sa doň ponoriť cez monitor počítača. Nechám na seba vplývať jeho atmosféru, ročné obdobie či počasie. Potom si všímam kompozíciu a premýšľam nad zámerom autora. Kladiem obrazu otázky. Ak mám čas, hľadám si o diele či maliarovi ďalšie informácie.

Tá dojmová úroveň je asi najdôležitejšia. Ak človek potrebuje rýchly únik od práce, najlepšie pomôže kontrast: divoké prírodné scenérie ako kontrast voči kontrolovanému a sterilnému prostrediu open space pracoviska; idylické zátišia ako kontrast k hektickému pracovnému tempu naokolo; poézia minulosti ako kontrast k próze prítomnosti... Silný dojem vyvoláva pozerať si obrazy s jarnou a letnou prírodou v zime či na jeseň a zase naopak.

Pri krajinkách a obľúbených autoroch netreba zostať. Prírodné scenérie vytvárajú emóciu, ale obraz zaľudnený postavami často rozpráva príbeh.

Prezeranie umenia na internete sa dá kombinovať aj s literatúrou. Čítate práve niečo od Dostojevského alebo Turgeneva? Obrazy Vladimira Makovskeho vám poslúžia ako ilustrácia pomerov v Rusku počas druhej polovice 19. storočia. 

A keď sa človek nasýti svetovým umením, začne sa skôr alebo neskôr zaujímať aj o našich slovenských maliarov. Ak sa nasýti minulosťou, začne skúmať tiež žijúcich autorov. Prípadne si začne hľadať informácie o galériách vo svojom okolí či aktuálnych výstavách.  

Prístupnosť obrazov cez internet je možné zapracovať aj do duchovného života veriaceho. Napokon, veľká časť západného výtvarného umeleckého dedičstva sa zaoberá biblickými motívmi.

Kázali dnes v kostole o tom, ako Ježiš upokojil búrku? Pozrime sa, aké obrazy na túto tému počas dejín vznikli. Čo sa z nich dá vyťažiť z danej témy navyše? Aké prvky vyzdvihli na tom istom biblickom príbehu maliari rôznych epoch?

Bohatstvo stáročí kresťanského výtvarného umenia a jeho okamžitá prístupnosť cez internet otvárajú cestu inovatívnym možnostiam, ako ho zakomponovať do evanjelizácie.          

Druhá najlepšia možnosť

Iste, niet nad návštevu kamennej galérie alebo múzea. Niet nad spoznávanie obrazov či sôch na vlastné oči.

No takáto návšteva naživo má aj nedostatky. Vo svetových metropolách je pre našinca spravidla súčasťou širšieho turistického programu. Človek tak má ledva čas, aby si všetko poprezeral, nieto ešte, aby dlhšie meditoval nad každým obrazom, ktorý ho oslovil. Umelecký dojem zavše rušia signály vlastného organizmu ako smäd, hlad či unavené nohy.

Internetové spoznávanie výtvarného umenia je druhá najlepšia možnosť, ktorú je najlepšie kombinovať s tou prvou najlepšou možnosťou – návštevami kamenných galérií.

Nikdy v dejinách nebolo toľko umenia tak ľahko prístupného takej širokej mase ľudí ako dnes. Pozvime ho do svojej dennej rutiny. Stačí jeden-dva kliky.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo