NÁZOR FRANTIŠKA MIKLOŠKA: Kúria verzus biskupi sveta

V posledných časoch, ale zvlášť teraz v súvislosti s rezignáciou Benedikta XVI. sa vo svete veľa píše o pomeroch v rímskej kúrii. Len z priamych výpovedí ľudí, ktorí majú k tejto inštitúcii blízko, by sa dal zostaviť obsiahly článok.

Ja tu budem citovať dvoch ľudí. Prvým je americký spisovateľ a publicista George Weigel, medzi iným, autor životopisu Jána Pavla II., ktorý vo svojom článku „Akého pápeža potrebujú katolíci“ (.týždeň 18.februára 2013, str. 52) takto končí: „(Má to byť) líder, ktorý sa nebojí napraviť hrozné podmienky Rímskej kúrie tak, aby bola vatikánska byrokracia nástrojom novej evanjelizácie, a nie jej prekážkou.“

Druhého, koho chcem spomenúť, je český jezuita Ludvík Armbruster, ktorý strávil  celý svoj život ako profesor filozofie a misionár v Tokiu, a v knihe rozhovorov s Alešom Palánom Tokijské květy (Karmelitánské nakladatelství Kostelní Vydří 2011, str. 199) na otázku o evanjelizácii tretieho sveta píše: „Máme ho (evanjeliové semienko) zasadiť, zalievať a deliť sa s Japoncami, Číňanmi a Afričanmi o naše skúsenosti v záhradníčení, napríklad im poradiť, že sa má v zime celý záhon prikryť slamou, alebo niečo v tom zmysle. My ale máme v našej centrále úrad, ktorý toto klíčenie starostlivo sleduje, a keď sa niekde niečo odchýli od našej normy, keď sa niekto odváži vyjadriť trochu ináč, ako je u nás zvykom, hneď sa mu dá vedieť, nech zase pekne zavesluje naspäť a postaví sa do radu.“

"Pán Boh má rád vo svojej záhradke vedľa seba čerešne, jedle, duby, všetko možné, len nech to kvitne v rôznych časoch a každý vonia po svojom. Boží svet nie je uniformovaný...“
Ludvík Armbruster

Zdieľať

Vatikán má na rôznej diplomatickej úrovni kontakt so 192 krajinami a kľúčovými  inštitúciami sveta. Diplomacia Vatikánu je obdivuhodné dielo, ktoré spája katolícky svet, vyjednáva podmienky života a činnosti katolíckej cirkvi a zároveň je zdrojom informácií z celého sveta pre Večný Rím. Vo svete žije okolo 6,4 miliardy ľudí, z toho je približne 1,2 miliardy katolíkov. Ťažko si predstaviť, ako ináč možno spravovať a starať sa o takýto počet ľudí, vo všetkých ich duchovných, a často i materiálnych potrebách. V marci 2011 pracovalo vo Vatikáne 572 ľudí s vatikánskym občianstvom a 221 ľudí bez občianstva. Týchto približne 800 ľudí vo Vatikáne tvorí teda administratívne centrum cirkvi v Ríme, ktoré sme v istých súvislostiach spomínali na začiatku tohto článku.

Oproti nim stojí fundament cirkvi a to sú biskupi sveta ako nástupcovia apoštolov na čele s pápežom, resp. biskupské konferencie jednotlivých krajín i svetadielov na čele s pápežom. Kresťanstvo sa naplno rozvinulo v Európe a okrem duchovného pôsobenia tu vytvorilo obrovskú civilizáciu. Ale svet sa mení, ťažisko viery sa prenáša na iné svetadiely a Európa si bude môcť už ťažko nárokovať, aby aj na poli cirkvi ďalej europeizovala ostatný svet. Hodno si je znovu vypočuť pátra Ludvíka Armbrustera: „Problém je, že my misionári vnucujeme Japoncom európsku formu kresťanstva, miesto aby sme ich nechali zasadiť semienko evanjelia do ich vlastnej kultúrnej pôdy, aby sa tam rozvíjalo... Rád si predstavujem, že Pán Boh má rád zmiešaný les, že nie je pre monokultúru, ktorá sa u nás predsa neosvedčila. Má rád vo svojej záhradke vedľa seba čerešne, jedle, duby, všetko možné, len nech to kvitne v rôznych časoch a každý vonia po svojom. Boží svet nie je uniformovaný...“ (tamže, str.198). Vo svete pôjde vývoj zrejme týmto smerom. Isto to bude radostné a krásne.

A ako je to u nás na Slovensku? Slovenská cirkev, pokiaľ ide o život a skúsenosti na slobode, je mladá. Pokušenie i snaha, hoc ako dobre mienená, poučovať i dirigovať zo strany nadriadených orgánov, môže byť v takýchto časoch veľké. Pamätám si, ako nám hovoril biskup Rudolf Baláž v časoch politického napätia na Slovensku, ako vtedajší nuncius vo svojom prístupe k nemu išiel niekedy ďalej, ako sa snáď patrí, načo mu biskup Baláž povedal: „Hovoríte so sídelným biskupom!“ A nuncius nato odpovedal: „Nič som nepovedal.“

"Aj na Slovensku sa za viac ako dvadsať rokov slobody vedomie veriacich laikov zmenilo, a vôbec nie k zlému. Naši veriaci ľudia sú verní pápežovi a cirkvi, ale chcú byť viac partnermi v dialógu."

Zdieľať

Samozrejme, to si žiada na jednej strane vernú, ale na druhej strane sebavedomú biskupskú konferenciu, ktorá sa opiera o svojich veriacich. Až na jeden prípad, v rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku sú dnes sídelnými biskupmi ľudia, ktorí do tejto funkcie išli z pozície pomocných biskupov. To môže byť aj dobré, že nevhupli hneď do plnej zodpovednosti. Na druhej strane charizma pomocného biskupa je úplne iná, ako charizma sídelného biskupa. Objaviť svoju vlastnú charizmu na poste sídelného biskupa je výzva, ktorej sa naši biskupi nevyhnú. Veď Peter bol iný ako Andrej a ten bol iný ako Ján. A Pán Ježiš ich chcel takých mať. Bolo by dobré, keby naši predstavitelia cirkvi chodili viac medzi ľudí, s tým, že by len počúvali. Bolo by to pre nich obohacujúce a aj by si pritom oddýchli.

A keď som hovoril o veriacich, treba si uvedomiť, že vo svete aj na Slovensku došlo k výraznej zmene. Aj u nás sa za viac ako dvadsať rokov slobody vedomie veriacich laikov zmenilo, a vôbec nie k zlému. Naši veriaci ľudia sú verní pápežovi a cirkvi, ale chcú byť viac partnermi v dialógu. Samozrejme, pred veriacimi stoja rovnako veľké výzvy, aby boli opravdivými svedkami v čoraz sekulárnejšom slovenskom svete. Nuž toto sú moje myšlienky, keď denne myslím a modlím sa za prichádzajúce konkláve.

František Mikloško
Autor bol kresťanským disidentom, prvým ponovembrovým predsedom SNR a dlhoročným poslancom NR SR.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo