Telo, duša, nozdry

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Telo, duša, nozdry

Foto: csfd.cz

O maďarskom filme a otázke, čím sa líšime od zvierat.

Maďarský film O tele a duši (Testről és lélekről, 2017) s našou Alexandrou Borbély je filmová udalosť, potvrdzujú to ceny (Zlatý medveď z Berlína), nominácia na Oscara aj plné kino. Je to podivuhodne krásny film s komplikovanou myšlienkou a otázkou, ktorú vás núti po pozretí filmu si položiť.

Mária, občas Marika (Alexandra Borbély), je takmer autistický introvert, práve nastúpila do bitúnku, jej jemnosť a belosť je v konflikte s drsnou prácou a krvou okolo, jej striktne úradnícky prístup k práci s emóciami, ktoré ožijú v jej vnútri. Neschopná rozhovoru, utiahnutá, žije sama, nemá telefón, vždy po sebe utrie pár kvapiek či otrusinky na stole.

Endre (Gejza Morcsányi) je ekonomický riaditeľ bitúnku na okraji mesta, má chromú ruku, slobodný päťdesiatnik, žije skromne, monotónne (dve pivá v plechu, večera s umelým príborom, televízia, kde nič nie je), chutia mu viac bezmäsité jedlá, dole do výroby nechodí.

Bitúnok je malá firma, Endre si Mariku (oslovenie, ktoré jej prekáža) hneď všimne. Stojí o ňu, ona nedokáže vyjadriť cit, odpovedať na otázku, posun do druhého dejstva prekvapí. Odohrá sa v snoch.

Od začiatku filmu sa objavujú dlhé scény s krásnym veľkým jeleňom a laňou, zatajíte dych, dotýka sa vás, ako zvieratá vydychujú, žujú, bežia, dotýkajú sa, cítite ich teplo, pud. Jeleň a laň sú v lese, pri jazierku, počas zimy. Marika a Endre žijú v horúcom lete, v hlučnom meste, bez klimatizácie.

Tretím rozporom filmu je skromnosť pomerov (oblečenie, jedlo, životný štýl) až chudoba hlavných postáv a bohatosť vnútorného deja, snivého aj duševného. Poďme teda k nemu.



Všetko odhalí psychologička, ktorá má pomôcť zistiť, kto ukradol viagru pre hovädzí dobytok. Atraktívna psychologička (Réka Tenki) zistí, že Marika a Endre majú rovnaké sny. On je jeleňom, ona laňou, dej je zhodný, len z opačnej perspektívy. Prekvapí ich to, potvrdia si, že sa im pravidelne sníva to isté, zblížia sa. Jelene a kravy, vysoká a dobytok je alegóriou na ich výnimočnosť a konformné životy ich kolegov. V závere filmu sa odohrá dráma, príde katarzia, sny sa skončia.

Vidíme viacero krásnych, viacero drásavých momentov, osobitne krásne sú jelenie nozdry vydychujúce paru, dotyk jeleňa a lane, jeho krk na jej chrbte a opis Mariky, ako jej vo sne, v zime, chutil list. Otázka bije ako zvon, režisérka Ildikó Enyediová (roč. 1955, na dlho sa odmlčala, jej posledný film je z roku 2008) hlavnú tému a rébus vložila aj do názvu filmu – ide o telo a dušu. Sme si so zvieratami takí podobní?

Ale žiadna prvoplánovosť, prosím, z filmového príbehu je jasné, že zvieratá nemajú sny o nás, nemajú slobodnú vôľu, nerozhodujú sa, nepáchajú kvôli nešťastiu v láske samovraždy, iste, ich oči (na bitúnku aj v lese) potvrdzujú, že cítia bolesť, strach, ale to je niečo iné, asi ako zákony vedy a zákony spoločnosti. Film nie je žiadny lacný ideologický produkt.


Nozdry mi pripomenuli knihu Genesis: „Vtedy Pán Boh utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou“. (Gen 2,7) Tá scéna je z pozemského raja, rajské je aj dýchanie vo filme. Pri zvieratách vnímame viac ich výdych, pri Endrem najmä intenzívne nádychy aj výdychy. Opäť tu pulzuje napätie, čo je na prirodzenosti zvieraťa a prirodzenosti človeka spoločné, čo odlišné?

Kľúčom je láska, jej rozlíšenie od pudu. Človek sa dokáže správať ako zviera, osvojiť si pudovosť, sex má svoju moc. Ale Endremu a Márii sa podarí niečo iné. Prirodzená náklonnosť hrá rolu, ale vzťah sa zrodí až neskôr. Napokon, fascinujúca nie je matéria sna, ale jeho duchovnosť a jedinečnosť – to, že sa im sníva to isté. Priťahuje ich to, ale obidvaja musia prekonať sami seba, mať aj trochu šťastia.

Film je poetický, ale jeho téma presahuje individuálnu rovinu, je v istom zmysle nielen náboženská, ale aj historická a filozofická. A dnes aj politická. Francúzsky filozof Rémi Brague vo svojej skvelej knihe Podstata človeka. O ohrožení lidské legitimity (CDK, 2017) opísal, o čo vedieme zápas, v čom je nebezpečenstvo výlučného humanizmu, aká je pre dôstojnosť človeka nebezpečná nielen hrozba biologického prežitia, ale tiež hrozba duchovnej povahy, hrozba skrytá v myslení a jeho dôsledkoch. Nazval to zápasom o legitimitu človeka, kresťanstvo plní v tomto zápase zásadné miesto. Brague rieši Nietzscheho, Foucaulta, Blumenberga či Bloka.

Ruský básnik Alexander Blok to podstatne expresívnejšie vyjadril ako „stratu rovnováhy medzi človekom a prírodou, medzi životom a umením, medzi vedou a hudbou, medzi civilizáciou a kultúrou“.  Keď „so stratou svojho rytmu stráca humanizmus svoju integritu“, ako napísal v jednej svojej prednáške. Blok sa ale nadchýnal masou, nie jednotlivcom, kultúrou Skýtov pred civilizáciou Západu, slová jeho poslednej básne znejú hrozivo aj dnes: „Spústa je vás. Nás masy, tmota tmôt. / Kto má chuť, nech si s nami začne! / Sme Skýti! Sme ten aziatský rod / a šikmé oči máme lačné!“

Od napísania tejto básne, ktorej preklad je od Jána Zambora, uplynie na konci januára presne sto rokov. Skýti už dávno prenikli aj na Západ, humanizmus a antihumanizmus viackrát splynuli.

Dosť ale politiky, naspäť k filmu.



Myslím, že režisérke sa podarilo viac než len scitlivieť publikum v téme utrpenia zvierat (aj to tam je), ukázala utrpenie ľudí, pomenovala, čo je opakom lásky – samota, a najmä ukázala, že človeka tvorí súlad dvoch princípov, duchovného (duševného) a hmotného, neradno zanedbať jedno či druhé. Sme telom a dušou, spolu, ako nádych a výdych. Aj keď po transcendentne niet vo filme ani stopy, autorka sa dostala na samu čiaru, kde je práve táto otázka naliehavá. Preto jej film zasiahne telo aj dušu.

Foto: youtube.com, csfd.cz

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo